Markéta Davidová patrí k športovcom, ktorí hovoria verejne aj o spoločenských témach, nie iba o športe. Okrem podpory Ukrajine sa veľa zamýšľa aj nad tým, ako žiť čo najudržateľnejší život. Minulý rok otvorila aj tému duševného zdravia. Denník N ju oslovil na rozhovor počas Majstrovstiev sveta v letnom biatlone, ktoré sa tento rok konali v Osrblí pri Brezne.
Pomoc Ukrajine a postoj k účasti ruských a bieloruských športovcov
Keď sa začala vojna proti Ukrajine, Český biatlonový zväz začal ukrajinským biatlonistom pomáhať ako máloktorý iný športový zväz naprieč rôznymi športmi. Český biatlonový zväz poskytol ukrajinským biatlonistom podporu, dal im priestory na tréning. „Pre diktátorské režimy ako ruský predstavuje šport významný nástroj propagandy. Český biatlonista Mikuláš Karlík vytvoril aukciu, z ktorej výťažok darovali Ukrajine.
Na otázku, ako vníma situáciu okolo účasti či neúčasti biatlonistiek a biatlonistov z Ruska a Bieloruska na olympiáde, odpovedala Davidová nasledovne: "Všetko podľa mňa závisí od toho, ako sa zachovajú v Rusku (vedenie krajiny). Ale myslím si, že pokiaľ sa situácia okolo vojny nijako nevyrieši, je dobrá možnosť, aby tam neboli. Rusi a Bielorusi súťažiť vo Svetovom pohári nemôžu vôbec ani pod neutrálnou vlajkou. Nechápem, keď niekto hovorí, že politika do športu nepatrí."
Davidová dodala: "Myslím si, že v rámci biatlonu sa všetci snažili vyjadriť Ukrajine aspoň trochu podporu minimálne tým, že sme nosili ukrajinské vlajky. Nie, nerozprávala som sa s nimi o tom. Pre mnohých je to veľmi citlivá téma ani to nie je asi vždy vhodné. Markéta Davidová s ukrajinskými farbami na puške."
Téma duševného zdravia
Pre svojho sponzora pôvodne mala natočiť dokument o tom, ako trénuje. Dostala otázku, či sa niekedy v živote nachádzala na dne. Pri odpovedi sa rozplakala. Paradoxom je, že iba pár mesiacov po tomto videu si prebrala malý krištáľový glóbus za individuálne preteky, ide o jeden z najväčších úspechov v jej kariére.
Prečítajte si tiež: Zbrojný zákon ČR a jeho preklad do slovenčiny
Davidová hovorí: „Ľudia nás berú ako stroje. Ale my sme tiež ľudia.“ V tom roku mi biatlon neprinášal radosť, bol to pre mňa veľmi ťažký rok. Bolo to viac vecí naraz. Asi aj to na tom malo podiel, ale hlavne som bojovala sama so sebou. Hovoríte, že aj dokument pre vášho sponzora mal pôvodne vyzerať inak. Ten rozhovor nemal vyzerať tak, ako vyzeral. Neplánovala som to, dokument mal byť skôr o tom, ako má vyzerať sústredenie biatlonistky, ale dostali sme sa viac do hĺbky, nahrávací tím so mnou bol týždeň.
Ťažko povedať, čo by to spôsobilo, ale cítila som, že ma biatlon nebaví. Keď vaše zamestnanie zaberá celý váš život, je ťažké sa z toho dostať; nemáme ani voľné víkendy. Teraz je to už lepšie. Začala som spolupracovať so športovou psychologičkou a veľmi mi to pomohlo. Bolo veľmi potrebné, aby som požiadala o pomoc. Veľa ľudí má predsudky ohľadom vyhľadania psychológa. Ako ste to mali vy? Bola som vo fáze, v ktorej som vedela, že je to potrebné, a nemala som pocit, že by som sa mala za to hanbiť. Nie, predtým som mala iba kouča, ale so psychologičkou to bola moja prvá skúsenosť.
Na otázku, ako vyzerá príprava športovkyne, ktorá sa trápi, odpovedala: Nebavilo ma to, nerada som chodila na tréningy, nerada som pretekala. To sa snažím nerobiť. Občas sa nájdu veci, ktoré ma zamrzia viac, ale potom aj také, o ktorých si poviem, že sú nezmyselné. Ale najlepšie je hneď to odignorovať a ani sa tým nezaoberať. Samozrejme, záleží aj na tom, ako sa mi práve darí, ale aj keď to nejde, prevažujú pozitívne správy.
O konci kariéry a motivácii
Dokonca v 25 rokoch dostávala aj otázky o konci kariéry. Hovorí, že čiastočne si za ne môže sama, keďže v roku 2021 ako 24-ročná začala hovoriť o tom, že uvažuje aj nad koncom kariéry. V roku 2021 ste pre iDnes povedali, že vás desí, že by ste mali súťažiť v biatlone ešte niekoľko rokov. Dnes to už takto nehovorím, mám to v rovine, že sa zariadim podľa toho, ako ma bude biatlon baviť. Ak mi bude naďalej prinášať radosť, rada by som pri ňom ešte zostala.
V roku 2022 sa vás novinári v časopise Forbes otvorene opýtali, či plánujete ukončiť po sezóne kariéru, mali ste 25 rokov. Myslím, že som si to aj vtedy zavinila sama, keď som povedala, že by som po olympiáde, ktorá už bola (po Pekingu 2022, pozn. red.), chcela skončiť v športe. Je však podľa mňa dôležité uvažovať, čo bude po kariére. Markéta Davidová v Osrblí s fanúšikmi.
Prečítajte si tiež: Zbrojný preukaz a Slovensko
V roku 2018 ste sa stali juniorskou majsterkou sveta, v roku 2021 ste sa už stali aj majsterkou sveta medzi ženami. Nie každý, kto je úspešný junior, sa presadí neskôr aj medzi dospelými, ale u vás to prišlo pomerne rýchlo. Na túto otázku nepoznám úplne odpoveď. Je dôležité stále sa posúvať dopredu a zvyšovať tréningové dávky. Juniorské roky je dôležité si aj užiť. Reálna drina príde medzi dospelými. Aj to je kľúčom, aby to človeka bavilo. Na juniorov ešte nie je taký tlak, skutočná drina príde potom. Streľba je z väčšej časti práve o hlave.
Vzdelanie a záľuby
Pokiaľ viem, s tým súvisia aj vaše vysoké školy. Na bakalárskom štúdiu som študovala zoorehabilitáciu. Je to rehabilitácia ľudí pomocou zvierat. Popri tomto všetkom ste aj profesionálna biatlonistka. Bolo to normálne denné štúdium, ale mala som výnimku na absencie; ak však bola niekde povinná stopercentná dochádzka, nedokázala som ju naplniť. Musela som si však viac vyberať termíny skúšok a potom sa mi niekedy stalo, že som mala tri či štyri skúšky v jeden deň, lebo by som inak nestíhala.
V predchádzajúcich rozhovoroch ste už spomínali, že ste uvažovali aj nad doktorandským štúdiom. Zatiaľ nie. Áno, tam treba robiť aj prax a viem si predstaviť, že to by asi bol problém. V iných rozhovoroch ste hovorili o svojej záľube ku knihám. Dlho som rada čítala učebnice, teraz je to kurz, ktorý som si kúpila. Nič iné ani nečítam; viem, že keby som začala čítať niečo iné, nevedela by som sa od toho odtrhnúť. Zistila som, že ma veľmi bavili knihy z povinnej literatúry k maturitám, mnohé som si prečítala potom aj znova.
Na vysokej škole ste pracovali v hiporehabilitačnom centre s deťmi, ktoré buď mali mentálne znevýhodnenie, alebo trebárs mozgovú obrnu. Určite to musí byť náročné. Toto sme mali ako povinnú prax. Bola som v jednom stredisku, do ktorého deti dochádzali na intenzívne týždenné kurzy. Ich priebeh sa veľmi líši podľa toho, aký má dieťa problém. Bolo to pre mňa veľmi psychicky náročné, lebo vidíte, ako to funguje; niektoré deti mali naozaj vážne problémy. Človek si začne vážiť jednoduché veci ako to, že sme zdraví a môžeme sa normálne pohybovať. Veľa ľudí má predsudky či rôzne mylné predstavy o deťoch so zdravotným znevýhodnením. Obdivujem všetkých rodičov, ktorí to zvládajú; je to veľmi náročné psychicky aj finančne. Hiporehabilitácie nie sú hradené z poistenia a ľudia na to musia zháňať peniaze od sponzorov a musia o peniaze prosiť a žiadať.
Budúcnosť letného biatlonu a klimatické zmeny
Markéta Davidová s ďalšími biatlonistkami držia transparent ku klimatickej výzve. Ako vidíte budúcnosť letného biatlonu? Vidíme, že veľká časť najlepších pretekárov do Osrblia na majstrovstvá sveta neprišla. Dúfam, že to takto nebude. Biatlon je zimný šport, letné pretekanie považujeme skôr za tréning. Vidieť to aj na účasti, najlepšie krajiny dajú prednosť tréningu na zimu. Verím, že žiaden Svetový pohár v letnom biatlone nebude.
Prečítajte si tiež: Cesta Československa k titulu na ME 1976
V čom je letný biatlon iný? Veľký rozdiel je jazda na kolieskach a jazda na lyžiach. Určite áno. Celkovo mám obavu, čo bude s našou planétou pri tom, ako sa k nej správame. Je to ťažké. S biatlonom ste začali okolo roku 2010. Snehu je menej, ja pochádzam z hôr. Kedysi bol sneh od novembra do apríla. Teraz je prvý sneh pomaly v januári. Mám mladšiu sestru, ktorá lyžuje. Kedysi sme boli už na vianočných pretekoch natrénované, teraz vidia deti prvý sneh najskôr okolo Vianoc, rovno sa preteká. To ani nie, ale skôr je už menej miest, kde je už v novembri sneh.
tags: #cesky #biatlonista #rozhovor