Pre niekoho je lepší individuálny šport, niekto je zasa tímový hráč. Pomôcť s výberom športu môže aj dátum narodenia.
V rôznych životných oblastiach sa môže človek prejaviť ako individualista alebo tímový hráč. A rozhodne to platí aj v súvislosti so športovými aktivitami. V obidvoch prípadoch sa však prejavia plusy aj mínusy, na čo v podcaste upozornil aj triatlonista Patrik Čurila.
Väčšina ľudí začína podľa Patrika s vytrvalostným pohybom individuálne, čo je v konečnom dôsledku oproti tímovým športom výhodou. Človek si športovú aktivitu naplánuje bez toho, aby musel zohľadňovať možnosti a potreby niekoho iného. Ďalším benefitom individuálneho pohybu je jednoduchosť. Človek je síce tvor spoločenský, na druhej strane, každý má občas potrebu tráviť čas sám so sebou.
Na druhej strane, sú ľudia, ktorým vyhovuje športovanie v komunite alebo s komunitou. A nejde len o tímové športy. Benefit trénovania v komunite vníma Patrik Čurila na každom jednom človeku nezávisle od veku alebo jeho skúseností. Hlavných benefitov športovania v komunite je niekoľko. Zaváži napríklad možnosť nasávať informácie od skúsenejších, učiť sa od nich, keďže už prešli podobnou cestou, akou si prejde každý začiatočník objavujúci čaro vlastného tela a vytrvalostných športov.
Či už je to zvládnutie polmaratónu alebo účasť na prvých triatlonových pretekoch. Patrik má za to, že je vždy lepšie učiť sa na chybách druhých, ako vlastných. Ďalším benefitom je vzájomné zdieľanie tréningových jednotiek a vzájomná podpora počas nich. Každý vieme, ako rýchlo nám ubehne čas v príjemnej spoločnosti. Platí to aj v dobrej tréningovej komunite.
Prečítajte si tiež: Biatlon, cyklistika a beh
Pridanú hodnotu prináša komunitnému športovaniu aj neorganizované zdieľanie pohybu/tréningu s kamarátmi. Avšak, keďže nie je vždy zárukou pravidelnosti, vytráca sa „v nich" možnosť nadväzovať nové priateľstvá a vzťahy, ako aj získať rady od erudovaných trénerov. V neposlednom rade je výhodou športovania v komunite naplnenie potreby niekam patriť. Niečo a niekoho hrdo reprezentovať.
Mnohí ľudia skĺznu po ukončení školy a zaradení sa do pracovného pomeru do životného stereotypu, v ktorom je náročné nájsť si „čas len pre seba". Výrazne klesá aj počet nových ľudí, ktorých stretávame a viac ich spoznávame.
Z otázok vyplýva, že laikom robí najväčšie problémy pochopiť taktiku a to, že cyklistika nie je individuálny, ale tímový šport.
Tímová spolupráca v cyklistike
Na štarte pretekov stoja desiatky jazdcov, ale víťazom je vždy iba jeden. Iba jeden zožne všetku slávu. Na jeho úspech pritom pracuje celý tím. Ďakujem kolegom, bez nich by som to nedokázal, znie často v rozhovoroch.
Peter Velits: „Veľa ľudí si myslí, že cyklistika je individuálny šport. Ale tí, ktorí ju sledujú, dobre vedia, že ten, kto ide na celkové umiestnenie, veľmi potrebuje domestikov. Je to dôležitá súčasť fungovania cyklistiky. Nie je to tak, že ak je niekto domestikom, vykonáva podradnú prácu. Niečo, čo nechce robiť. Všetci pracujeme pre nejaký výsledok, aj keď ho dosiahne iba jeden. Je to prirodzené. Cyklistika je tímový šport.“
Prečítajte si tiež: Preteky v Nemecku
Medzi základné úlohy domestika patrí vytváranie pozície pre lídra. Chráni ho od vetra. V zákryte cyklista vydáva oveľa menej energie ako na čele pelotónu alebo vo vetre. Vracia sa tiež do tímového auta po fľaše s vodou.
„V Omega Pharma-Quick Step aj v BMC sme to mali tak, že sa každý snažil pomáhať vo všetkých smeroch. Nie, že jeden chodil po vodu, ale striedali sme sa.
Tímová hierarchia
Záleží na tom, na čo je tím zameraný - celkové víťazstvo, etapové víťazstvá alebo jednotlivé dresy. Tomu sa prispôsobuje taktika. Domestik sa lídrom môže stať z roka na rok. Napríklad Chris Froome v roku 2012 pomohol Bradleymu Wigginsovi k víťazstvu na Tour a o rok ju vyhral sám.
Pred každou etapou si každý tím určí svoju taktiku, ktorú môže ešte počas etapy komunikovať cez vysielačku alebo osobne v pelotóne. A áno, je normálne, že spolu „ťahajú“ aj konkurenti. Stáva sa to v situácii, keď sú spolu v úniku a potrebujú si udržať náskok pred pelotónom.
Už druhý jazdec v pelotóne bojuje s odporom vzduchu nižším približne o tridsať percent. Do únikov sa väčšinou dostávajú jazdci z tímov, ktoré nemajú šancu na celkové prvenstvo a ani na víťazstvo v bodovacej, vrchárskej súťaži či aspoň v jednej etape. Navyše je vždy šanca, hoci možno len dvojpercentná, že únik bude úspešný. Závisí od toho, či je vedúci pretekár vpredu sám, alebo v skupine jazdcov. Ak je v skupine viacerých jazdcov, ktorá je ochotná spolupracovať, prenasledovatelia by ich už nemuseli dostihnúť.
Prečítajte si tiež: Svošov Cyklistika
Individuálny aspekt cyklistiky
Cestná cyklistika je tímový šport, ale horská je čisto individuálny. Priebeh pretekov je vždy podobný - na kopci sa pole rozdelí a každý ide, na čo má. Všetko je o fyziológii - či má skôr rýchle alebo pomalé svalové vlákna, a akú má muskulatúru. Ak je jedinec šľachovitý a ľahký, bude vrchár a tempár.
Tréning a mládež
BRANISLAV KARAS je cyklistickým trénerom mládeže v klube VELOSVET cycling team Prievidza. Na starosti má deti vo veku od šesť do dvanásť rokov, aj staršie deti v juniorských kategóriách.
Podľa mojej osobnej filozofie by sa deti mali predovšetkým zabávať, nájsť si kolektív a kamarátov, čo ich bude automaticky ťahať k tréningom. Tie sa snažíme vytvárať tak, aby som videl, že z nich deti majú radosť.
Snažím sa im poradiť, že pri detských bicykloch ide najmä o váhu. Niektoré detské odpružené bicykle s hliníkovým rámom vážia desať, dvanásť kíl. Pre sedemročné dieťa, ktoré váži 30 kíl, je to príliš ťažké. Vôbec nie je nutné míňať tisíce eur na drahé bicykle, keďže nevieme, ako sa dieťa bude vyvíjať a koľko športov bude chcieť vyskúšať. O značku nejde, materiály známych cyklistických značiek sú viac-menej rovnaké. Ide najmä o to, aby dieťaťu sedela veľkosť a prilba sa dala dobre zapnúť. Úplne stačí obyčajné tričko, tepláky, tenisky, základná prilba a bicykel. Naozaj to s výdavkami na výstroj netreba preháňať.
Tréner musí ustrážiť celú skupinu a zabezpečiť, aby neprišlo k úrazu. My aj preto radšej trénujeme mimo na horských bicykloch a snažíme sa neťahať deti do cestnej premávky. Hlavný je pohyb na čerstvom vzduchu. Mňa osobne pobyt v prírode nabíja energiou, čistí mi to hlavu.
Pri cyklistike je veľmi dôležité kompenzovať jednostrannú námahu. Predpokladám, že ak by boli tréningy len o sústavnom naberaní kilometrov, deti by to až tak nebavilo.
Snažím sa to riešiť tým, že nevolím príliš dlhé trasy tréningov, aby rýchlejší nemuseli čakať pomalších. Tréning naplánujem tak, že nájdem malý okruh, na ktorom sa môže každé dieťa realizovať - rýchlejší stihnú desať kôl, pomalší tri, štyri, päť. Každý sa zapojí, a zároveň ich mám stále pod kontrolou.
Ak je vo veľmi nízkom veku schopné ovládať bicykel lepšie než rovesníci, môžeme hovoriť o talente.
Deťom sa snažím poradiť, ale stravovanie sedem, osemročného dieťaťa môžem ovplyvniť len ťažko. Strava v tomto veku má byť hlavne pestrá. Snažím sa im však aspoň vysvetliť, aby boli opatrné so sladkosťami a cukrom.
tags: #cyklistika #je #individualny #alebo #timovy #sport