Slovenské rezorty obrany a zahraničných vecí predstavili dohodu o obrannej spolupráci s USA (Defense Cooperation Agreement - DCA), ktorú predložili do medzirezortného pripomienkového konania.
Dohoda o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou SR a USA (DCA) v súčasnom znení umožňuje americkým ozbrojeným silám využívať vojenské letiská Malacky-Kuchyňa a Sliač, prípadne iné dohodnuté zariadenia a priestory. Slovensko ich má poskytovať bez nájomného.
Obsah a platnosť dohody
Dohoda má byť platná desať rokov, potom zostáva naďalej platná, alebo ju možno vypovedať s ročnou výpovednou lehotou. Iba teoreticky dohodu, by bolo možné vypovedať najskôr až v roku 2032, s tým že americkí vojaci, by museli opustiť územie SR do roku 2033. Historické skúsenosti z iných štátov, potvrdzujú, že dosiahnuť odchod amerických vojakov je v praxi nemožné.
Veta „iné dohodnuté zariadenia a priestory“ znamená, že Američania nebudú dislokovaní iba na dvoch miestach. Dohoda poskytuje priestor na to, aby Američania mohli využívať aj ďalšie objekty a dokonca pripúšťa možnosť, že niektoré z nich sa vyčlenia „na výhradný prístup a používanie ozbrojenými silami USA.“ (čl. 2, bod 6).
Ozbrojené sily USA budú môcť využívať dohodnuté zariadenia na výcvik, cvičenia, manévre, tranzit, ubytovanie personálu a rozmiestňovanie síl. Uzavretie dohody umožní americkým ozbrojeným silám tiež prepravovať, rozmiestňovať a skladovať obranné zariadenia, zásoby a materiál v dohodnutých zariadeniach a priestoroch.
Prečítajte si tiež: Zbrojný zákon ČR a jeho preklad do slovenčiny
Kontroverzné body a riziká
Podľa ustanovenia čl. 25 ods. 1: „Ozbrojené sily USA môžu uzavrieť zmluvu na dodanie akéhokoľvek materiálu zásob, vybavenia a služieb (vrátane výstavby), ktorej plnenie má byť vykonané na území Slovenskej republiky, a to bez obmedzenia výberu zhotoviteľa, dodávateľa alebo osoby poskytujúcej takýto materiál, zásoby, vybavenie alebo služby.
V čl. 25 ods. 1 nie je vylúčené, že akýmkoľvek materiálom….., ktorej plnenie má byť vykonané na území Slovenskej republiky…. môže byť i jadrový materiál. “Dohoda upravuje dispozíciu jadrovými zbraňami na Slovensku práve tým, že o jadrových zbraniach mlčí. Právnym základom tohoto prístupu je článok 4 Dohody.
Podľa čl. 4 ods. 1 „Pri plnom rešpektovaní suverenity a zákonov Slovenskej republiky môžu obranné sily USA prepravovať, rozmiestňovať a skladovať obranné zariadenia, (etc.). V terminológii „obranných síl USA“ obranné zariadenia sú rakety krátkeho a stredného doletu. Tie nemusia nevyhnutne niesť jadrové hlavice, ale sú technologicky spôsobilé nechať sa osadiť jadrovými hlavicami.
S jadrovými hlavicami alebo bez jadrových hlavíc, vždy ide o rakety stredného alebo krátkeho doletu, a tým o OBRANNÉ ZARIADENIA. Pozn.: Dohoda sa výslovne nezmieňuje o jadrových zbraniach z takticko-politických dôvodov. Pravdepodobne by to vyvolalo demonštrácie aktivistov bojujúcich za mier.
Úprava vzťahov súvisiacich s jadrovými zbraňami jednoznačná, bez akýchkoľvek pochybnosti vylučujúca, čo i len dvojstrannú interpretáciu obsahu zmluvy v tomto smere, by vniesla právnu istotu do slovensko-amerických vzťahov. Tú USA zrejme nepotrebujú. A tak sa zvolil prístup Nakladanie s jadrovými zbraňami spôsobom, že nie je nezameniteľne upravené. „Catch as catch can“ na predstierane na zmluvnom základe.
Prečítajte si tiež: Legislatíva pre laserové zameriavače
V Dohode nie je výslovne uvedený zákaz (výluka) rozmiestňovania jadrových hlavíc ani jadrovými zbraňami osadených rakiet. V Dohode nie je ustanovené ani právo Slovenskej republiky zakazovať rozmiestňovanie niektorých druhov zbraní na vlastnom štátnom území alebo právo udeľovať súhlas s druhmi zbraní a munície, ktoré môžu Američania na Slovensku uskladniť. To je zjavne skrytým základom pre rozmiestnenie jadrových zbraní.
Dohoda dovoľuje ich rozmiestnenie tým, že mlčí, a tak umožňuje konať podľa zásady Čo nie je zakázané, je dovolené. Vie to nielen vláda USA, ale aj súhlasiaca vláda Slovenskej republiky. V možnosti prepravovať a skladovať obranné zariadenia s jadrovými hlavicami je zahrnutá nevyhnutnosť škôd na štátnom, obecnom aj súkromnom majetku.
Veľmi sa to v masmédiách nepopularizuje, no rádioaktívne prvky Mendelejevovej tabuľky sú výrazne ťažké. Fat Mat, ktorý spadol na Nagasaki, nebol oveľa väčší ako guličky, s akými sa hrávajú chlapci, no vážil päť ton. Bojové hlavice s jadrovou náložou so všetkým, čo majú na sebe (predovšetkým s ochranným plášťom) vážia aspoň sto ton, prípadne viac.
Preprava, ktorá patrí k zmluvnému záväzku, ktorý prijímame, spočíva v zbalení rakety krátkeho či stredného doletu, jej prevezení na železničnú stanicu (lebo vlakom sa raketa prepravuje) a naložení na nákladný vlak (z akého dôvodu asi chcú mať základne na Sliači a v Malackách, v mestečkách neďaleko železničných uzlov?).
Zo základne na železničnú stanicu sa raketa prepravuje na špeciálnych ťahačoch spôsobilých utiahnuť sto a viac tonový kolos. To je totálna záťaž pre cestné komunikácie medzi základňou a železničnou stanicou. Rakety s hmotnosťou sto ton musia nevyhnutne zničiť povrch cestných komunikácií, ba aj ich podklad, privodiť pád mostov, z ktorých mnohé sú na Slovensku vo všeobecne známom katastrofálnom stave, takže je vysoko pravdepodobné, že sa pri preprave 100-tonových rakiet zrútia.
Prečítajte si tiež: Krátke zbrane a zákon
Bez náhrady za spôsobené škody sa náš štátny rozpočet zmení na platobné miesto na nevyhnutné opravy po výjazdoch americkej bojovej techniky. Retardácia národného hospodárstva je nevyhnutným dôsledkom prednostných výdavkov na obnovu cestnej siete. A tej sa Slovenská republika nevyhne.
Množstvo obcí a mestečiek bude po ceste dosiahnuteľné iba s výraznými, desiatky kilometrov zahŕňajúcimi obchádzkami, ktoré pripravia obyvateľov o voľný čas, zvýšia im náklady za benzín či naftu do áut, sťažia im každodenné výjazdy do práce a z práce, zhoršia či výrazne zhoršia zásobovanie takých obcí potravinami. Istotne sa dá pokračovať vo výpočte ťažkostí.
Ustanovenia Dohody sú natoľko „operatívne,“ že pri interpretácii jej textu možno tvrdiť aj to, že Dohoda povoľuje rozmiestňovanie, skladovanie a prepravu nielen jadrových, ale aj biologických a chemických zbraní. Tie pri náhodných únikoch a haváriách ohrozujú obyvateľstvo SR na územiach s polomerom, aký asi nepoznajú ani špecializované jednotky Armády SR.
Lietadlá, plavidlá a vozidlá, prevádzkované Ozbrojenými silami USA alebo výlučne pre ne, budú môcť vstupovať na územie Slovenskej republiky, odchádzať z neho a voľne sa po ňom pohybovať pri dodržiavaní príslušných pravidiel bezpečnosti a premávky. Nesmie sa do nich nastupovať, nepodliehajú ani prehliadke SR bez súhlasu Spojených štátov. Ide v tejto spojitosti zjavne o stratu suverenity Slovenskej republiky nad časťou svojho územia.
Obrovské riziko pre práva občanov i samosprávy nesie aj čl. 3 ods. 3: „Slovenský výkonný zástupca na žiadosť sprostredkuje zabezpečenie dočasného prístupu a použitia zo strany ozbrojených síl USA a dodávateľov USA: (a) verejných pozemkov a zariadení (vrátane ciest, prístavov a letísk), ktoré nie sú súčasťou dohodnutého zariadenia a priestoru, … a (b) súkromných pozemkov a zariadení (vrátane ciest, prístavov a letísk) na použitie na podporu ozbrojených síl USA.“ bez toho, aby ozbrojeným silám USA vznikli nejaké náklady.
USA môžu zbrane zo Slovenska kedykoľvek a kamkoľvek vyviesť bez toho, aby Slovensko malo právo vyjadriť sa k vývozu. Praktickým dôsledkom je neobmedzená a nekontrolovaná možnosť USA zmeniť Slovenskú republiku na čierne prekladisko zbraní do tretích štátov kdekoľvek na Zemi, a to aj napriek embargu OSN.
Predvídateľným následkom sú sankcie OSN, prípadne ďalších medzinárodných organizácií. S prihliadnutím na medzinárodný význam USA a Slovenskej republiky je nesporné, že výstražné sankcie budú smerovať proti Slovensku a nie proti USA. V absencii zmluvného ustanovenia na tému „čierneho vývozu“ sa tají aj možnosť USA z vlastného rozhodnutia neobmedzene vyvážať zbrane do krajín, proti ktorým USA vedú vojnu alebo na ktorých území vykonávajú bojové operácie.
SR sa podpísaním dohody vzdáva svojho nesporného práva na výkon trestnej právomoci voči vojakom Spojených štátov. Príslušníkov ozbrojených síl USA, vrátane civilnej zložky majú tiež vyňať z konaní o občianskoprávnu náhradu škody alebo o uloženie správnej pokuty, ktoré vyplývajú z konania alebo opomenutia týchto osôb pri výkone ich služobných povinností. Americkým vojakom sa tým umožňuje porušovať slovenské zákony, dopúšťať sa násilia voči slovenským obyvateľom, i znásilnení voči našim ženám a dcéram (viď Okinawa).
SR si v dohode nevyhradila možnosť obmedziť druh vojenských operácií vykonávaných na území SR. Podľa Zmluvy medzi členmi NATO a členmi Partnerstva z roku 1997 nemusia vojaci pri vstupe do daného štátu predkladať pasy a víza, ale len osobnú identifikačnú kartu a podpísaný rozkaz. Prijímajúci štát môže trvať na tom, že rozkazy bude podpisovať aj jeho zástupca. Slovensko sa tejto možnosti vzdalo (čl.7, bod 1).
Rovnako tak nebude vyžadovať od civilných zamestnancov armády, alebo jej dodávateľov pasy či víza. Podľa čl. 3, bod 5), Američania za využívanie Sliaču a Kuchyne nebudú platiť nájom. Nebudú platiť za využívanie rádiového spektra. Zamestnávanie miestnych civilných zamestnancov americkou armádou „neukladá ozbrojeným silám USA žiadne povinnosti v súvislosti so slovenskými zákonmi o sociálnom zabezpečení“ (čl.
Mimoriadne nebezpečné je aj ustanovenie čl. 29 ods. Tvorcovia dohody síce opakovane zdôrazňujú plné rešpektovanie ústavy a zákonov, paradoxne však dohoda má mať prednosť pred zákonmi a Ústavou SR. Platí teda, že ak príde k rozporu ustanovenia dohody a zákona, aplikovať sa bude príslušné ustanovenie dohody.
Predkladacia správa i doložka prednosti sa odvolávajú na čl. 7 ods. 5 Ústavy, ktorý pri určitých zmluvách uznáva prednosť medzinárodnej zmluvy pred zákonmi. Predmetná dohoda ani len hypotetický neupravuje práva a povinnosti fyzických a právnických osôb v intenciách čl. 7 ods. 5 Ústavy. Argumentácia v tomto smere je zavadzajúca.
Ministerstvo obrany a ministerstvo zahraničných vecí SR argumentujú americkou investíciou vo výške 100,- miliónov USD. Aké však budú ekonomické straty SR, ak USA nebude platiť nájomné za letiská, budovy, priestory, ubytovanie armády, DPH, dane, licencie, ani škody na štátnom majetku, spôsobené ich používaním, konfiškáciu akýchkoľvek komunikácií, súkromných zariadení?
Americká strana stále zdôrazňuje aspekt dodržiavania suverenity Slovenska, avšak celý arogantný obsah potvrdzuje nielen nevýhodnosť dohody pre SR, ale stavia Slovenskú republiku do pozície vojensky okupovaného a rabovaného územia a nesporne pri zjavnej strate suverenity nad príslušným území Slovenska.
Na záver zdôrazňujeme, že prípadné základne USA a pravdepodobné rozmiestnenie jadrových zbraní na území slovenského územia stavia v prípade vojenského konfliktu Slovenskú republiku do pozície odvetného vojenského terča.
Referendum o obrannej dohode
Proti vojenskej zmluve s USA plánujú jej kritici iniciovať referendum. Nevedia sa však zhodnúť, na čo sa vlastne chcú občanov opýtať. Kľúčovú pozíciu by mohla zohrať strana Smer, prípadní podporovatelia spoločného postupu však majú podmienky.
Nádeje na zastavenie ratifikácie Dohody o obrannej spolupráci s USA zastavila minulý týždeň prezidentka Zuzana Čaputová. Očakáva sa, že v Národnej rade nájde vládna koalícia dostatok hlasov, poslednou šancou na zastavenie ratifikácie dohody tak ostáva referendum.
Petíciu za vyhlásenie referenda pripravujú až traja niekdajší kandidáti na prezidenta - predseda Smeru Robert Fico, bývalý predseda vlády Ján Čarnogurský, bývalý minister spravodlivosti a predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin.
„S plnou vážnosťou musím skonštatovať, že dnes konanie referenda neohrozuje ani tak Zuzana Čaputová, ktorá fakticky znemožnila Ústavnému súdu zastaviť protiústavnú vojenskú zmluvu s USA, ale jeho rozhádaní prívrženci,“ tvrdí Eduard Chmelár.
Strana Smer od začiatku skôr než podanie na Ústavný súd komunikovala najmä potrebu referenda, ktoré strana chcela využiť aj vlani na vyhlásenie predčasných volieb. „Považujeme za maximálne správne, aby o takej vážnej veci, či na území Slovenskej republiky budú mať Ozbrojené sily USA svoje vojenské základne, rozhodovali občania,“ vyhlásil 18. januára predseda Smeru Robert Fico.
Predstavitelia Smeru kvôli tomu iniciovali aj mimoriadnu schôdzu parlamentu, ktorú sa však v utorok 18. januára nepodarilo otvoriť pre nevôľu vládnej koalície. „Protislovenský a čisto proamerický postoj prezidentky je mimoriadne významným dôvodom na urýchlené konanie referenda,“ zdôraznil Fico.
Referendum by si vedel predstaviť s troma otázkami. Okrem obrannej dohody by mali občania rozhodnúť aj o zmene ústavy v prípade možnosti referenda o predčasných parlamentných voľbách. V druhej najsilnejšej opozičnej strane Hlas si zo začiatku myšlienkou referenda veľmi istí neboli.
Chmelárovi sa ale nepáči aj otázka preferovaná Smerom, rovnako ako snaha o vypísanie referenda s viacerými otázkami. Tvrdí, že použitie termínu vojenské základne USA je právne nezmyselné, lebo vojenské základne budú naďalej patriť Slovensku a budú Američanom len prenajaté.
„Proti tej zmluve nie sú len ľavičiari a prívrženci opozičných strán, ale aj mnohí pravičiari a prívrženci vládnej koalície. Ak tam spojíme nesúvisiace otázky, riskujeme stratu významnej časti priaznivcov takéhoto referenda. K podpore petičnej akcie sa jasne prihlásila aj Slovenská národná strana, ktorej predseda deklaruje, že s nápadom prišiel dokonca ako prvý.
Harabin totiž tvrdí, že podstatou zmluvy s USA sú jadrové zbrane. „Dohoda upravuje možnosť dovozu a držania jadrových zbraní na území Slovenska práve tým, že o jadrových zbraniach mlčí,“ vysvetlil. „Keď bude referendum úspešné, tak sa celá zmluva musí zrušiť.
Nie všetci však súhlasia s interpretáciou, že podstatou zmluvy je to, čo v nej vôbec nie je. „To nie je dobre postavená otázka,“ tvrdí Chmelár. A podľa Chmelára sa navyše pripravuje aj ďalšia petícia.
Viacerí si dôležitosť spoločného postupu uvedomujú. „Štefan Harabin tvrdí, že potrebujeme milión podpisov. Uznáva to aj Harabin, ktorý ale argumentuje nevhodnosťou viacerých otázok.