Súčasťou letného a jesenného ťaženia Červenej armády v roku 1944 boli aj boje, ktoré prebiehali vo Východných Karpatoch v rámci navzájom súvisiacich operácií.
Hospodársky a sociálny vývoj
Na začiatku 20. storočia malo Slovensko len 432 prevádzok s viac ako 20 zamestnancami. Špičkové slovenské podniky tej doby boli železiarne v Podbrezovej (3250 zamestnancov), textilka v Ružomberku (2469 zamestnancov), železiarne v Krompachoch (1907 zamestnancov), zlaté a strieborné bane v Banskej Štiavnici, súkenka v Žiline, železničné dielne vo Vrútkach, cukrovar v Šuranoch a tabaková továreň v Košiciach. Ako celé územie Slovenska, ani dedinu Koceľovce neobišla tzv. hladová migrácia, keď ju v čase krízy opúšťali muži i celé rodiny a hľadali si prácu za oceánom.
Obyvatelia rýdzo poľnohospodárskej obce Koceľovce pomerne dlho odolávali snahám vložiť svoje pozemky do spoločného hospodárenia. Neboli sami, podobný postoj zaujali takmer všetky obce z doliny Hankovského potoka.
Premeny vidieka
V päťdesiatych rokoch 20. storočia vidíme na fotografii obecných pastierov z Koceľoviec. Ako väčšina obcí, aj táto mala svojich zamestnancov, ktorí sa za odmenu starali o zvieratá miestnych obyvateľov. Boli to najmä pastieri kráv, ktorí vyháňali stáda na dobytok každé ráno, ale prespávali v dedine. Potom to boli pastieri oviec, teda bača a honelníci.
Bývali zvykom, že každá obec alebo väčší gazdovia mali iba jedného až dvoch býkov, ktorí slúžili na oplodňovanie všetkých kráv v dedine. Inak sa zvykli kastrovať a využívali ako voly najmä na ťažné práce.
Prečítajte si tiež: Walther P22: Hodnotenie
Táto fotografia pochádza z roku 1950, prípadne 1951 a vidíme na nej družstevné auto s politickým transparentom. Ako takmer vo všetkých dedinách, aj v Kluknave bolo založenie jednotného roľníckeho družstva sprevádzané nátlakovými až násilníckymi akciami a gazdovia nemali záujem odovzdať svoje generáciami obhospodarované majetky družstvu. I keď asi polovica mužov z obce pracovala v baníctve a hutníctve, druhú polovicu živila pôda a dobytok.
Kultúrny a spoločenský život
V šesťdesiatych rokoch 20. storočia vidíme pracovníkov miestneho jednotného roľníckeho družstva pri zbere sena. V sedemdesiatych rokoch 20. storočia vidíme dievčatá odohrali v krojoch krátku divadelnú scénku. V tomto prípade však možno skôr hovoriť skôr už len o napodobeninách niekdajších krojov, ktorými sa vyznačovala obec.
Náboženské púte Bôrky majú starú tradíciu. Vychádzajú z údajného zjavenia, ktoré sa zaznamenalo v roku 1251, a podľa ktorého sa v Cambridgi zjavila Panna Mária a podala sv. Šimonovi Stockovi škapuliar. Údajne odvtedy začali škapuliare nosiť veriaci, ktorí vyznávali kult Bohorodičky. V roku 1759 pápež Klement XIII. vydal bulu, ktorou umožnil Škapuliarskemu spolku Panny Márie Karmelskej organizovať odpusty. V roku 1776 sa obec Bôrka dostala pod správu Rožňavskej diecézy. V roku 1804 ešte pápež Pius VII. rozšíril práva usporiadania odpustov aj na miesta, kde žili zosnulí členovia spolku. Pravdepodobne tu môžeme hľadať počiatky pútí do Bôrky.
História dedinských hasičských zborov siaha až do čias Márie Terézie. Zákonne bola zakotvená aj v posledných rokoch Rakúsko - Uhorska a povinnosťou obce bolo aj zriadenie nočnej strážnej služby v dedine, ktorá dozerala na ohrozenie ohňom, ale aj prípadným vonkajším nepriateľom, či ako ochrana pre zlodejmi.
Politické a vojenské udalosti
V srbskom Sarajeve spáchaný atentát na rakúskeho následníka trónu Františka Ferdinanda d´Este a jeho manželku a následne vyhlásenie vojny Rakúsko - Uhorska Srbsku čo znamenalo začiatok I. svetovej vojny. Aktivizácia zahraničného česko - slovenského odboja podporovaného dohodovými mocnosťami na čele s T. G. Masarykom, M.R. Štefánikom a E. Benešom.
Prečítajte si tiež: Vlastnosti čiernej farby pre vzduchovky
V marci sa uskutočnil komunistický prevrat v Budapešti a časti Slovenska sú obsadené maďarskou Červenou armádou. Slováci sa zúčastňovali vojny na oboch stranách - Slovenská armáda ako spojenec Nemecka, ale Slováci bojovali aj vo vlastných zahraničných československých jednotkách a práve aktivity týchto jednotiek pomohli vytvoriť E. Beneša.
V auguste 1944 ovládli partizáni časť Slovenska a slovenská vláda nebola schopná proti nim účinne bojovať a prezident Tiso dáva súhlas na vstup nemeckých vojsk na územie Slovenska. Obranné sily povstalcov zadržiavali nemeckú ofenzívu 6 týždňov okrem iného aj pomocou delostrelectva a obrnených vlakov, 27. októbra bolo SNP potlačené . Aj napriek porážke znamenalo pre povojnový vývoj a zaradenie veľa - Slovensko tu demonštrovalo odpor proti Nemecku, vôľu pokračovať ďalej v spolužití s českou stranou v povojnovom Československu , ale zároveň Slovensko deklarovalo svoju politickú silu -SNR dokázala riadiť život a vojenské operácie počas SNP, vystupovala ako štátny orgán , čo napokon, i keď nerada, uznala aj exilová československá vláda dr. Beneša.
Boje o Dukelský priesmyk boli najťažšími bojmi československých zahraničných vojsk počas II. svetovej vojny.
Tabuľka: Významné udalosti a osobnosti
| Rok | Udalosť/Osobnosť | Popis |
|---|---|---|
| 1914 | Atentát v Sarajeve | Začiatok I. svetovej vojny |
| 1918 | T.G. Masaryk, M.R. Štefánik, E. Beneš | Aktivizácia česko-slovenského odboja |
| 1939 | Vstup nemeckých vojsk | Súhlas prezidenta Tisa |
| 1944 | SNP | Slovenská národná rada riadi život a vojenské operácie |
Prečítajte si tiež: Glock 17 CO2 6mm: Test