Československá armádna pištoľ vzor 24 kalibru 9 mm sa stala najrozšírenejšou pištoľou v čs. armáde v medzivojnovom období.
Počiatky a Vývoj
V roku 1921 bolo predbežne rozhodnuté o tom, že rakúsko-uhorské opakovacie pušky Mannlicher kalibru 8 mm v československej armáde nahradia nemecké pušky Mauser.
Československo totiž zakúpilo od firmy Mauser licenciu na výrobu Nickelových pištolí, ktoré začala vyrábať Čs. štátna zbrojovka Brno a v roku 1922 bolo zavedené jej označenie: armádna pištoľ vz. 22.
V apríli 1922 bolo už definitívne rozhodnuté, že puška Mauser vz. 98 , kalibru 7,92 mm bude zavedená v československej armáde ako nosná zbraň, ktorá vystrieda pušku Mannlicher.
Prvá veľká objednávka na výrobu pušky Mauser vz. 98 bola zadaná Štátnej zbrojovke v Brne v apríli roku 1922. Išlo o výrobu 40 000 kusov.
Prečítajte si tiež: O Ceskej Zbrojovke Brno
V októbri 1922 formuloval náčelník Generálneho štábu čs. armády požiadavky na novú pušku: priebojnosť „obyčajnými ochrannými štítmi“ do 500 m, presnosť pre streľbu jednotlivca minimálne do 500 m, mieridlá do 2 000 metrov, dĺžka zbrane s bodákom 150 cm.
Prvých 10 000 kusov pušiek vyrobených v zbrojovke v Brne disponovalo pôvodnými nemeckými mieridlami.
Zvyšné pušky boli vybavené „mexickými“ mieridlami, ktoré boli príznačné pre československé mauserovky.
Koncom roka 1922 dostala Zbrojovka Brno objednávku na 90-tisíc skrátených pušiek Mauser vz. 98.
Stále však prebiehali skúšky zbrane.
Prečítajte si tiež: CZ Brno: Vývoj guľových zbraní
Vo februári 1923 zbrojný odbor konštatoval, že vzorkové pušky brnianskej zbrojovky predstavujú jednotné zbrane.
Zbrojovka v Brne začala od júla 1923 dodávať nové skrátené pušky, ktoré boli najskôr označované ako krátke pušky vz. 98, potom ako vzor 98/23 a nakoniec ako československá puška vz. 23.
Pušky s vymeniteľnou krivkou mieridiel sa označovali ako vz. 23a.
Výroba však neodstránila problém, ktorý spočíval v jednotnom charaktere pušky.
Puška mala byť rovnaká pre pechotu, ako aj jazdectvo.
Prečítajte si tiež: Najväčšie paintballové ihrisko ČR
Až zasadanie výzbrojnej komisie z februára 1924 dalo novej puške definitívnu podobu.
Čepeľ bodáka bola skrátená o 100 mm (na 300 mm).
Od septembra 1924 sa nová puška označuje ako puška vz. 24.
Zbrojovka v Brne musela investovať finančné prostriedky, aby boli jednotlivé súčiastky okrem pažby, záchytu bodáka a pätky úplne vymeniteľné.
V roku 1925 sa ukončilo číslovanie všetkých súčastí na puške vz. 24.
Výrobné číslo zostalo len na puzdre, na hlavni, na kľuke záveru a hlavišti pažby.
Prvú fázu prezbrojenia puškami vz. Slovensku a v Podkarpatskej Rusi.
Do konca roka 1929 počet vyrobených pušiek vz.23 a 24 prekročil 460-tisíc kusov.
Od roku 1937 sa puška vyrábala v Považskej Bystrici.
Bola veľmi dobrým vývozným artiklom.
Vyvážala sa do mnohých krajín. Napríklad aj do Bolívie, Rumunska, Číny a Japonska.
Technické Aspekty a Charakteristika
Takmer kompletné prezbrojenie útvarov čs. armády puškami vzor 23, 23a a 24 systému Mauser sa podarilo dosiahnuť na jar 1927.
Cena jednej pušky predstavovala 507 Kč za kus (bez bodáka).
Do 15. marca 1939 bolo celkovo pre potreby armády vyrobených 762-tisíc pušiek vzor 24.
Od roku 1937 sa ich produkcia rozbehla aj v novovybudovanom závode v Považskej Bystrici.
Po vzniku protektorátu Čechy a Morava sa pušky vzor 24 systému Mauser vyrábali aj naďalej, tentoraz pre potreby nemeckej armády, do výzbroje ktorej boli zavedené pod označením Gewehr 24(t).
Celkovo sa pre potreby nemeckej armády od marca 1939 do konca roka 1942 vyrobilo 330-tisíc kusov.
Po skončení druhej svetovej vojny mala československá armáda k dispozícii približne 50-tisíc pušiek vzor 23, 23a a 24 systému Mauser, ktoré pochádzali z medzivojnovej produkcie.
Zaujímavosťou je, že hoci hlavným odberateľom pušky vzor 24 systému Mauser bola, prirodzene, československá armáda, tak celkový súhrn produkcie na export výrazne prevýšil objednávky MNO.
Sumárny počet pušiek vzor 24 systému Mauser v rôznych prevedeniach podľa požiadaviek jednotlivých zahraničných zákazníkov totiž podľa firemného súhrnu z roka 1942 dosiahol počet 1 290 300 kusov.
Puška vzor 24 systému Mauser bola vo svojich časoch veľmi modernou a spoľahlivou zbraňou.
Právom bola považovaná za jednu z najlepších adaptácií a modernizácií nemeckej pušky Mauser model 1898.
V medzivojnovom období išlo v rámci československej armády o najrozšírenejšiu zbraň zavedenú do výzbroje.
Problémy a Riešenia
Problémom týchto pušiek bola nemožnosť vzájomnej substitúcie jednotlivých súčiastok, a to nielen medzi puškami jednotlivých vzorov navzájom, ale aj medzi jednotlivými puškami rovnakého vzoru.
Bolo to preto, lebo aj napriek zavedenej strojovej výrobe sa ešte stále pomerne veľa najmä menších súčiastok vyrábalo ručne.
A tak, pochopiteľne, nespĺňali presnú toleranciu umožňujúcu ich úplnú zameniteľnosť.
Spomínaný problém sa podarilo vyriešiť na zasadaní výzbrojnej komisie čs. armády 7. februára1924, keď bola definitívne stanovená jednotná podoba novej pechotnej pušky.
Puška dostala v septembri 1924 označenie ako puška vzor 24, pričom od svojich predchodkýň (najmä od pušky vzor 23 a 23a) sa líšila len v drobných detailoch.
Sériová výroba pušiek vzor 24 pre potreby armády sa v Brne naplno rozbehla začiatkom roka 1925.
Použitie v SNP a Povojnové Obdobie
Po rozpade Československa a vzniku slovenskej armády, táto zdedila vybavenie svojej predchodkyne armády československej republiky.
Počet pušiek vz.23 a vz.24 vo výzbroji slovenskej armády bol pomerne dostatočný, aj keď časť mobilizačnej potreby musel byť pokrytý staršími puškami systému Mannlicher.
Postupom času, používaním a bojovým nasadením zbraní došlo nielen ku bojovým stratám, ale aj k technickému opotrebovaniu pušiek.
Pušiek sa tak už v prvej polovici vojny nedostávalo a tento stav sa nepodarilo plne odstrániť.
V prípade starších pušiek vz.23 bola snaha ich odsunúť na „druhú koľaj“ a vybaviť nimi jednotky Pracovného sboru Národnej obrany.
Úbytok bol riešený nákupom menšieho množstva pušiek vz.24 v roku 1942 a najmä nákupom náhradných dielov od výrobcu Zbrojovky Brno, závod II Považská Bystrica.
Okrem opráv pušiek vz.23 a vz.24 došlo aj k zavedeniu adaptácie pušky vz.24, ktorá následne umožnila používanie nemeckého puškového granátometu (Gewehr Granat Geräte) používaného v slovenskej armáde ako 3 cm puškový granátomet vz.41.