Strach z biologických zbraní začalo pociťovať čoraz viac ľudí. Je to strach z bioterorizmu alebo aj z prípadnej biologickej vojny. Lebo nielen teroristi majú a vyvíjajú tieto zbrane, ale aj niektoré krajiny. Možnosť použitia biologických zbraní je teda dosť reálna.
Čo sú to vlastne biologické zbrane?
Biologická zbraň zahŕňa biologický prostriedok napadnutia (BiP, BBP), biologickú muníciu, prostriedok dopravy na cieľ. Ich účinok je založený na choroboplodných vlastnostiach mikroorganizmov a ich produktov. Biologické zbrane sú vlastne infekčné choroby. Je výsledkom vzájomného pôsobenia mikroorganizmu a makroorganizmu. Pôvodca je živý, teda premenlivý. Môže byť prenesený z jedného organizmu na druhý. Za priaznivých okolností sa môže masovo šíriť. Má typický cyklický priebeh, ale intenzita niektorých prejavov kolíše. Po chorobe vzniká pravidelne imunita.
Prenos infekčných chorôb
Človek je počas celého života neustále v styku s rôznymi (často patogénnymi) mikroorganizmami. Preniknutím parazitujúceho mikroorganizmu do ľudského organizmu, ktorý vyvolá patogénny proces, je definovaná nákaza. Zdrojom môže byť infekčný agens vylučovaný sekrétmi (sliny - parotitis, mlieko - brucelóza, sekrét chorobnej plochy - antrax), exkrétmi (stolica - dyzentéria, moč - leptospiróza), alebo sa prenáša priamo do krvi (malária). Na človeka sa prenáša priamo alebo nepriamo.
Infekčné choroby sa prenášajú niekoľkými spôsobmi:
- Alimentárnou cestou: do tráviaceho traktu sa nákaza ľahko zanesie špinavými rukami, potravou (hromadné nákazy).
- Kvapôčková infekcia: infekčný agens, ktorý je v slinách, hliene dýchacích ciest sa dostáva do vzduchu pri hovorení, kašľaní a pod. a je následne vdychovaný.
- Hmyzom: ktorý je infikovaný (tzv. transmisívna infekcia).
Do ľudského organizmu sa dostáva infekčný agens tráviacim traktom, dýchacím traktom, cez ranu (malý kožný defekt - antrax) alebo uštipnutím hmyzu (malária), neporušenými spojivkami (riketsiózy). Inkubačná doba je obdobie, ktoré uplynie od nákazy do objavenia prvých príznakov choroby. Po uplynutí inkubačnej doby sa objavia prvé náznaky choroby a až po nich prichádzajú príznaky choroby.
Prečítajte si tiež: Zbrane, ktoré spôsobili hrôzu v prvej svetovej vojne
K zvláštnosti infekčných chorôb patrí aj to, že zanechávajú špecifickú imunitu (odolnosť), niekedy na celý život, niekedy na kratšie obdobie. Rozoznávame rôzne druhy imunít ako napr. imunity druhové, individuálne, vrodené, získané, postinfekčné, postvakcionačné. K imunite má vzťah aj alergia.
Biologická vojna
Biologické zbrane sú v biologických vojnách požívané hlavne na hromadné ničenie, poškodzovanie ľudí (prípadne zvierat a rastlinných kultúr). Podstatou je zámerné vyvolávanie epidemického (epizootického) procesu alebo hromadnej intoxikácie mikrobiálnymi toxínmi. Tento umelo navodený proces má oproti prirodzenému procesu mnoho odlišností. Rozmnožovanie mikróbov v hostiteľovi je nahradené kultiváciou na médiách. Prirodzené vylučovanie mikróbov je nahradené dopravou biologických prostriedkov (Bip, BBP) na cieľ a zámerným šírením v cieľovej populácii. Spôsob šírenia (prenášač) je volený cieľovo, nemusí odpovedať prirodzenému mechanizmu šírenia.
K umelo navodeným intoxikáciám biologickými toxínmi dochádza abnormálnymi spôsobmi. V dôsledku týchto odlišnosti strácajú infekčné choroby niektoré vlastnosti. Mení sa inkubačná doba. Stráca sa sezónnosť (endemičnosť výskytu). Akt napadnutia biologickou zbraňou. Dopravenie BiP na cieľ pomocou rôznych prostriedkov dopravy. Cieľom je vyvolanie veľkého počtu infekčných chorôb. Úspešný je aj vznik ojedinelých chorôb vysoko nebezpečnými nákazami. Protivník je prinútený k vykonaniu rozsiahlych protiepidemických opatrení. Čo zapríčiňuje významné obmedzenie bojaschopnosti zasiahnutých vojsk.
Biologické prostriedky a toxíny
Biologické prostriedky (BiP) obsahujú biologický agens a rôzne prímesi, zvyšujúce odolnosť agensu k vonkajšiemu prostrediu. Vysoká bojaschopnosť spočíva v patogenite (toxicite); infekciozite; schopnosť uchovávania viability, patogenity a infekciozity vo vonkajšom prostredí; obtiažnosť identifikácie a antimikrobiálneho pôsobenia (detoxikácie); relatívna rýchlosť a jednoduchosť produkcie. Patria tu všetky zariadenia vyrobené človekom, ktoré slúžia k doprave BiP na cieľ. Choroboplodné mikroorganizmy:
V závislosti na veľkosti, tvare a biologických vlastnostiach sa delia do piatich základných skupín: vírusy, baktérie, rickettsie, huby - pliesne, prvoky. Toxíny patria k pomerne málo stálym antigénnym látkam, chemicky podobným proteínom. Sú mikrobiálneho, rastlinného alebo zvieracieho pôvodu. Za antigénne sa považujú preto, že vo vhodnom prostredí vyvolávajú tvorbu odpovedajúcich antitoxínov.
Prečítajte si tiež: Ako si vybrať zbraň
Niektoré druhy baktérií, rickettsií a vírusov produkujú výnimočne jedovaté látky (toxíny):
- Exotoxíny - sú rozpustné toxíny produkované živými baktériami. Sú jedovatejšie ale podstatne menej odolnejšie vonkajšiemu prostrediu, teplu a protolytickým enzýmom ako endotoxíny. Výnimku tvorí butolotoxín, s ktorým sa pri vedení biologickej vojny počíta v plnej miere. Exotoxíny podliehajú bežným dezinfekčným prostriedkom. Tieto toxíny bacilov vyvolávajú botulizmus, záškrt, angínu a tetanus.
- Endotoxíny - vznikajú pri hynutí baktérií alebo pri ich delení. Tieto toxíny mikroorganizmov vyvolávajú mor, choleru, týfus, paratýfus a zápal mozgových blán.
- Zootoxíny sú jedy produkované rôznymi druhmi zvierat, hadov, rýb, škorpiónov, žiab a hmyzu. Veľa druhov týchto toxínov sa vyznačuje výnimočne toxickými vlastnosťami. Hľadajú sa cesty k odhaleniu ich chemických štruktúr a následne ich syntetická výroba.
- Fytotoxíny sa získavajú z rôznych druhov rastlín, ako napr. ricín, tys obyčajný a niektoré ľulkovité rastliny. Do tejto skupiny toxínov patria napr.
Príklady biologických prostriedkov:
- Na vírusovej báze: zápaly mozgu, žltá zimnica, pravé kiahne, chrípkové ochorenia, ebola, dobytčí mor, slintačka, africký mor prasiat, newkastelská choroba
- Na bakteriologickej báze: pľúcny mor, sneť slezinná tularémia, brucelóza, úplavica, antrax, cholera, brušný týfus, paratýfus, menigitida
- Na rickettsialnej báze: škvrnitý týfus, horúčka skalistých hôr, Q horúčka
Rozhodujúce vlastnosti choroboplodných zárodkov a toxínov vhodných pre použitie k vojenským účelom:
- Vysoká choroboplodnosť (patogenita): Schopnosť vyvolávať pri vniknutí nepatrných množstiev mikroorganizmov alebo dávok toxínov do organizmu vážne infekčné alebo neinfekčné ochorenia: S rastúcou patogenitou teda klesá množstvo dávky potrebnej k účinnému zamoreniu vzduchu, potravín alebo vody k vyvolaniu choroby v poľných podmienkach.
- Vysoká bojová účinnosť: Schopnosť choroboplodných zárodkov vyvolať v krátkej dobe po vniknutí do organizmu ťažké infekčné choroby so smrteľnými následkami, s trvalým, poprípade dlhodobým vyradením živej sily z boja. Vzhľadom k uvedenej požiadavke nemôžu sem byť zaradené mikroorganizmy, ktoré síce majú vysokú patogenitu, ale spôsobujú len ľahké choroby s krátkou dobou liečenia.
- Vysoká stálosť a schopnosť zachovávať si v poľných podmienkach po dlhú dobu bojové vlastnosti: Stálosť bojových BiP ovplyvňuje celá rada faktorov. K najvážnejším patrí vplyv vlhkosti a teploty prostredia, svetla, kyslíku a vlastného zloženia prostredia. Veľkou stálosťou a schopnosťou prežívať vo vonkajšom prostredí i za nepriaznivých podmienok sa vyznačujú hlavne spóry niektorých mikroorganizmov, ktoré môžu vyvolať nákazu ľudí alebo zvierat aj po niekoľkých rokoch prežitých vo vonkajšom, často nepriaznivom prostredí.
V poslednej dobe sa venuje pozornosť príprave biologických zmesí, obsahujúcich vírusy aj ricketsie. Obidva druhy mikroorganizmov sa vyznačujú vyššou stálosťou voči pôsobeniu rôznych fyzikálnych a chemických vplyvov. Niektoré vírusy a ricketsie si zachovávajú svoje vlastnosti aj pri nízkych teplotách a v suchom stave. Veľké úsilie sa venuje výskumu zvýšenia odolnosti voči bežne používaným dezinfekčným a liečebným prostriedkom. Keď si takto zhrnieme odolnosť niektorých vírusov a ricketsií, v prípade použitia napríklad infikovaných komárov za ideálnych podmienok (prostredie vhodné pre dlhodobé prežitie komárov) ohniská nákazy môžu pretrvávať dosť dlho. Takisto nastávajú problémy s dezinfekciou takého ohniska.
Za hlavný spôsob rozširovania bojových biologických prostriedkoch sa považuje zamorenie vzduchu aerosólmi biologických zmesí. Neexistujúce účinné liečebné prostriedky alebo očkovacie látky, proti niektorým infekciám. V tomto smere splňujú uvedené podmienky predovšetkým nové druhy biologických prostriedkov, ktorých charakteristika a stupeň napadnutia doteraz nie je známa. Toto môže byt aj rozhodujúca výhoda pri použití takýchto biologických prostriedkov proti protivníkovi, hlavne ak nedisponuje účinnými protiopatreniami. Účinok sa ešte zvýši, ak sa použije takýto prostriedok v zmesi nejakým známejším prostriedkom.
Obtiažnosť odhalenia príprav k použitiu biologických zbraní protivníkom a obmedzené možnosti zisťovania jednotlivých BBP indikačnými prostriedkami v okamžiku vlastného biologického útoku znemožňuje včasné organizovanie opatrení k aktívnemu ničeniu biologických zbraní pred ich použitím. Dezinformáciami, ktoré vedú k oslabeniu pripravenosti vojsk, na ktoré sa plánuje použiť biologická munícia. Indikačné prostriedky sú v dnešnej dobe dosť neúčinné, lebo na presné identifikovanie prostriedku treba dlhší čas. Psychologický účinok použitia biologických zbraní, vplyv na morálny stav nedostatočne pripravených vojsk a obyvateľstvo.
Príklady infekcií, ktoré môžu byť použité ako biologické zbrane
Antrax (Slezinová sneť, uhliak, modré kiahne)
Spôsobuje Bacilus anthracis. Antrax je akútne infekčné ochorenie zvierat, môže sa preniesť na človeka a vyvolá u neho typickú kožnú, pľúcnu alebo črevnú chorobu.
Prečítajte si tiež: Využitie držiakov na zbrane
Bacilus anthracis je grampozitívny, aeróbny, 5 - 6 µm dlhý a 1 - 1,5 µm široký sporizujúci mikroorganizmus paličkového tvaru. Spóry sa tvoria v bacilárnom tele. Sú oválneho tvaru, vysoko odolné proti vplyvom vonkajšieho prostredia. V zemi a vo vode prežívajú niekoľko desiatok rokov. Sú značne odolné voči bežným dezinfekčným prostriedkom. Slnečnému žiareniu odolávajú niekoľko dní. Bacilus anthracis sa veľmi rýchlo množí v obvyklých živných pôdach. V suchom prostredí odoláva teplotám až 140 C po dobu 3 hodín.
Formy ochorenia:
- Pľúcna forma - je ťažká, veľmi rýchlo sa rozvíjajúca choroba. Doprevádzajú ju vysoké horúčky 39 - 40 °C. Príznaky choroby sú zápal pľúc, dusivý kašeľ a vykašlávanie krvavého hlienu. Prejavujú sa poruchy krvného obehu, značné dýchacie problémy a celková otrava organizmu.
- Črevná forma - je veľmi vážne ochorenie, ktoré je spojené so vznikom veľkého počtu vredov v tenkom čreve. Príznaky tejto formy sú obvykle nevoľnosť, značné bolesti brucha, neskôr krvavé zvratky a krvavé hnačky. Pri zadržaní stolice dochádza k nadúvaniu. Chorý jedinec po troch až štyroch dňoch zomiera za príznakov zlyhania srdcovej činnosti.
- Kožná forma - pri tejto forme sa v mieste vstupu nákazy utvorí vezikula (pľuzgier) s krvavým alebo hnisavým obsahom, obklopená začervenanou edematóznou kožou. Neskôr sa v okolí vytvoria nové tzv. dcérske vezikuly. Od vredu sa potom ťahajú červene lymfatické pruhy k uzlinám. Celkové príznaky sú malátnosť, horúčky, strata chuti do jedla, niekedy vracanie, bolesti hlavy a končatín.
Najčastejším zdrojom nákazy sú infikované hospodárske zvieratá (kone, kozy, ovce a prasce). Oblasti, v ktorých sa vyskytla slezinová sneť, zostávajú až po dobu niekoľko desiatich rokov trvalým ohniskom nákazy. K infekcii osôb môže dôjsť pri spracovaní alebo spotrebe mäsa event. vnútorností nakazených zvierat, bodnutím alebo uhryznutím infikovaným hmyzom (napr. ovadmi, muchami), vniknutím biologického aerosolu, ktoré obsahujú antraxové zárodky do dýchacích orgánov, požitím kontaminovanej vody alebo potravín a pri styku s kontaminovanou výstrojou a materiálom. Inkubačná doba je 1 až 7 dní. Obvykle sa choroba prejaví po 3 dňoch. Ľudia sú voči tejto chorobe menej vnímaví ako bylinožravý dobytok. V porovnaní však s mäsožravcami vnímavejší. Pľúcna forma takmer 100 % končí smrťou. Črevná forma končí oveľa častejšie smrťou než uzdravením, záleží od času rozpoznania choroby a liečenia. Pri liečbe sa používajú niektoré druhy antibiotík (penicilin, terramycin, aureomycin, chloromycin) v kombinácii so sulfathiazolom a liečebným sérom.
Najpravdepodobnejšie použitie je biologický aerosól. Aerosól sa dá vytvárať z náplní obsahujúcich Bacilus anthracis, uložených v leteckých biologických pumách, v aerosólových generátoroch, v delostreleckých granátoch a mínach. Biologickým aerosólom sa dajú vyvolať najťažšie formy ochorenia. Pre vysokú stálosť spór sa musí počítať aj použitie diverznou formou a to hlavne kontamináciou vody, zásob krmiva a potravín bez ohľadu na ročné obdobie. Druhotným zdrojom kontaminácie osôb môžu byť hospodárske zvieratá. Vytvorenie hromadných zásob Bacilus anthracis nie je problematickým faktorom, lebo sa rozmnožuje ľahko. K ničeniu baktérií je nutný aspoň 30 minútový var. Spóry sa likvidujú jódom a aktívnym chlórom.
Dyzentéria
Je akútne infekčné črevné ochorenie, spôsobené rôznymi mikróbmi z rodu Shigella (dysenteriae, Flexneri, Boydii, Sonnei), charakterizovaná riedkou až tekutou stolicou s veľkým množstvom hlienu, niekedy aj s prímesou čerstvej krvi a hnisu.
Shigella dysentariae je gramnegatívna, aeróbna, nepohyblivá, nesporulujúca palička. Shigella dysentariae vyvoláva infekčné ochorenie čriev a prijímacieho traktu tzv. bacilárnu úplavicu. Ochorenie je patogénne iba pre človeka a opicu. Postihuje najmä detské kolektívy. Ochorenie sa prejavuje vznikom zápalov hrubého čreva a horúčkami. Akútna forma je prevádzaná krvavými hnačkami, v najťažších prípadoch až hnisavé hnačky, kde hnilobne páchnuca stolica môže obsahovať aj nekrotické zdrapy sliznice. V dôsledku celkovej otravy organizmu dochádza k poruchám vedomia (u detí až delíriá) a k poklesu telesnej teploty až pod 36 °C.
Prameňom pôvodcu je chorý človek alebo bacilonosič vylučujúci pôvodcu stolicou. Ochorenie na bacilárnu úplavicu patrí k najrozšírenejším črevným nákazám. Vyskytuje sa v každom ročnom období, hlavne v letných mesiacoch. Inkubačná doba je 1 - 7 dní. Vnímavosť je všeobecná. Väčšia je u detí ako u dospelých. Priebeh ochorenia je závislý na fyzickom a zdravotnom stave zasiahnutých osôb. Dostatočne účinná aktívna imunizácia ochranným očkovaním zatiaľ nie je dostupná. Získaná imunita tiež nie je dlhodobá. Vzhľadom k značnému množstvu typov Shigella dysentariae sa nedá vylúčiť ani možnosť opakovaného ochorenia.
Šírenie choroboplodných zárodkov Shigella dysenteriae sa predpokladá v podobe biologického aerosólu, vytváraného obvyklým spôsobom jeho použitia, alebo pomocou infikovaného hmyzu, potravín a vody. Vysoká nákazlivosť, krátka inkubačná doba, ťažký priebeh ochorenia robia z tejto choroby vhodný prostriedok biologickej vojny.
Q-horúčka
V severnej časti Nemecka v okrese Lüneburg v obci Amt Neuhaus sa začína šíriť zriedkavá Q-horúčka. Q-horúčka je celosvetovo rozšírená a každý o nej v Nemecku hovorí kvôli infekciám, ktoré sú v súčasnosti hlásené v okrese Lüneburg. Podobne ako opičie kiahne, vtáčia chrípka a besnota ide o zoonotické ochorenie - ochorenie prenášané zo zvierat na človeka.
Q horúčka - prvýkrát pomenovaná ako „query fever“ (horúčka neznámej príčiny) v Queenslande v Austrálii v roku 1937, zvyčajne spôsobuje príznaky podobné chrípke, informuje nemecký Inštitút Roberta Kocha (RKI). Spôsobuje ju baktéria Coxiella burnetii. K prenosu na človeka dochádza najmä vdýchnutím kvapôčok alebo infekčného prachu bez nutnosti priameho kontaktu so zvieratami. Podľa RKI je asi 50 percent infekcií Q horúčkou často bez príznakov (asymptomatická infekcia) alebo s príznakmi podobnými chrípke. V pomerne zriedkavých prípadoch môže spôsobiť chronické ochorenie. Akútna infekcia zvyčajne trvá asi dva týždne a odíde sama. Infekcia sa dá dobre liečiť antibiotikom doxycyklínom.
V zriedkavých prípadoch, keď sa Q-horúčka nevylieči, choroba sa stane chronickou. Ako informuje RKI, najčastejším následkom je endokarditída (zápalové ochorenie spojené s postihnutím vnútornej vrstvy srdca a chlopní). V takomto prípade sú ohrození najmä ľudia s ochoreniami srdcových chlopní, oslabeným imunitným systémom a tehotné ženy. Infekcia počas tehotenstva často vedie k chronickému ochoreniu. Keďže príznaky Q-horúčky sú podobné príznakom chrípky, je ťažké okamžite usúdiť, že máte infekciu Q-horúčkou. Príznaky môžu poukazovať aj na iné infekcie, ako je chrípka alebo hepatitída, najmä v počiatočnej fáze.
Jedným z najdôležitejších opatrení je v najlepšom prípade vyhnúť sa kontaktu s infikovanými, neočkovanými zvieratami. To isté platí pre kontakt s infikovanými ľuďmi. Keďže infekcia môže byť u zvierat úplne asymptomatická, sú potrebné pravidelné testovacie vyšetrenia. Postihnutí sú najmä ľudia z poľnohospodárskeho prostredia. Baktéria Coxiella burnetii je veľmi odolná. Preto sa spomína ako možná biologická zbraň. Písal o tom už v roku 2003 odborný časopis The Lancet. Článok mal názov: „Q horúčka: Biologická zbraň na vašom dvore“.
Prípad z Poľska
S viacerými archeologickými objavmi sa spájajú záhadné úmrtia, ktoré médiá a verejnosť radi opisujú ako kliatby. Jedna z takých sa odohrala pred 50 rokmi v Poľsku. Tím archeológov otvoril hrobku poľského a litovského kráľa Kazimíra IV. Jagelovského. Ten nerušene odpočíval takmer 500 rokov. V nasledujúce dni však archeológov začal trápiť zhoršujúci zdravotný stav, vedúci k úmrtiu štyroch z nich. Prípad si okamžite všimli médiá, ktoré hovorili o kliatbe.
V skutočnosti na expertov nečakala kliatba, ale smrtiace plesne. Tie zmenili panovníkovo telo na časovanú biologickú bombu. Otváranie hrobky prebehlo v socialistickom Poľsku, kde sa podobné výskumy konali len ojedinele. Archeológom sa podarilo získať povolenie aj od poslednej inštancie, ktorou bol kardinál Karol Wojtyła, krakovský arcibiskup, neskorší pápež Ján Pavol II. Kazimír IV. bol pochovaný v kaplnke hradu Wawel v Krakove. Ukázalo sa, že hrobka nebola porušená, ale okrem panovníkovho tela tam našli nečakaného obyvateľa - smrtiace plesne, ktoré parazitovali na Kazimírovi IV celé storočia. Dôvodom mohli byť okolnosti počas kráľovho úmrtia a jeho následného pohrebu. Panovník umrel v roku 1492 vo veku 65 rokov pri pobyte v meste Hrodno (dnes súčasť Bieloruska).
Mikrobiológ Bolesław Smyk vo vzorkách odobratých z hrobky identifikoval prítomnosť huby Aspergillus flavus. Tento typ huby produkuje toxické látky nazývané aflatoxíny, ktoré sú spojené s množstvom vážnych zdravotných stavov postihujúcich pečeň a sú vysoko karcinogénne.
Práve aflatoxíny pravdepodobne stoja za záhadnými úmrtiami výskumníkov. Potvrdzuje to aj poľský výskum z roku 2015, ktorý skúmal plesne v pohrebnej kaplnke rodiny Buchholtzovcov v poľskom Supraśli. Výskumníci v nej našli celkovo 10 druhov plesní, čo predstavuje smrtiacu kombináciu. Najviac zraniteľní sú ľudia s oslabenou imunitou.
Podobné výsledky zaznamenali výskumníci aj pri egyptských múmiách. Je teda možné, že známe kliatby faraónov taktiež neboli nič viac ako plesne.