Prirodzeným životným prostredím človeka bola a je príroda. Príroda je obrazom úžasnej sily i vtelenej mimozemskej energie, pred ktorou sa s rešpektom ale i z úcty k nej, človek vždy skláňal. Je neoceniteľnou obnoviteľnou hodnotou permanentne pripravenou slúžiť každej ľudskej bytosti, jej potrebám a to v každom historickom období. Človek a príroda boli a budú v neustálom korelačnom vzťahu.
Nie je veľa činnosti v prírode, ktoré tak ako lov sprevádzajú človeka v každej etape jeho spoločenského vývoja. Za kolísku poľovníctva síce mnohí považujú pravek, je však zrejmé, že ide o názor značne nepresný a zľahčený. Realizácia lovu v rannom období bola umocnená fundamentálnym záujmom - bytím a prežitím, čo vytvorilo prirodzený tlak, aby sa touto činnosťou zaoberal každý a to spôsobom i prostriedkami jemu vlastnými s cieľom najrýchlejšieho sa zmocnenia zveri.
V tomto období sa rodí i význam trofeje, ako symbolu zdobiaceho lovca, signalizujúcej navonok, že jej nositeľ premohol nebezpečnú zver, predčil jej vlohy, čím si získal úctu i rešpekt okolia. Poľovníctvo sa však rodí podstatne neskôr. A to až vtedy, keď si človek začal uvedomovať potrebu regulácie tejto činnosti, v ktorej bral zreteľ i na ochranu a potreby zveri.
Historický vývoj lovu a jeho organizácia na území Slovenska
Z historických záznamov možno zistiť, že už starovekí Slovania, na území súčasného Slovenska, lovili zver pomocou luku, kopijí, sietí a rôznych pascí. Vhodné prírodné podmienky našej krajiny boli dôvodom, že na Slovensku boli už v rannom období v rokoch panovania Štefana I. (1000 - 1038) vytvorené poľovné revíry uhorských panovníkov (Tatranský kráľovský regál, Zvolenský les, kráľovské lesy v Liptove, na Orave ale aj na Spiši) i zvernice. Prvá písomná zmienka o práve na poľovanie pochádza z roku 1075.
Je ňou donačná listina, ktorou sa opátstvu vo Svätom Beňadiku okrem úžitkov z pôdy dáva aj právo na poľovanie a lov rýb. Ďalšiu úpravu o love na našom území nachádzame v listine uhorského kráľa Gejzu II. z roku 1157. V nej spomínaný dekrét kráľa Ladislava I. z roku 1095 zakazoval poľovačky v nedeľu a cez sviatky. V rokoch 1265 - 1270 zakazuje panovník poddaným loviť jelene, diviaky a veľkú zver. Začiatkom 18. storočia verejne poľujú mešťania a aj cudzinci, čo prekáža feudálom. Šľachta si v roku 1729 vynucuje dekrét u panovníka o poľovníctve a vtáčnictve. Dekrét kráľa Vladislava II. v roku 1729 doplnil spomínaný dekrét cisár a kráľ uhorský Karol VI.
Prečítajte si tiež: Ako vybrať drevenú detskú guľovnicu?
Dekrét Karola III. nariaďoval prvýkrát ochranu zveri (napr. Mária Terézia a Jozef II. v roku 1786 sprísňujú ochranu práva poľovníctva. Pytliactvo sa považovalo za krádež veci. František II. v roku 1802 zavádza čas ochrany pre niektoré druhy zveri, zakazuje sa lov samičej zveri v čase párenia i v čase odchovu mláďat. Ucelená úprava poľovníctva v Uhorsku sa vykonala za vlády Františka Jozefa I. Po zrušení nevoľníctva v roku 1785, boli vydané ďalšie zákonné úpravy: dekrét Františka II z roku 1802, zákonný článok VII. vydaný Ferdinandom V. v roku 1836, ktoré potvrdili právo šľachty na poľovanie ale tiež pripúšťali možnosť ochrany pozemkov sedliakov pred zverou.
V 19. storočí začínajú byť ohrozené stavy veľkej zveri nadmerným lovom, preto sa začína s budovaním zverníc, do ktorých sa dovážajú aj cudzie druhy zveri (daniel a muflón). Zakladajú sa aj bažantnice. Za vlády cisára Františka Jozefa I., boli v roku 1872 v Uhorsku zrušené všetky predchádzajúce zákony, výkon poľovníctva prešiel na vlastníkov pozemkov. V zákonnom článku VI/1872 bolo stanovené, že samostatným poľovným revírom môže byť iba poľnohospodársky alebo lesný pozemok, ktorý má aspoň 100 súvislých katastrálnych jutier (57,5 ha). Poľovné právo na takomto pozemku patrilo jeho vlastníkovi, ten rozhodoval o jeho využití. Zákon XX/1883 v dôsledku recepčnej normy č. 18 z roku 1918 prevzala aj Československá republika.
Po rozpade Rakúsko-Uhorska vzniká v roku 1919 v Trenčíne prvý poľovnícky spolok pod názvom Spolok pre lov a pestovanie pravej myslivosti. V roku 1920 vzniká celoslovenská poľovnícka organizácia LOS - Lovecký ochranný spolok, jej zakladateľom bol MUDr. Ján Červíček. V roku 1923 vznikla v Brne Československá myslivecká jednota (ČSMJ) vďaka snahe o spojenie rôznych poľovníckych (mysliveckých), loveckých, streleckých, trubačských a kynologických spolkov do jednej organizácie. V roku 1935 dochádza k spojeniu sa ČSMJ a LOSu. Malý poľovnícky zákon č. 98/1929 Sb. Z významnejších úprav a výnosov Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska (od r. 1918) možno spomenúť najmä niekoľko ochranársky motivovaných úprav ako napr. v roku 1923 nariadenie o zákaze lovu kamzíkov vo Vysokých Tatrách, v roku 1926 nariadenie o ochrane dropov na Žitnom ostrove, v roku 1932 o celoročnej ochrane medveďa hnedého.
Po ukončení druhej svetovej vojny v Československej republike Národné zhromaždenie schválilo nový zákon o poľovníctve č. 225/1947 Zb., ktorým sa sprístupnilo poľovníctvo širokej spoločnosti, poľovníctvo bolo spájané s vlastníctvom poľovného pozemku avšak o jeho výkon sa v spoločných, zlúčených a štátnych poľovných revíroch mohli uchádzať iba poľovnícke spoločnosti, ktorých stanovy schvaľovali štátne orgány. Poľovníctvo bolo považované za kultúrnu hodnotu, zaradené do odvetvia lesníctva a poľnohospodárstva, zabezpečujúce riadny chov, ochranu, lov a zužitkovanie ulovenej zveri. V roku 1947 sa prijíma zákon o poľovníctve.
V roku 1962 bol prijatý zákon o poľovníctve č. 59/1967 Zb. V rokoch 1961 - 1968 dochádza k vzniku spoločnej poľovníckej organizácie vytvorením Československého poľovníckeho zväzu, ktorá v roku 1968 zaniká a následne na Slovensku vzniká Slovenský poľovnícky zväz (SPZ) a v Čechách a na Morave sa opäť zakladá Českomoravská myslivecká jednota (ČMMJ). Novela zákona o poľovníctve č. 99/1993 Z.z. V roku 2009 bol prijatý zákon o poľovníctve č. 274/2009 Z.z., ako aj vykonávacia vyhláška k tomuto zákonu č. 344/2009 Z.z., ktoré preferujú moderný environmentálny pohľad poľovníctva ako činnosti spájanej s tvorbou, ochranou a využívaním životného prostredia s cieľom optimálneho využívania prírodného bohatstva (voľne žijúcej zveri).
Prečítajte si tiež: Brokovnica 610mm: Recenzie a skúsenosti
Súčasne platný zákon o poľovníctve (zákon č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej tiež „zákon o poľovníctve“) nadväzuje na tradície poľovníckeho zákonodarstva charakterizujúceho poľovníctvo ako osobitný druh činnosti človeka voči prírode a zveri v nej, zameraného na zachovanie, ochranu a optimálne využívanie genofondu zveri ako prírodného bohatstva. Poľovníctvo sa už v minulosti stalo súčasťou tvorby, ochrany a využívania životného prostredia, činnosťou nenarúšajúcou racionálne obhospodarovanie lesa a poľnohospodárskej pôdy. Na základe § 41 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve došlo k zriadeniu Slovenskej poľovníckej komory, jej ustanovujúci snem sa uskutočnil 23.
Ambície súčasne platného zákona (vyjadrené v dôvodovej správe) sa zameriavajú na voľne žijúcu zver, na jej trvalo udržateľné, racionálne a cieľavedomé obhospodarovanie a využívanie, považujúc ju za obnoviteľný prírodný zdroj i za súčasť prírodných ekosystémov. Cieľom je natrvalo vytvoriť stav tak, aby v prírode boli zachované všetky druhy voľne žijúcej zveri v optimálnom množstve, kvalite a dobrom zdravotnom stave. Z právneho hľadiska je voľne žijúca zver - res nulius (vec nikoho) a teda vec každého. V tomto základnom právno-filozofickom poňatí je zver vecou verejnou, čo v demokratickom právnom systéme znamená, že každému ma byť dovolené ovplyvňovať jej osud (participovať na jej spravovaní) a nikto nesmie byť tohto vplyvu zbavený bez rozumných zákonných dôvodov. Právna úprava zvýrazňuje publicitu voľne žijúcej zveri.
§ 2 písm. z) zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov definuje zver, ako populáciu voľne žijúcich druhov živočíchov uvedených v prílohe č. 1. Právny status voľne žijúcej zveri v našej vnútroštátnej úprave práva poľovníctva je v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, vrátane dohôd s Európskou úniou (ďalej aj EÚ) tiež ako aj s právom Európskej únie. Na tomto mieste je vhodné pripomenúť, že právne akty Európskej únie neupravujú osobitne poľovnícke otázky, v EÚ nie je jednotná poľovnícka politika, právne úpravy otázok poľovníctva v členských štátoch EÚ nie sú jednotné.
Významný verejnoprávny aspekt má aj poľovnícka samospráva v konštituovaní Slovenskej poľovníckej komory § 41 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože sa v nej združujú všetky subjekty, ktoré vykonávajú právo poľovníctva vo vlastných alebo prenajatých poľovných revíroch; ide teda o spoločnú platformu zastrešujúcu všetky subjekty, ktoré vznikli za účelom praktickej realizácie poľovníckej činnosti. Verejnoprávny rozmer Slovenskej poľovníckej komory je zvýraznený ďalej tým, že jej zákonom vymedzená pôsobnosť (vrátane preneseného výkonu štátnej správy) má za následok zásah do prírodného prostredia ako národného bohatstva štátu a je spojená i s dohľadom nad dodržiavaním poľovníckej disciplíny.
Právom a výkonom (realizáciou) poľovníctva sa rozumie súhrn práv a povinností zver cieľavedome chovať a chrániť, loviť ju, ulovenú alebo inak usmrtenú zver a jej vývojové štádiá a zhody parožia si privlastňovať alebo predávať, zbierať vajcia pernatej zveri na účel jej vyliahnutia a chovu s povolením podľa osobitného predpisu a využívať na to v nevyhnutnej miere poľovné pozemky, poľné a lesné cesty § 2 písm. q) zákona č. 274/2009 Z.z. O uznanie poľovného revíru môže požiadať vlastník poľovného pozemku príslušný obvodný lesný úrad. Na uznanie spoločného poľovného revíru je potrebný súhlas kvalifikovanej (dvojtretinovej) väčšiny všetkých vlastníkov poľovných pozemkov počítaný podľa výmery poľovných pozemkov, z ktorých má byť poľovný revír uznaný § 4 zákona č. 274/2009 Z.z.
Prečítajte si tiež: Brokovnica a lov
O využití práva poľovníctva v uznanom poľovnom revíri rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru tak, že ho môžu užívať sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru. Nie je dovolené poľovný revír rozdeliť na časti a tieto samostatne užívať. § 11 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov Užívanie poľovného revíru môže jeho vlastník (resp. vlastníci) postúpiť písomnou zmluvou o užívaní poľovného revíru fyzickej, či právnickej osobe, alebo poľovníckej organizácii. Ten, komu bolo užívanie poľovného revíru postúpené zmluvou, nesmie ho ďalej postúpiť. § 12 a § 13 ods.1 a 3 zákona č. 274/2009 Z.z. Starostlivosť o zver a ochranu zveri a poľovného revíru je povinný zabezpečiť vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru.
Pokiaľ sa tak nestane obvodný lesný úrad rozhodnutím poverí poľovnícku organizáciu vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver podľa § 24 ods. Poľovníckym hospodárením je odborná činnosť realizovaná v poľovných oblastiach a poľovných lokalitách (ich súčasťou je poľovný revír, ako základná jednotka) takým spôsobom, aby sa zabezpečil dobrý zdravotný stav zveri, optimálna početnosť, kvalita a správna veková a pohlavná štruktúra jej populácií, ako aj ostatných živočíchov ako súčasti ekosystémov. § 18 ods. 1 a 2 zákona č. 274/2009 Z.z. Na zjednotenie veľkoplošného poľovníckeho hospodárenia v poľovných oblastiach a poľovných lokalitách krajský lesný úrad kreuje poradný zbor § 18 ods. 3,4 a 5 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, do ktorého vymenúva jedného zástupcu: z krajského lesného úradu, ktorý je jeho predsedom, z každého obvodného lesného úradu príslušnej poľovnej oblasti, z pracoviska na výskum zveri alebo organizácie, ktorá vychováva poľovníkov z povolania, z organizácie ochrany prírody s pôsobnosťou v poľovnej oblasti, z príslušnej veterinárnej a potravinovej správy, z príslušnej obvodnej poľovníckej komory, z ďalších organizácií, ktorých účasť v poradnom zbore je z hľadiska plnenia úloh potrebná.
Na zjednotenie veľkoplošného poľovníckeho hospodárenia v poľovných revíroch v chovateľských celkoch zriaďuje obvodný lesný úrad chovateľskú radu § 74 ods. 2 písm. d) zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Chovateľská rada sa skladá zo zamestnanca príslušného obvodného lesného úradu, ktorý je zároveň jej predsedom, zo zástupcu miestne príslušnej obvodnej poľovníckej komory, z poľovníckeho hospodára z každého poľovného revíru začleneného do chovateľského celku, zo zástupcov ďalších organizácií, ktorých účasť je potrebná. Chovateľská rada je povinná realizovať chovateľský zámer poradného zboru v chovateľskom celku, radí pri zisťovaní početných stavov zveri v chovateľskom celku, odborne posudzuje ročné plány poľovníckeho hospodárenia a spracúva k nim stanovisko, navrhuje postup úpravy stavov zveri v revíroch, kde jej chov a lov nie sú plánované, predkladá stanovisko k výhľadovému plánu pred jeho schválením v chovateľskom celku, radí pri starostlivosti o zver a ochrane zveri v chovateľskom celku, radí pri realizácii veterinárnych a zvero-zdravotných opatrení prijatých v rámci chovateľského celku, plní ďalšie úlohy podľa pokynov obvodného lesného úradu. § 18 ods. 6 až 8 zákona č. 274/2009 Z.z. Poľovnícky hospodár § 19 zákona č. 274/2009 Z.z.
Lov zveri
§ 2 písm. e/ zákona č. 274/2009 Z.z. Zákon ustanovuje všeobecné zásady lovu zveri a to individuálnym i kolektívnym spôsobom. § 55 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z.z. Individuálne je možné loviť raticovú zver, šelmy a ostatnú zver s výnimkou zajaca, bažanta, a jarabice. Táto výnimka neplatí pre lov poľovníckymi dravcami.
Spoločná poľovačka
§ 58 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov je definovaná ako poľovačka za účasti minimálne troch strelcov aspoň jedného poľovne upotrebiteľného psa a honca, pri ktorej strelci lovia zver vyhnanú z úkrytov honcami a psami. Z dôvodu bezpečnosti sa takýto spôsob lovu uskutočňuje len v termínoch stanovených v pláne spoločných poľovačiek schválených príslušným obvodným lesným úradom. Spoločnú poľovačku riadi vedúci spoločnej poľovačky. Počet spoločných poľovačiek v poľovnom revíri musí byť úmerný výmere poľovného revíru, schválenému plánu lovu a skutočnému stavu zveri v poľovnom revíri, aby nedošlo k nežiaducemu zníženiu stavov. Z bezpečnostných dôvodov spoločnú poľovačku nemožno organizovať v lokalitách a v čase, v ktorom sa na nich zároveň vykonávajú poľnohospodárske alebo lesné práce.
Spoločná poľovačka vzhľadom na to, že sa jej zúčastňuje viacero držiteľov poľovných lístkov ako strelcov.
tags: #brokovnica #na #spoločnú #poľovačku #zákon