Vo februári sa koná UAE Tour 2023, jediné etapové preteky na úrovni World Tour na Arabskom polostrove. Po štyroch odjazdených etapách je na čele pribežnej celkovej klasifikácie nikto iný ako úradujúci majster sveta Remco Evenepoel (SOQ). Hry sekúnd a milimetrov zvláda belgickou húževnatosťou.
História UAE Tour
Preteky pretínajúce rozsiahlu slnkom zaliatu púšť, pieskové duny, horu Jebel Hafeet ale taktiež aj moderné mestá vrátane Dubaja vznikli z dvoch menších podujatí. A teda preteky UAE Tour sú potomkom Abu Dhabi Tour a Dubai Tour. Prvé menované podujatie bolo skôr vyhľadávané vrchármi, Dubai Tour však pre zmenu obľubovali šprintéri.
Prvý ročník pretekov Okolo Spojených arabských emirátov sa konal v roku 2019 a celkovo ho vyhral Slovinec Primož Roglič (TJV).
Etapy UAE Tour 2023
1. etapa - hra necelých milimetrov
Hneď na úvod sa mohol cyklistický sveta prizerať na azda jeden z najtesnejších šprintérskych finišov tohto podujatia. V hromadnom dojazde si to medzi sebou rozdali traja skvelí šprintéri a to Tim Merlier (SOQ), Caleb Ewan (Lotto - Dstny) a Mark Cavendish (AST). Z víťazstva sa napokon tešil prvý menovaný. Markovi Cavendishovi sa ušlo tretie miesto, čo predstavuje prvé pódiové umiestnenie v novom tíme.
Prečítajte si tiež: Biatlon, cyklistika a beh
Za spomenutie stojí, že už v tejto rovinatej etape Remco Evenepoel získal 50 sekúnd náskoku na svojich rivalov z celkovej klasifikácie, pretože sa mu podarilo finišovať na 8. mieste, no čo je dôležitejšie, bolo to umiestnenie v 12-člennej skupine jazdcov, ktorí sa oddelili od pelotónu v priebehu etapy na silnom bočnom vetre.
2. etapa - hra krátkych sekúnd
V druhej etape si cyklisti zmerali sili na časovkárskych špeciáloch vrámci tímovej časovky. Víťazom sa stala stajňa Soudal Quick-Step s dúhovým Belgičanom vo svojom základe. Víťazstvo uchmatli tímu EF Education EasyPost len o jednu jedinú sekundu. Remco Tak opäť získal cenný čas na konkurentov a dostal sa takmer do čela celkovej klasifikácie. Síce mal rovnaký čas ako vtedajší líder Lucas Plapp (IGD), čiastkové úspechy Plappa ho zaradili na vtedajšie druhé miesto.
3. etapa - bez sólo víťazstva na čele
Prvé horské finále sa konalo na konci tretej etapy. Cyklisti pretínali cieľovú čiaru na vrchole 19 kilometrov dlhého stúpania Jebel Jais. Etapový vavrín získal Einer Rubio (MOV), ktorý sa dokázal v rozhodujúcich chvíľach zbaviť Remca Evenepoela. Mladý Belgičan však do cieľa prišiel na druhej priečke, a teda získal 4 bonifikačné sekundy. Tie mu zabezpečili postúpenie na čelo celkovej klasifikácie. Lucas Plapp klesol na to druhé.
Prečítajte si tiež: Preteky v Nemecku
Veľmi dobrú etapu odjazdil Adam Yates, ktorý je lídrom domáceho tímu Spojených arabských emirátov. V celkovom hodnotení však po 3. etape strácal už viac ako minútu.
4. etapa - hra necelých milimetrov po druhé
Rozhodcovia sa zapotili aj pri druhom veľmi tesnom šprinte podujatia. O víťazovi sa rozhodovalo medzi Sebastianom Molanom (UAD) a Olavom Kooijom (TJV). Napokon Molano stihol „hodiť“ bicykel v „hodine dvanástej“ a porazil tak Kooija. V hre o etapový vavrín bol aj Sam Welsford (DSM), no zo silnej trojice ťahal za ten najkratší koniec.
Do rýchlej koncovky sa prekvapivo nedostali zvučné mená ako Bennett (8. miesto), Cavendish (18. miesto), Ewan (21. miesto) či víťaz prvej etapy, Tim Merlier (9. miesto).
Remco Evenepoel došiel v kontakte na 33. mieste, udržal si teda líderský dres. Sedem sekúnd za ním sa nachádza Lucas Plapp.
Prečítajte si tiež: Svošov Cyklistika
Peter Sagan: Génius či dobrodruh?
Legendárny slovenský cyklista Peter Sagan, jeden z najúspešnejších športovcov modernej éry, sa otvorene vyjadril o období, ktoré považuje za najnáročnejšie vo svojej kariére. Peter Sagan, trojnásobný majster sveta, sedemnásobný víťaz bodovacej súťaže na Tour de France a legenda svetovej cyklistiky, priznáva, že nie všetky roky jeho bohatej kariéry boli plné úspechov a radosti.
Aj napriek týmto ťažkým momentom Sagan pokračoval a stal sa jedným z najcharizmatickejších jazdcov v pelotóne. Jeho prístup a štýl pomohli zmeniť cyklistiku nielen na šport, ale aj na šou.
Peter Sagan aj viac ako rok po oficiálnom konci svojej kariéry zostáva jednej z najuznávanejších postáv v športe. Saganov majstrovský titul je historickým úspechom pre slovenskú cyklistiku.
Greg van Avermaet: Belgický klasikár
Greg van Avermaet je typickým príkladom belgického klasikára, ktorý má potrebný talent, aby sa dokázal presadiť v silnej konkurencii. Narodil sa 17.5.1985 v belgickom meste Lokeren, ktoré leží vo východnej časti Flámska. Vyrastal v športovej rodine, jeho starý otec a otec boli pretekármi. Lenže Greg sa vybral úplne iným smerom a postavil sa do futbalovej brány. Nebol však členom miestneho klubu KSC Lokeren, ktorý patrí medzi najlepšie v Belgicku, ale hrával za susedné mesto Beveren. Dôvod bol prostý.
Greg van Avermaet bol v juniorskom veku brankárom a práve tento klub sa mohol pochváliť vynikajúcou brankárskou školou, ktorá vychovala niekoľko reprezentantov. Aj v jeho prípade však platilo, že všetko sa môže zmeniť, keď sa mladý muž začne presúvať do seniorskej kategórie. Možno by bol z neho naozaj dobrý brankár, ale celé to prostredie, v ktorom vyrastal, malo nakoniec príliš silný vplyv a ako 18-ročný začal pretekať na bicykli.
Veľkú úlohu v tejto premene zohral jeho švagor Glenn D’Hollander, ktorý bol jazdcom tímu Lotto a s ktorým sa o niekoľko rokov neskôr stretol práve v tomto zoskupení. Pre rodinu to bolo veľké prekvapenie, keď sa rozhodol chodiť na preteky. Ale všetci videli, že sa výborne rozhodol, pretože počas prvých dvoch rokov vybojoval 14 víťazstiev.
„Ako mladý chalan som bol fascinovaný športom. Celá moja rodina sa venovala cyklistike, ale ja som si zvolil niečo úplne iné. Cítil som sa ako samotár. Ale keď som dosiahol osemnásť rokov, akoby ma to prevalcovalo. Veľkú vplyv mal na mňa švagor, ktorý mi poradil, aby som to s cyklistikou skúsil vážne. Nebolo to celkom jednoduché, pretože som strávil veľa času pri futbale. Ale vedel som, do čoho idem.
Po víťaznom začiatku kariéry sa stal v roku 2006 súčasťou kontinentálneho celku Bodysol-Win for Life-Jong Vlaanderen, kde dostávali príležitosť talentovaní pretekári, a spolu s ním tu vyrastali aj Jurgen Roelandts alebo Jelle Vannedert. Jeho razantný vstup na cyklistickú scénu pokračoval, v tejto sezóne pribudlo na jeho konto ďalších 11 triumfov. Bol víťazným typom cyklistu, ktorý sa nebojí za žiadnych okolností ísť za svojou šancou.
„Hneď na prvých pretekoch som si cyklistiku užíval a začal som dosahovať pekné výsledky. Okamžite som pochopil, že môžem bojovať o víťazstvá. A to bol výborný pocit.
Výkony takéhoto mladého cyklistu nemohli zostať bez odozvy. Preto sa mu ozval jeden z najväčších svetových tímov Predictor-Lotto, do ktorého si ho vybral samotný Marc Sergeant, a van Avermaet sa posunul do prvej ligy vo veku 22 rokov.
Ročník 2007 odštartoval vo veľkom štýle. Hneď na prvých pretekoch Tour of Qatar vyhral etapu, keď bol najrýchlejší v špurte. V hromadnom dojazde sa presadil aj v druhej etape na Tour de Wallonie, hoci sa nikdy nepovažoval za šprintéra. Na začiatku kariéry dokonca vyhlásil, že neznáša šprinty, že je úplne iným typom pretekára. Ale okolnosti vždy dopadnú tak, že musí ísť do záverečného špurtu, pretože v tíme na to nemajú potrebných jazdcov.
Nasledujúca sezóna bola z jeho strany ešte lepšia. Na kratších etapových pretekoch ako Tour of Belgium, Tour de Wallonie či Okolo Kataru sa dostal v celkovom poradí na pódium, na Tour de l'Ain vyhral šprintérsku etapu. Obrovský pokrok však spravil na veľkých klasikách. Tento výsledok ho poriadne motivoval pred slávnym podujatím Ronde van Vlaanderen. Skúsenejších protivníkov a ťažkého terénu sa nezľakol, pri premiére prišiel do cieľa v oklieštenom hlavnom poli a vybojoval vynikajúce ôsme miesto. Ale vrchol sezóny prišiel na Vuelte. Van Avermaet si užíval zvlnené a kopcovité profily, jazdil aktívne a v mnohých prípadoch sa tlačil dopredu, za čo si vyslúžil výhru v bodovacej súťaží.
Po tomto skvelom období mnohí predpovedali, že je len otázkou času, kedy vybojuje veľký triumf na monumente. Ale belgický cyklista v nadchádzajúcich dvoch sezónach akoby ustrnul. Nedá sa povedať, že v rokoch 2009-2010 jazdil vyslovene slabo, určite sa etabloval medzi najlepšími klasikármi na svete, ale víťazstvá neprichádzali. Keby len tie.
Na jarných klasikách sa dostal do top 10 len dva razy, na Omloop Het Nieuwsblad a Brabantskom šípe, čo nebola úchvatná vizitka. V roku 2010 na MS v Austrálii síce obsadil piate miesto, ale v špurte menšej skupiny nemal šancu bojovať o majstrovský titul proti rýchlejším jazdcom. Na jeho škodu sa v tomto období objavil v tíme Lotto Philippe Gilbert, ktorý sa dostával do najlepších rokov, a vďaka pribúdajúcim úspechom sa stal najväčšou osobnosťou celku.
Sezóna 2011 znamenala pre neho akýsi reštart. Ocitol sa v medzinárodnom tíme, ktorý mal záujem vyhrávať na každom fronte a klasiky boli len jednou z jeho priorít. Tento nový impulz sa snažil okamžite premietnuť na pretekoch. Na Miláno - San Remo predviedol v závere silný atak, ale v zjazde ho dobehla skupinka pretekárov a finišoval na deviatom mieste. To všetko ukazovalo, že nestratil nič zo svojej kvality. Potvrdili to aj druhé miesta na Clasica San Sebastian a Tour of Belguim, kde bol zakaždým lepší len Philippe Gilbert. Na Okolo Rakúska sa po troch rokoch tešil z etapového triumfu, o niekoľko dní to zopakoval na Tour de Wallonie, kde sa stal aj celkovým víťazom. Na konci ročníka sa mu konečne pošťastilo a vyhral klasiku Paríž - Tours.
V ročníku 2012 sa jeho kroky opäť stretli s Philippom Gilbertom, ktorý prestúpil do BMC po predchádzajúcej životnej sezóne. Niektoré jeho preteky ovplyvnili problémy s chrbtom, ale na svojom najobľúbenejšom podujatí Tour of Flanders dosiahol štvrté miesto, čo bol jeho dovtedajší vrchol. Pekný úspech mu unikol v Quebecu, kde ho pred cieľom prešpurtoval len Simon Gerrans.
Ďalšie dve sezóny 2013-2014 sa niesli v znamení získavania triumfu na veľkej klasike, pretože s Gilbertom si podelili úlohy a on sa stal kapitánom na mačacích hlavách. Greg van Avermaet sa vždy parádne pripravil na jarné súboje, vždy prežil na čele tie najdôležitejšie selekcie, ale titul z toho nevyťažil. Za svoju konzistenciu počas celého roka, avšak bez žiadaného výsledku, si vyslúžil prezývku „greg van top ten“.
Lenže spomínaná taktika mu takmer zariadila slávu na Okolo Flámska 2014. Zaútočil pomerne skoro, keď ešte žiadny z favoritov nechcel ísť dopredu, a len tesne pred páskou sa rozhodlo, že víťaza určí špurt 4-člennej skupiny. Van Avermaet mal veľmi blízko k vysnívanému titulu, ale prekvapujúco ho prešprintoval Cancellara. Druhé miesto bolo pre neho obrovským sklamaním.
V ročníku 2015 sa o ňom hovorilo oveľa viac. Najskôr z pretekárskeho pohľadu, pretože sa perfektne pripravil na celú sezónu. Na Strade Bianche skončil druhý, potom jeho prípravu na najdôležitejšie súboje ovplyvnil pád na E3 Harelbeke. V tomto období viedol aj iné súboje. Vo februári sa objavili informácie o jeho spojitosti s dopingovým lekárom Chrisom Mertensom, kvôli ktorým sa začalo proti nemu viesť vyšetrovanie a nemohol nastúpiť na niektoré podujatia. Van Avermaet bol obvinený, že u belgického lekára využíval v rokoch 2009-2012 zakázanú ozónovú terapiu krvi. Belgický cyklista všetky obžaloby popieral a hovoril o svojej nevine. Tento proces sa skončil o niekoľko mesiacov, keď ho belgický zväz zbavil všetkých obvinení s tvrdením, že Van Avermaet neporušil žiadne pravidlá.
Príjemnejšie chvíle potom prežil na Tour de France. Na najväčších pretekoch ukoristil etapový triumf, keď vo vysiľujúcom špurte do kopca porazil Petra Sagana. Perfektnú formu si udržiaval aj naďalej a všetci súperi to zbadali na Clasica San Sebastian, pretože bol jasne najsilnejší. Na záverečnom prudkom kopci sa všetkým vzdialil a už mal vydláždenú cestu za potrebným veľkým víťazstvom, ale katastrofický stret s motorkou ho odstavil z pretekov a zostali mu len oči pre plač. Tento incident vyvolal obrovské rozhorčenie, pretože Van Avermaet by bezpochyby vyhral toto podujatie, ale v konečnom dôsledku mu to nebolo nič platné.
Jeho túžba vyhrať slávnu klasiku naďalej trvá, ale zatiaľ nemusí zúfať, veď pred sebou má najlepšie roky kariéry. "Chcem dosiahnuť veľké víťazstvo, ktoré by bolo vrcholom mojej kariéry. Prežívam dobrú kariéru, ale nie najlepšiu, preto vždy potrebujete vyhrať veľké preteky. Čakám už dlho od môjho triumfu na Paríž - Tours. Ale Flámsko, Roubaix, San Remo, to je úplne iný druh pretekov, o ktorých každý sníva. Túžim vyhrať preteky, ktoré sa jazdia pred májom.
To, že Greg Van Avermaet ešte nepovedal posledné slovo a že ho skutočne čakajú najlepšie roky kariéry, potvrdil hneď v nasledujúcom roku. Odštartoval ho v Katare solídnym tretím miestom. Dostali sa pred neho len elitní šprintéri Alexander Kristoff a víťazný Mark Cavendish. Dobrú formu ukázal aj na Omloop Het Nieuwsblad, teda na klasike, ktorú na budúci rok čakal posun do elitnej kategórie WT.
Ohromný začiatok sezóny korunoval na pretekoch Tirreno - Adriatico. Na tento ročník si pamätá mnoho slovenských fanúšikov. Greg Van Avermaet, ale hlavne náš Peter Sagan mali tak trochu šťastie. Do kariet im zahralo počasie, vďaka ktorému museli organizátori zrušiť piatu, najnáročnejšiu etapu. Len preto mohli o GC zabojovať klasikári. No a belgický zástupca porazil toho slovenského len o jedinú sekundičku. Žiaľ, vtedy 31-ročnému borcovi sa neskôr šťastena postavila chrbtom. Na Okolo Flámska spadol a zlomil si kľúčnu kosť. Prišiel tak o možnosť zabojovať o víťazstvo na vysnívanej Paríž - Roubaix.
Cyklistika je ale občas akoby sínusoida a Van Avermaet dokázal neskôr vyhrať náročnú piatu etapu na Tour de France. Okrem toho vyhral olympiádu v Rui, aby sa neskôr mohol bratsky rozdeliť s Petrom Saganom v Kanade. Klasiku v Quebecu vyhral Slovák, Belgičan skončil druhý. V Montreale sme videli opačné garde. Avermaet sa vtedy nechať počuť, že je rád za víťazstvo na tej náročnejšej klasike...
Už predchádzajúca sezóna bola v jeho podaní famózna. V akomsi duchu stáleho súperenia so Saganom si na Slovensku získal množstvo neprajníkov, ale aj fanúšikov. Jedných aj druhých navyše však získal aj v sezóne 2017. Odštartoval ju na pretekoch Volta a la Comunitat Valenciana, kde jeho BMC vyhral tímovú časovku. No a práve to akoby naštartovalo najkrajšiu jar v jeho živote.
Po Ománe koncom februára vyhral preteky Omloop Het Nieuwsblad, ktoré po predchádzajúcej reforme v podaní UCI prešli do WT. Na Strade Bianche, finišoval druhý, nestačil na Michala Kwiatkowskeho. No a potom to prišlo. Víťazstvo na E3 Harelbeke, kde prvé tri miesta obsadili domáci Belgičania. Víťazstvo na Gent - Wevelgem, kde tretí finišoval Sagan. Druhé miesto na Okolo Flámska, kde stratil takmer pol minútu na krajana Gilberta. A aby toho nebolo málo, na Paríž - Roubaix získal víťazstvo kariéry. Obľúbené Peklo severu, na ktorom sa rok pred tým kvôli zraneniu nemohol zúčastniť, mu konečne patrilo.
Skutočne, jarná časť ročníka 2017 patrila Gregovi Van Avermaetovi. Čo sa víťazstiev týka, to však bolo všetko. V ďalšej časti ročníka absolvoval tradičnú Tour, kde si pripísal len jedno druhé miesto. Štrnásta etapa finišujúca v Rodez patrila vtedy Michaelovi Matthewsovi. V porovnaní s minulým rokom mu nevyšiel ani už taktiež tradičný trip v Kanade. V Quebecu skončil druhý, chrbát mu ukázal Peter, v Montreale finišoval siedmy. Záverečnú bodku za jeho zatiaľ bez diskusií najúspešnejšou sezónou dal v Nórsku, kde na šampionáte finišoval šiesty.
Julian Alaphilippe
Aj keď jeho postava je odlišná, často býva nepríjemným súperom nášho Petra Sagana. Najmä v dojazdoch na kratšom stúpaní vie byť nesmierne rýchly a určite za to vďačí aj svojej cyklokrosovej minulosti. Vďaka svojej zdravej dravosti si získal srdcia mnohých fanúšikov a právom patrí medzi najväčšie nádeje súčasnej francúzskej cyklistiky. Stále ešte mladý a talentovaný pretekár sa narodil 11. júna 1992 v meste Saint-Amand-Montrond.
Už keď mal osem rokov privoňal k cyklistike a občas sa zúčastňoval pretekov, ale k pravidelnému súťaženiu a najmä tréningu ho priviedol jeho bratranec keď mal 13. Dovtedy hrával aj na bicie a občasne si zahrá do dnes. Hovorí, že má rád hudbu a rytmus, možno práve vďaka tomu, že jeho otec dlhé roky pôsobil ako dirigent. Hudba je stále jeho koníček, kde si rád vybije energiu podobne ako na bicykli.
Zatiaľ, čo otec miloval hudbu, tak Julianovi dvaja mladší bratia sa tiež venujú cyklistike. Najväčšie úspechy v mládežníckej cyklistike zožal najmä v cyklokrose. V tejto výbušnej, intenzívnej a rýchlej cyklistickej disciplíne sa v roku 2010 stal juniorským vicemajstrom sveta. Aj keď koketoval aj s cestou, tak v mladosti mal určite radšej blato a prekážky než asfalt.
V roku 2012 a 2013 sa stal majstrom Francúzska v cyklokrose v kategórií U23 a to v roku 2013 už absolvoval nabitú sezónu v českom tíme ETIX - iHned. Ešte v roku 2010 utrpel zranenie kolena, s ktorým sa dlho trápil a znamenalo takmer ukončenie cyklistickej kariéry, skôr ako sa Julian dostal do mužskej cyklistiky. Získal však možnosť pôsobiť v armádnom amatérskom klube Armé de Terre cyclisme, ktorý súťažil v druhej divízii francúzskych tímov. Klub vtedy viedol David Lima Da Costa a videl v mladom Julianovi veľký potenciál. Povedal mu aby si vzal dostatočný čas na uzdravenie.
To sa aj stalo a v roku 2012 už tento mladý pretekár ukázal svoj talent opäť. Pravidelne sa na Francúzskych pohároch a aj pretekoch UCI umiestňoval v prvej desiatke. Vybojoval si miesto vo Francúzskej reprezentácii U23 a na kanadských pretekoch Ville de Saguenay zaradených do kalendára národných pohárov U23 zvíťazil v druhej etape a celkovo obsadil tiež druhú priečku.
Na sezónu 2013 už prestupuje do spomínanej farmy slávneho tímu Omega Pharma - Quick Step, pôsobiacej v Českej republike. Už v tradičnej „otváračke“ európskej sezóny, na pretekoch Istrian Spring Trophy skončil na treťom mieste v prvej etape. O mesiac neskôr vyhral štvrtú etapu na pretekoch Le Tour de Bretagne Cycliste trophée harmonie Mutuelle. Neskôr v júni tohto roku vyhral jednodňové UCI preteky v Rakúsku - Grand Prix Südkärnten a aj etapu na prestížnom podujatí Internationale Thüringen Rundfahrt U23 v Nemecku.
Už pred začiatkom Tour de France mal podpísanú zmluvu s World Tour tímom Omega Pharma - Quick Step, ale pridal ďalšie veľmi cenné víťazstvo a to v siedmej etape na najprestížnejších pretekoch kategórie U23 na Tour de l’Avenir. Vtedy tu v horskom dojazde na Plâteau des Gliéres zdolal Mateja Mohoriča i Adama Yatesa a dokonca celkovo ovládol bodovaciu súťaž o zelený dres.
Už počas svojej prvej sezóny vo World Tour sa na pretekoch Okolo Katalánska dvakrát dostal na pódium, keď obsadil v prvej etape tretie a v piatej etape druhé miesto. Prvé profesionálne víťazstvo prichádza na augustových pretekoch Tour de l'Ain, na ktorých štartoval po boku Marka Cavendisha liečiaceho sa po zranení na Tour de France.
V roku 2015 nastúpil do ardenských klasík ako pomocník Michala Kwiatkowského a po skvele odvedenej práci skončil siedmy na pretekoch Amstel Gold Race. O pár dní neskôr už na pretekoch Valónsky šíp zostáva vpredu sám a v závere ho zdolá len nestarnúci Valverde. Rovnaký súboj s rovnakým výsledkom predviedli aj o štyri dni neskôr na Liége - Bastogne - Liége.
tags: #cyklistika #abu #dhabi #sagan