Poľovníctvo je dôležitou súčasťou starostlivosti o zver a jej zdravie. Voľne žijúca zver je náchylná na rôzne choroby, ktoré môžu mať vážne dopady na jej populáciu. Dôležité je poznať príznaky týchto chorôb a vedieť, ako im predchádzať.
Vírusové ochorenia
Slintačka a krívačka
Slintačka a krívačka je nebezpečná choroba raticovej zveri, najmä srnčej a kamzičej. Nákaza sa prenáša predovšetkým z domácich zvierat. Prenášačmi sú buď napadnuté zvieratá, hlodavce alebo ľudia. Na ústnej sliznici a na jazyku sa vytvárajú vriedky a pľuzgiere. Vyskytuje sa v ľahkej forme alebo zhubnej, keď postihnuté zvieratá náhle uhynú na srdcovú porážku.
Voľne žijúcu zver nemožno liečiť. Jedince podozrivé z tejto choroby treba odstreliť a spáliť.
Mor diviakov
Mor diviakov sa vyskytuje najmä pri domácich ošípaných, z ktorých sa trusom domácich zvierat, pastvou a podobne prenáša aj na diviačiu zver a spôsobuje veľké škody. Pri prudkom priebehu choroby má chorá zver vysokú horúčku, nežerie, je nevládna akoby ospanlivá, má neistú chôdzu, hnačku, často i krvavú. Na koži rypáka, na ušiach i na chvostíku máva krvavé rany.
Choré a podozrivé jedince treba odstreliť a spolu s uhynutými spáliť.
Prečítajte si tiež: Kaliber a lov raticovej zveri na Slovensku
Besnota
Besnota patrí medzi veľmi nebezpečné vírusové nákazy, ktoré sa prenášajú na väčšinu zveri, domáce zvieratá i človeka. Hlavným prenášačom a rezervoárom tejto choroby sú mäsožravce, najmä líšky. Hlavné príznaky besnoty sú pri všetkých zvieratách rovnaké. Pri pitve nemožno zistiť nijaké zmeny na vnútorných orgánoch, pretože ide o ochorenie nervovej sústavy.
Vírus sa do organizmu dostáva pohryzením besným zvieraťom, pretože sa vylučuje prakticky iba slinami chorého zvieraťa. Extrémne vnímavé na besnotu sú líšky a z hospodárskych zvierat hovädzí dobytok.
U psov prebieha zväčša v dvoch formách - a to zúrivej alebo tichej. Zúrivá forma má 3 štádiá. V začiatočnej fáze, ktorá trvá 1-3 dni sa pes stáva apatický, neposlušný, schováva sa na tmavé miesta, neochotne plní rozkazy chovateľa alebo na ne vôbec nereaguje, prestáva rozlišovať známych ľudí od neznámych a podráždene reaguje na vonkajšie podnety. U mačiek sa prevažne vyskytuje tiež forma zúrivá.
Základnou podmienkou pri eradikácii besnoty u domácich zvierat je evidencia a identifikácia psov ustanovená § 3 zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, podľa ktorého psy musia byť identifikované a evidované orgánmi miestnej samosprávy a § 19 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, podľa ktorého musia byť psy, mačky a fretky pri premiestňovaní nezameniteľne označené a ich identifikačné údaje vedené v centrálnom registri spoločenských zvierat. Vlastník alebo držiteľ zvieraťa vnímavého druhu mäsožravca (pes, mačka, fretka, kožušinové zvieratá), je povinný v súlade s § 17 zákona č. 39/2007 Z. z. na vlastné náklady zabezpečiť pri zvieratách starších ako 3 mesiace jeho vakcináciu a revakcináciu proti besnote podľa vakcinačnej schémy výrobcu použitej registrovanej vakcíny (1 x ročne, 1x za 2 roky resp. 1x za 3 roky).
Od roku 1994 sa v SR úspešne realizuje orálna vakcinácia líšok proti besnote. Vzhľadom na nákazovú situáciu v súvislosti s výskytom besnoty v susedných krajinách (Poľsko, Ukrajina) bude na území Slovenskej Republiky pokračovať orálna vakcinácia líšok.
Prečítajte si tiež: Legislatíva a kalibre pre lov
Klasický mor ošípaných (KMO)
Klasický mor ošípaných (KMO) je vysokokontagiózne vírusové ochorenie, ktoré sa obmedzuje len na jeden druh zvierat. Postihuje ošípané a diviaky, ktoré sú prirodzeným hostiteľom vírusu. Klasický mor ošípaných nie je ochorenie prenosné na ľudí, ale rýchlosťou šírenia predstavuje ekonomicky závažnú infekciu, ktorá sa nelieči a choré a podozrivé zvieratá v ohnisku prípadne aj mimo neho musia byť usmrtené.
V chove sa infekcia šíri priamym kontaktom zvierat, ale aj nepriamo, kontaminovanými nástrojmi, pomôckami, odevmi a krmivom. Zdrojom infekcie môže byť aj čerstvý moč, trus, sekréty a výlučky infikovaných zvierat. Vírus sa tiež môže prenášať prostredníctvom infikovaného mäsa a mäsových výrobkov, kuchynských odpadov, splaškových vôd, ktoré neboli predtým dostatočne tepelne opracované.
Akútnu formu najčastejšie sprevádzajú depresia, vysoká horúčka, nechutenstvo, hnačka, kŕče, zápal a výtok očí, poruchy pohybu a kožné podliatiny. Klasické patologické príznaky ochorenia sú kožné podliatiny a krvácaniny na vnútorných orgánoch, a tiež na koži a v podkoží. Na sliznici čriev možno pozorovať ulcerácie a nekrózy. Pri potratoch je to edém podkožia a deformácie hlavy a končatín.
Pri výskyte a potvrdení tohto ochorenia je dôležité dodržiavať všetky ochranné opatrenia nariadené príslušným zodpovedným úradom, ako v ohnisku, tak aj v pásme ochrannom (priemer 3 km) a pásme dohľadu (priemer 10 km). Chovatelia a ošetrovatelia ošípaných musia používať v práci v ustajňovacích objektoch pracovné odevy a obuv, ktoré po skončení prác musia zostať na pracovisku.
Vysokopatogénna aviárna influenza (HPAI)
Vysokopatogénna aviárna influenza (HPAI) subtypu H5N8 na Slovensku bola ku dňu 01.02.2017 u voľne žijúceho vtáctva pozitívne potvrdená už 35 prípadoch. Oblasti v okolí miesta nálezu pozitívneho vtáctva o polomere minimálne 3 km boli vyhlásené za monitorovacie oblasti. Dotknutým obciam, chovateľom vtáctva a užívateľom poľovných revírov boli nariadené veterinárne opatrenia na zamedzenie ďalšieho šírenia nákazy.
Prečítajte si tiež: Správny zásah je kľúčový pri love jeleňov
Pôvodca chrípky vtákov je vírus patriaci do čeľade Orthomyxoviridae, rodu Influenzavirus A. Na základe prítomnosti povrchových antigénov, ako je hemaglutinín (H) a neuraminidáza (N) sa tieto vírusy delia na podtypy, pričom existuje 16 známych typov proteínu H a 9 typov proteínu N.
Aujeszkého choroba (pseudobesnota)
Aujeszkého chorobu alebo inak pseudobesnotu, spôsobuje herpes vírus (SHV-1). Prirodzeným hostiteľom a rezervoárom vírusu sú sviňovité, teda aj diviačia zver. Ak sa z tejto skupiny zviera infikuje, stáva sa jeho nositeľom doživotne i keď má vytvorené protilátky. U nakazeného iného druhu zvieraťa sa ochorenie prejaví takmer vždy klinicky manifestnou formou a končí sa úhynom. No v týchto prípadoch však musí ísť o prijatie dostatočne veľkej infekčnej dávky, zvyčajne spojenej s konzumáciou mäsa zvieraťa vo viremickej fáze alebo olízaním krvi.
U domácich ošípaných dochádza k vylučovaniu vírusu v priebehu celého roku. Naproti tomu u diviačej zveri sa podarilo zachytiť vylučovanie vírusu len v zimnom období v mesiacoch október až február (najčastejšie v decembri).
Aj keď sa zdá, že ochorenie nemá žiadny vplyv na diviaky, pre poľovné psy je veľmi nebezpečné. K najpravdepodobnejšej možnej infekcii psov od diviakov môže dôjsť v období, keď sa najčastejšie používajú na spoločné poľovačky. Inkubačné štádium u psov trvá od 2 do 10 dní. Prvým klinickým prejavom je nápadne časté olizovanie, čo prechádza do pocitu svrbenia, ktorého intenzita sa stupňuje. Svrbenie u psov sa lokalizuje zvyčajne na hlavu a na okolie papule. Škriabanie je také intenzívne, že na miestach svrbenia sa vytvárajú otvorené rany. Nastupuje obrna jazykového a hltanového svalstva, neskôr zášklby svalstva na hlave a krku.
Bakteriálne ochorenia
Sneť slezinová
Sneť slezinová - trpia na ňu domáce zvieratá, ale prenáša sa aj na raticovú zver a na človeka. Pôvodcom je tyčinkový mikrób Bucillus anthracis. Nákaza sa prenáša spórami na zamorených pasienkoch alebo vodou. Môžu ju prenášať aj mäsožravce. Choroba prebieha veľmi rýchlo a väčšinou sa končí uhynutím zvieraťa. Hlavnými príznakmi ochorenia sú horúčky, krvavé hnačky a dýchacie ťažkosti. Z nozdier a konečníka možno spozorovať krvavé výtoky.
Parazitárne ochorenia
Motoličnatosť
Motoličnatosť je veľmi rozšírená choroba raticovej zveri a domácich prežúvavcov. Spôsobujú ju viaceré druhy ploských lístkových cudzopasných červov a motolica pečeňová (Fasciola hepatica). Medzi hostitelia zožerú vajíčka motolice, ktoré napadnutá zver vylučuje trusom. V ich tele pokračuje vývoj zárodkov až po štádium, keď motolica hostiteľa opustí a prichytí sa na steble trávy. Odtiaľ sa pri pasení dostane do tráviacej sústavy zveri a potom do pečene.
Strongylóza
Strongylóza - spôsobujú ju pľúcne helmity, drobné červy, pľúcovky, ktoré parazitujú v pľúcach. Na svoj vývoj potrebujú buď hostiteľa (mäkkýše), alebo sa vyvíjajú priamo bez medzi hostiteľov. Postihnutá zver je vychudnutá, má zrýchlene dýchanie, kašle, zle sa prefarbuje a má zježenú srsť. Okrem tejto formy sa vyskytuje aj strongylóza tráviacej sústavy.
Ochrana proti strongylóze spočíva najmä v preventívnych opatreniach, ako starostlivosť o správnu výživu zveri, odstraňovanie slabých a chorých jedincov.
Trichinelóza
Trichinelóza je nebezpečná parazitárna choroba, ktorá sa vyskytuje hlavne pri diviačej zveri. Spôsobuje ju svalovec špirálový (Trichinella spiralis). Nákaza sa prenáša predovšetkým mäsom, v ktorom sa v stave cysty nachádzajú larvy cudzopasníka. V tráviacej sústave sa larvy z cýst uvoľnia a dorastajú do pohlavne zrelé jedince. Po oplodnení samičiek samce hynú a samice sa zavŕtajú do črevnej sliznice, kde vypúšťajú živé larvy, ktoré sa krvou dostanú do svalu. Nákaza je prenosná i na človeka.
Hlavným opatrením proti tryhynelóze je zabrániť konzumácii trichynelózneho mäsa.
Strečkovitosť
Strečkovitosť. Chorobu spôsobujú larválne štádia dvojkrídlového hmyzu - strečkov. Samičky týchto druhov v lete znášajú vajíčka na kožu zveri. Z nich sa liahnu drobné larvy, ktoré sa zavŕtavajú do kože, najmä v chrbtovej časti. Zrelé larvičky vypadávajú na jar z kože zveri a zakukľujú sa. Z nosových strečkov je najvýznamnejší strečok hltanový (Cephenemyia stimulator). Oplodnené samičky nalietavajú na zver a vstrekujú jej živé larvy do nosových otvorov, odkiaľ sa larvy dostanú do nosových a čelových dutín. V zime larvy dorastú a na jar sa vracajú späť do nosa, odtiaľ ich zver vyfrkuje na zem, kde sa zakuklia.
Zver napadnutá strečkami chudne, neprijíma dobre potravu a zle sa prefarbuje. Pri podkožnej strečkovitosti vznikajú hnisavé zápalové ložiská, koža sa znehodnocuje.
Legislatíva a poľovníctvo
Diviačia zver je voľne žijúca - poľovná zver a jej obhospodarovanie sa riadi zákonom o poľovníctve, to znamená že loviť, odchytávať alebo ináč manipulovať s takouto zverou môžu len užívatelia poľovných revírov, okrem prípadov nutnej obrany a krajnej núdze.
Ak je pozorovaný výskyt zveri v intraviláne (na nepoľovných plochách) a vznikne potreba obmedziť stavy niektorého druhu zveri na nepoľovných plochách, okrem farmových chovov, povoľuje lov zveri na týchto plochách na žiadosť ich užívateľov (vlastníkov pozemkov) príslušný Okresný úrad. Vykonaním lovu Okresný úrad poverí užívateľa poľovného revíru, v obvode ktorého sa nepoľovné plochy nachádzajú.
Poverený užívateľ poľovného revíru je na základe rozhodnutia Okresného úradu povinný tento lov vykonať buď vo vlastnej réžii alebo ak nemá na takýto lov materiálne a technické vybavenie prostredníctvom služby od iného dodávateľa. Celý proces lovu však musí spĺňať požiadavky zákona o poľovníctve a zákona o zbraniach a strelive, inak by mohol byť posudzovaný ako trestný čin pytliactva alebo neoprávnené použitie strelnej zbrane.
Ďalším orgánom, ktorý má zákonnú možnosť vo veci konať je príslušný úrad miestnej samosprávy. Pri riešení tejto problematiky úloha obce je napomôcť zabráneniu prítomnosti diviačej zveri v obci tým, že pravidelne odstraňuje z obce zdroj potravy pre diviaky, hlavne biologický odpad a tiež vyžaduje od vlastníkov pozemkov odstraňovanie burín na neobrábaných pozemkoch, ktoré diviakom poskytujú úkryt.
Orgány veterinárnej správy (RVPS) nemajú kompetencie vykonávať lov a ani usmrcovanie voľne žijúcej (poľovnej) zveri. Môžu konať len pri podozrení na chorobu alebo pri výskyte choroby uvedenej v legislatíve. U voľne žijúcej zveri však aj v prípade podozrenia na chorobu alebo pri výskyte choroby nariaďuje orgán veterinárnej správy opatrenia užívateľovi poľovného revíru, ktorý je povinný ich vykonať.
Diviaky a hlavné mesto Bratislava
RVPS Bratislava-mesto uzatvorila zmluvu na poskytnutie služieb spojených s odchytom a usmrtením zveri súkromného veterinárneho lekára ( SVL), ktorý vlastní narkotizačnú zbraň a odchytové klietky a ktoré v prípade potreby môže poverený užívateľ poľovného revíru využiť.
Súkromní veterinárni lekári disponujú dvomi odchytovými klietkami, ktoré presúvajú podľa potreby. Od októbra 2022 bolo takto v intraviláne Bratislavy odchytených 69 kusov diviačej zveri. V súčasnosti sú odchytové klietky umiestnené v lokalite Bratislava - Staré mesto.
Oznámenia o výskyte diviačej zveri v intraviláne mesta, na základe vyššie uvedeného, RVPS Bratislava - mesto eviduje a informáciu ihneď preposielame Okresnému úradu Bratislava, odboru pozemkovému a lesnému oprávnenému vo veci konať a taktiež súkromnému veterinárnemu lekárovi.
Zmeny v poľovníctve v súvislosti s novelou zákona o veterinárnej starostlivosti
- V § 2 písm. d) bola upravená definícia farmového chovu: „farmovým chovom trvalo ohradené miesto, kde sa chová inak voľne žijúca zver na účely rozmnožovania, získavania ich produktov, chovu jatočných zvierat, ich športového využitia alebo iného využitia a na účely zvyšovania úžitkovosti v sledovaných znakoch a vlastnostiach vrátane chovu pod šírym nebom; zver vo farmovom chove sa považuje za hospodárske zvieratá.“
- Podľa § 6 ods. 5 písm. a) bod 4.je hlavný veterinárny lekár oprávnený v naliehavých prípadoch podľa § 34 ods. 1 a § 35 ods. 9„nariadiť použitie zakázaného spôsobu lovu zveri alebo nesprávneho spôsobu lovu zveri podľa osobitného predpisu (§ 65 ods. 2 a 3 zákona o poľovníctve), ak je to nevyhnutné na obmedzenie stavov zveri pri eradikácii choroby zvierat, zoonózy alebo inej príčiny, ktorá môže predstavovať vážne nebezpečenstvo pre zdravie zvierat alebo zdravie ľudí a pre ktorej výskyt boli nariadené mimoriadne núdzové opatrenia; ustanovenia osobitného predpisu(zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive) tým nie sú dotknuté“.
- V § 22 ods. 5 sú vymenované primerané dôvody na usmrtenie zvieraťa.
- Podľa § 22 ods. 8:„Držiteľ zvieraťa je povinný zabezpečiť opatrenia na zabránenie úniku zvieraťa, jeho neplánovaného rozmnožovania alebo nežiaduceho rozmnožovania. Ak dôjde k úniku zvieraťa z farmového chovu, je držiteľ zvieraťa povinný túto skutočnosť bezodkladne oznámiť užívateľovi poľovného revíru, do ktorého zviera uniklo a orgánu štátnej správy poľovníctva a do desiatich dní zabezpečiť jeho odchyt. Ak držiteľ zvieraťa odchyt nezabezpečí, zviera, ktoré uniklo z farmového chovu sa stáva zverou podľa osobitného predpisu (zákon o poľovníctve).
tags: #choroby #zveri #v #poľovníctve