Československo patrilo k významným výrobcom zbraní. Jednou z nich bol aj ľahký guľomet vzor 26, ktorý sa považoval za jeden z najlepších svojho druhu. Slávny československý guľomet.
ZB vz. 26 bol česko-slovenský ľahký guľomet navrhnutý v 20-tých rokoch 20. storočia, ktorý sa používal po celom svete. Používal sa hlavne počas 2. svetovej vojny, ale aj v Kórei a vo Vietname. Armáda ho prijala do výzbroje pod označením ZB vz. 26. ZB 26 sa používal u pechoty, ale tiež namontovaný na vozidlách a tankoch.
Pri okupácii v roku 1938 si tieto zbrane privlastnil do výzbroje Wermacht pod označením MG-26(t), pričom označenie „t“ znamenalo pôvod z Česka. Tento guľomet mali vo výzbroji aj jednotky Waffen SS, čo svedčí o jeho kvalite. Zbraň pracuje na odbere úsťových plynov.
Vývoj a výroba
Československý 7,92 mm ľahký guľomet ZB vzor 26 bol do zbierok vtedajšieho Dukelského múzea získaný 20. júla 1984 prevodom z Vojenského útvaru 1217 Moldava nad Bodvou. Jeho priamymi predchodcami boli ľahké guľomety Praga I, Praga II.A, Praga II.B, Praga I-23 a napokon Praga vzor 24, ktoré v prvej polovici 20. rokov 20. storočia konštruoval Václav Holek.
Priamou konkurenciou pražskej zbrojovky v súťaži pre čs. armádu bola Zbrojovka Brno. Pôvodné guľomety Praga mali veľa nedostatkov a v medzinárodnej súťaži nevyhrali. V prvej obsadili druhé miesto za dánskym guľometom Madsen. V opakovanej súťaži sa guľomet Praga I-23 umiestnil na druhom mieste za belgickým guľometom Browning.
Prečítajte si tiež: RPK v boji: História a použitie
No skôr ako stihli výsledky súťaže vstúpiť oficiálne do platnosti, oslovili zástupcovia Zbrojovky Praga zástupcov skúšobnej komisie MNO a oznámili, že Holek má už pripravené zlepšenia. MNO dalo konštruktérovi krátky čas na prepracovanie zbrane. Prerobený guľomet Praga vzor 24 bol dodatočne vyskúšaný v novembri 1924. Svojím výkonom všetkých prekvapil. Konkurenciu výrazne prekonal.
Koncom marca 1925 bola potom medzi Zbrojovkami Praga a Brno podpísaná licenčná zmluva na sériovú výrobu guľometov Praga vzor 24 na Morave. Do Brna sa presunul aj Václav Holek so svojím konštruktérskym kolektívom. Sériová výroba guľometov sa rozbehla v roku 1926. Po vojskových skúškach boli na guľomete urobené niektoré úpravy. Do začiatku roka 1932 sa podarilo pre potreby čs. armády vyrobiť vyše 18-tisíc kusov zbrane. Jeho tvorca ju postupne zdokonaľoval.
Vznikli nové verzie: vzor 27, 30, 30J a ZGB 33 (boli určené predovšetkým pre zahraničných odberateľov). Do marca 1939 bolo pre potreby čs. armády dodaných 34-tisíc kusov guľometu. Výroba zbrane pokračovala v Brne aj v priebehu druhej svetovej vojny do roku 1941, keď bola po zavedení výroby nemeckých ľahkých guľometov MG-34 zastavená. Od roku 1926 do roku 1941 bolo v Brne vyrobených celkovo 145-tisíc ľahkých guľometov rôznych modelov.
Export a použitie vo svete
Prvými zahraničnými zákazníkmi bola Juhoslávia a Litva. V roku 1928 boli guľomety dodané do Číny, ktorá ich do začiatku druhej svetovej vojny zakúpila vyše 30-tisíc. Guľomety boli dodávané aj do Ekvádoru, Iránu, Brazílie a Thajska. Exportované boli aj zbrane, ktoré vznikli postupnou modernizáciou.
Ľahký guľomet ZB vzor 30 sa úspešne vyvážal do Rumunska, Afganistanu, Bolívie, Ekvádoru, Uruguaja, Peru a Turecka. Vzor 30J sa exportoval do Juhoslávie, Číny, Afganistanu, Bolívie a do Venezuely.
Prečítajte si tiež: História a použitie MG 42 v ozbrojených konfliktoch
Ľahký guľomet ZB vzor 27 si získal veľkú popularitu vo Veľkej Británii, kde sa jeho zdokonalená verzia pod označením ZGB vzor 33 začala licenčne vyrábať v tamojšej zbrojovke Royal Small Arms Factory v londýnskej časti Enfield pod označením BREN (Brno - Enfi eld). Tieto guľomety sa vyrábali s hlavňami kalibru cal.303. a len na britských ostrovoch ich bolo vyprodukovaných približne 220-tisíc kusov. Ďalšie sa počas vojny vyrábali aj v Kanade (zbrojovka John Inglis) a v Austrálii (zbrojovka Lithgow Small Arms Factory).
Charakteristika a vlastnosti
Čs. 7,92 mm ľahký guľomet ZB vzor 26 z konštrukčného hľadiska predstavoval automatickú zbraň strieľajúcu zo zadnej polohy záveru používajúcu náboj kalibru 7,92x57 mm Mauser. Guľomet sa používal predovšetkým v pechotných jednotkách, ale aj ako súčasť výzbroje obrnených vozidiel a v čs. pohraničných pevnostných objektoch. Na zbrani oceňovali vojaci po celom svete najmä jej spoľahlivosť, jednoduchú obsluhu a údržbu.
ZB 30 boli používané v konfliktoch takmer po celom svete, napr. v Afganistane, v Bolívii, vo Veľkej Británii, v Číne a inde. Tento guľomet je modifikovaná, vylepšená verzia modelu ZB 26. Rozdiel je zjavný najmä čo sa týka dvojnožky.
BREN - Britská modifikácia
História BRENu sa začala písať v roku 1935, keď Československý ľahký guľomet ZB-26 vyhral súťaž o nový ľahký guľomet pre Britskú armádu. Zbrojovka Brno, kde sa guľomety vyrábali, predala linenciu na ich výrobu zbrojovke v Enfielde. Tu guľomet prekalibrovali na náboj .303 British, guľomet dostal nový zahnutý zásobník oproti 20 ranovému, používanému v Československej predlohe, taktiež bol osadený novou hlavňou bez rebrovania, a s upraveným tlmičom výšľahu plameňa.
BREN (BRno-ENfield) bola séria Britských ľahkých guľometov, vytvorených v Británii v 30. rokoch, a používaných v rôznych úlohách až do roku 1991. Jeho najznámejšia úloha bola štandarný ľahký guľomet Britskej armády v 2. svetovej vojne. BREN bola modifikovaná verzia nášho, Československého guľometu ZB vz. 26, ktorý Britská armáda testovala behom konkurzu na nový ľahký guľomet v 30. rokoch. BREN dostal nový, zahnutý zásobník, novú rýchlovýmennú hlaveň a kónický tlmič výšľahu plameňa.
Prečítajte si tiež: Všetko o guľomete lajkov
BREN bol navrhnutý ako lacný ale účinný a spoľahlivý ľahký guľomet, ale ako sa v Afrike ukázalo, guľomet síce bol veľmi spoľahlivý, ale iba ak bol držaný mimo dosahu púštneho piesku, ktorý sa dostal všade. To však bolo skoro nemožné. Zásobník guľometu, aj keď mal kapacitu 30 nábojov, sa plnil len 28 alebo 29 nábojmi, aby sa predišlo zádržkám a problémom s podávaním. Efektívny dostrel guľometu bol okolo 550 metrov, ak sa strieľalo v ľahu a s dvojnožkou. Guľomet bol tak presný, že armáda požadovala zväčšenie vôlí a zhoršenie presnosti, lebo guľomet mal aj na veľkú vzdialenosť veľmi malý rozptyl. Tejto požiadavke výrobca vyhovel.
Zbraň bola ale na ľahký guľomet dosť ťažká. Na dlhých pochodoch sa prenášal rozložený, a na mieste sa skladal. V Barme dokonca bol jeden BREN obsluhovaný až 8 vojakmi. Veľmi cenená bola ale palebná podpora, ktorú BREN dokázal poskytnúť, veľmi cenená a tak sa BREN stále viac vyrábal. Dokonca v jednom období výroby pripadal na 4 vojakov armády jeden guľomet BREN. Z BRENu sa odporúčalo strieľal v ľahu, ale dalo sa strieľať aj v behu.
BREN bol veľmi obľúbený, cenený bol hlavne pre jeho húženvatosť, a vlastnosti v boji. Kvalita materiálu taktiež bola veľmi dobrá, takže zádržky sa vyskytovali iba vzácne. Býva hodnotený ako najlepší ľaký guľomet, aký bol kedy vyrobený, aj keď toto prvenstvo zatiaľ vlastní jeho vzor, ZB vz.
Keď Britská armáda prešla na nový náboj 7,6 x51 mm NATO, na BRENoch jednoducho vymenili hlaveň a zásobník, a takto guľomet slúžil až do Vojny zálive. Takto upravené guľomety sa ľahko dajú rozpoznať kvôli ich rovnejšiemu zásobníku.
Varianty BREN
- Mark 1 - táto varianta sa vyrábala od roku 1937.
- Mark 2 - Od roku 1941. Je to zjednodušená varianta Mark 1.
- Mark 3 - Od roku 1944. Bola to skrátená verzia BRENu Mk.
- Mark 4 - To isté ako Mark. 3 ale ako vzor mala Mk.
- L4 - Od roku 1958. BREN Mk. BREN Mk. BREN Mk.