Vznik nového štátu, Československej republiky v roku 1918, mal výrazný dopad aj na rozvíjajúci sa športový život na Slovensku. Spoza rieky Morava sa k nám sťahovali popri úradníkoch, vojakoch či príslušníkoch inteligencie aj športovci. Ich vplyv na následný vývoj športu a telovýchovy bol citeľný a znamenal základné zmeny v koncepcii a štruktúre formujúceho sa fenoménu, pretože okrem tradičných organizácií a klubov, spolkov či krúžkov z uhorskej éry začali popri tých maďarských, nemeckých a židovských rozvíjať svoje aktivity aj nové slovenské či československé športové kluby.
Na Slovensku sa však už v období Uhorska dostávali do popredia športovo zamerané kluby na úkor telovýchovných spolkov v širšom meradle. Tento stav sa prakticky preniesol do obdobia I.ČSR, keď najväčšie telovýchovné spolky (Sokol, Orol) nikdy nedosiahli na Slovensku taký rozvoj a masové uplatnenie ako v Čechách. Celé medzivojnové obdobie zápasil slovenský šport so základnými existenčnými problémami, s absolútnym nedostatkom materiálneho vybavenia a financií. Podpora zo strany štátu bola úplne nedostačujúca, načo doplácali najmä takzvané malé športy a vidiecky šport. To sa muselo, samozrejme, prejaviť na jeho úrovni.
Celkové zaostávanie východnej časti republiky za západnou teda neobišlo ani šport. Príčiny treba hľadať v skromných športových tradíciách, nedostatku vlastných športových a telovýchovných odborníkov i menšom počte športovcov. Smerovanie športu u nás mala riešiť Československá obec športová, stojaca na čele športových zväzov od jesene 1918, ktorá sa v roku 1928 pretransformovala na Československý všešportový výbor. Tieto ústredné orgány sídliace v Prahe pôsobili ťažkopádne a smerom k Slovensku koordinačne prakticky absentovali.
Podobne ako v Československom olympijskom výbore, založenom 13. júna 1919, ani v týchto orgánoch nemalo Slovensko počas celého trvania I.ČSR ani jediného zástupcu. Stále väčšej popularite sa tešil tenis, ktorý sa už ako pomerne „pokročilý“ šport stihol etablovať v priebehu 20. rokov prakticky po celom Slovensku. Najväčšia hustota kurtov bola v Bratislave, kde dominoval tradičný klub PTE i novozaložené LTK a I.ČSŠK. Kvalitní tenisti hrali aj v Piešťanoch, Banskej Bystrici, Košiciach a inde. Tenisové župy (Západoslovenská, Stredoslovenská, Východoslovenská i Maďarského tenisového zväzu na Slovensku) zostavovali rebríčky jednotlivcov od začiatku 30.
Zlatá éra československého tenisu
Ako hokej či futbal, aj tenis zažil v ére Československa zlaté časy. O osemdesiatych rokoch môžeme pokojne hovoriť ako o zlatej ére, aj keď sa na nej z väčšej časti podieľali predovšetkým českí tenisti. Najväčší cveng mali vo svete mená ako Ivan Lendl a Martina Navrátilová. Obaja síce neskôr odišli do USA, české korene ale nikdy nezapreli. Spomedzi Slovákov v tom čase najviac vyčnievali dvaja - Miloslav Mečíř a Marián Vajda.
Prečítajte si tiež: Slovenský biatlonista Marek Matiaško
Bohužiaľ, aj keď bol prvý menovaný jeden z najtalentovanejších tenistov osemdesiatych rokov, jeho vynikajúco rozbehnutú kariéru ukončili v roku 1990 chronické problémy s chrbtom. V tom čase mal iba 26 rokov. Medzi jeho najväčšie úspechy patrí olympijské zlato z Hier v Soule 1988. Krátko pred rozdelením spoločného štátu sa tlačila do popredia aj talentovaná Slovenka Radka Zrubáková. Na scénu ženského tenisu mala raketový nástup, keď ako 17-ročná už figurovala v elitnej päťdesiatke WTA a mala za sebou osemfinále Australian Open. Postupom času dokázala vyhrať turnaje v Bruseli, Štrasburgu a v Prahe.
V roku 1991 sa prebojovala do osemfinále US Open a 21. októbra toho istého roku „svietilo” jej meno na 22. mieste v ženskom elitnom rebríčku. Všetko nasvedčovalo tomu, že Slovensko bude mať hráčku svetovej úrovne. Namiesto toho však v roku 1993 prišla len výrazná výkonnostná kríza, z ktorej sa už Radka Zrubáková do konca kariéry nedostala.
Tenis po rozpade Československa
Po rozpade Československa dostal náš tenis „do vienka“ dosluhujúceho Mariána Vajdu a začínajúceho Karola Kučeru. Medzi ženami sa už mihli Karina Habšudová i Janette Husárová. Karina Habšudová sa stala v roku 1990 juniorskou majsterkou sveta ITF. O rok neskôr vyhrala juniorku na US Open a začala sa presadzovať aj medzi dospelými.
Tenisoví funkcionári však museli riešiť aj otázky ohľadom infraštruktúry. Slovensku chýbal reprezentatívny stánok. Trvalo šesť rokov, kým Slovenský tenisový zväz (STZ) vypísal architektonickú súťaž na stvárnenie Národného tréningového centra (NTC). Krst novučičkej arény bol v septemberi 2003, keď slovenský daviscupový tím hostil v barážovom stretnutí o postup do svetovej skupiny USA.
V súčasnosti už pokračujú prípravy na výstavbu druhého Národného tenisového centra na Slovensku, ktoré vyrastie v Košiciach. Komplex za 15 miliónov eur by mohol byť otvorený v roku 2019. Do svetovej skupiny sme sa museli prebojovať z tretej euro-africkej zóny, čo nám trvalo štyri roky. Miestenku medzi elitou sme si vybojovali barážovou výhrou nad Kanadou 4:1 v septembri 1997. Priamo na kurte sa o to pričinili Karol Kučera, Dominik Hrbatý a Ján Krošlák.
Prečítajte si tiež: Bývalý tenista Werner Eschauer
Následnú premiéru medzi svetovou elitou sme absolvovali doma proti Švédsku v apríli 1998. Zápas sme však prehrali 2:3. Do histórie slovenského tenisu sa zapísal veľkými písmenami rok 2005. Partia okolo nehrajúceho kapitána Miloslava Mečířa dokázala postupne poraziť rivalov zo Španielska, Holandska a Argentíny, až sa prebojovala do vysnívaného finále. V ňom však trio Dominik Hrbatý, Karol Kučera a Michal Mertiňák nestačilo v Bratislave na Chorvátov.
Významné osobnosti slovenského tenisu
- Miloslav Mečíř: Olympijský víťaz a bývalý 4. hráč rebríčka ATP.
- Karol Kučera: Bývalý 6. hráč rebríčka ATP a finalista Davisovho poháru.
- Dominik Hrbatý: Bývalý 12. hráč rebríčka ATP a dvojnásobný víťaz Hopmanovho pohára.
- Dominika Cibulková: Víťazka Turnaja majsteriek a finalistka Australian Open.
Miloslav Mečíř, ako bývalý 4tý hráč rebríčka ATP získal počas svojej len 8 ročnej kariéry 11 turnajových trofejí, 13 krát prehral vo finále. Na grand slamoch to totiž dotiahol dosť ďaleko. Finále na Australian Open, finále na US Open, semifinále na Wimbledone a French Open. Nesmiem zabudnúť na jeho zlatú a bronzovú medailu, ktoré získal na olympiáde v Soule. Jeho zápasová bilancia na profesionálnom okruhu je vysoko pozitívna 262-122 (+140), s premierovým indexom na grand slamových turnajoch 0.685.
Bývalý 6ty hráč rebríčka ATP získal Karol Kučera počas svojej 13 ročnej úspešnej kariéry 6 turnajových trofejí a 6 krát prehral vo finále. Jeho najväčšími kariérnymi úspechmi sú postup do semifinále na Australian Open cez obhajcu a vtedajšiu svetovú jednotku Peta Samprasa, finále Davisovho poháru, či trofej zo Svetového pohára národov. Stal sa prvým a doteraz jediným naším tenistom v ére samostatnosti Slovenska s rebríčkom v prvej svetovej desiatke (najvyššie šiesty) ATP.
Dominik Hrbatý, sa ako bývalý 12ty hráč rebríčka ATP v dvojhre, zaraduje na 3je najlepšie umiestnenie slovenského tenistu v tejto súťaži. Na profesionálnom okruhu získal počas svojej až 17 ročnej kariéry 6 turnajových trofejí a 7 krát prehral vo finále. Za jeho najväčšie úspechy na Grand Slamoch môžeme považovať dosiahnutie semifinále na French Open a štvrťfinále na Australian Open a US Open. Dominik Hrbatý je aj dvojnásobným víťazom Hopmanovho pohára a finalistom Davis Cupu.
Treba pripomenúť, že Karol aj Dominik to taktiež nemali ľahké. Počas ich kariéry narážali na mená ako Pete Sampras, Andre Agassi, Roger Federer, Marat Safin, Juan Carlos Ferrero, Leyton Hewitt, Carlos Moya, Thomas Muster, či Marcelo Rios. Pár rokov si užili aj spoločnosť mladučkého Rafaela Nadala. Hrbatý je zástancom tvrdej práce a kritizuje mentálne nastavenie, technickú ako aj taktickú nepripravenosť dnešných slovenských reprezentantov.
Prečítajte si tiež: Becker: Ikona nemeckého tenisu
Úspechy slovenských tenistiek
Ženské družstvo Čechov a Slovákov nazbieralo vo Fed Cupe viac výhier než ich mužskí kolegovia. Dokázali triumfovať v rokoch 1975, 1983, 1984, 1985 a 1988. Slovenky po rozdelení nepostihol rovnaký osud ako Slovákov a vďaka formátu súťaže mohli už v roku 1994 bojovať o víťaznú trofej. Historického úspechu sa dočkali naše ženy v roku 2002, keď vystúpili na najvyšší stupienok. Po triumfoch nad Švajčiarkami, Francúzkami a Taliankami porazili v zložení Janette Husárová a Daniela Hantuchová vo finále na Kanárskych ostrovoch aj Španielky a vybojovali historický triumf.
Okrem tímových úspechov dosiahli Slováci ďalšie aj na individuálnej úrovni. Najväčší z nich je nepochybne vlaňajší triumf Dominiky Cibulkovej na Turnaji majsteriek v Singapure. Aj vďaka tomuto úspechu figurovala na jar aktuálneho roka na štvrtom mieste WTA. Do grandslamového semifinále sa dostalo aj ďalšie kvarteto slovenských tenistov Karol Kučera (Australian Open 1998), Dominik Hrbatý (Roland Garros 1999), Daniela Hantuchová (Australian Open 2008) a Magdaléna Rybáriková (Wimbledon 2017).
Tabuľka: Prehľad úspechov slovenských tenistov
| Meno | Najvyššie umiestnenie ATP | Grandslamové úspechy | Ďalšie úspechy |
|---|---|---|---|
| Miloslav Mečíř | 4 | Finále AO, US Open | Olympijské zlato |
| Karol Kučera | 6 | Semifinále AO | Finále Davisovho poháru |
| Dominik Hrbatý | 12 | Semifinále RG | 2x Hopmanov pohár |
| Dominika Cibulková | 4 | Finále AO | Víťazka Turnaja majsteriek |