Tour de France sú najsledovanejšími cyklistickými etapovými pretekmi planéty. Jazdí sa už viac ako storočie, a tak pri zostavovaní rebríčkov historických naj je rozhodne z čoho čerpať. Preteky patria k najočakávanejším a najsledovanejším športovým podujatiam roka.
Vznik a História Tour de France
Cyklistické preteky Tour de France pritom vznikli pomerne kuriózne - v roku 1903 boli pôvodne iba propagačnými pretekmi novín L’Auto, ktoré vďaka nim chceli zvýšiť svoj predaj. Najväčším vtedajším konkurentom denníka L’Auto boli noviny Le Vélo, ktoré organizovali preteky Paríž - Brest - Paríž. Úspech Tour však bol omnoho väčší.
Zatiaľ čo L’Auto sa v 50. rokoch 20. storočia premenovalo na L’Équipe, ktoré v súčasnosti patrí k najprestížnejším športovým novinám sveta, Le Vélo stratilo na úkor svojho konkurenta čitateľov a už v roku 1904 zaniklo. Aj farba dresu, ktorý si od roku 1919 oblieka vedúci pretekár a ktorý je symbolom Tour de France a jednou z najvýznamnejších športových trofejí, bola odvodená od periodika L'Auto. Jeho titulná strana totiž vychádzala v žltej farbe.
Tour de France sa od roku 1903 jazdí každoročne, výnimkou boli iba roky počas trvania prvej a druhej svetovej vojny.
Začiatky Tour de France
Pravidlá prvého ročníka boli prísne a prísť do cieľa sa rovnalo hrdinstvu. Najdlhšia etapa merala až 471 kilometrov, pretekári počas nej strávili na bicykli zhruba osemnásť hodín. Veľká časť etáp sa uskutočňovala v nočných hodinách. Jazdci vyrazili na trať popoludní, najrýchlejší z nich sa v cieli objavovali až ráno.
Prečítajte si tiež: Biatlon, cyklistika a beh
Po čase im však zakázali súťažiť v noci. Dôvod bol prostý - mnohí z nich podvádzali a rozhodcovia ich pre tmu nemohli odhaliť. Pretekári museli mať znalosti, ako si opraviť bicykel. Organizátori totiž stanovili, že každý z nich musel absolvovať Tour de France iba na jednom bicykli, pričom nemohol prijať žiadnu cudziu pomoc. Každé poškodenie si tak bol nútený opraviť sám.
Historicky prvým víťazom Tour de France sa stal domáci Maurice Garin. Celkovo 2428 kilometrov rozdelených do šiestich etáp absolvoval priemernou rýchlosťou 25,68 km/h a dodnes drží rekord, ktorý už zrejme nikto neprekoná - pred druhým Lucienom Pothierom mal v celkovej klasifikácii takmer trojhodinový náskok (2:59:21 h). Pre doplnenie, do cieľa prišlo zo šesťdesiatich cyklistov iba dvadsaťjeden. Posledný z nich, Arséne Millocheau, stratil na víťaza takmer 65 hodín.
Extrémne výšky a svojské riešenia
Tour de France mala byť odjakživa previerkou ľudských síl a vôle. „Ideálna Tour by mala byť taká, počas ktorej by prišiel do cieľa iba jeden pretekár,“ vyhlásil Henri Desgrange, editor L’Auto a prvý organizátor slávnych pretekov.
Od roku 1910 sa preto začalo pretekať v extrémnych nadmorských výškach. Na sťažnosti pretekárov, ktorí označovali etapy za neúnosne náročné, reagovali organizátori svojsky - profil etáp nespravili jednoduchším, ale na trať vyslali vozidlo, ktoré malo voziť cyklistov, ktorí sa vzdali. Neraz sa stávalo, že pretekári pri náročných stúpaniach zosadli z bicykla a tlačili ho až na vrchol.
V súčasnosti sú kopcovité etapy neodmysliteľnou súčasťou Tour. Spolu s individuálnymi časovkami zvyknú rozhodovať o celkovom víťazovi. Dôležitú úlohu zvyknú pri cyklistických pretekoch zohrávať aj fanúšikovia. V mnohých prípadoch ale negatívnu. Počas prvých ročníkov pomáhali svojim favoritom tým, že škodili súperom - sypali im na cestu ostré predmety, schválne sa im postavili do cesty, niektorých dokonca fyzicky napadli.
Prečítajte si tiež: Preteky v Nemecku
Politický vplyv a doping
Nátlak na cyklistov však vedeli vyvinúť aj politici. Celosvetový význam Tour potvrdzuje príbeh z roku 1948. Taliansky cyklista Gino Bartali, víťaz Tour de France 1938, po dvanástej etape strácal na lídra viac ako 21 minút a uvažoval nad odstúpením. Bartalimu mal ale zavolať taliansky premiér Alcide De Gasperi a požiadať ho, aby naďalej bojoval. V Taliansku totiž v tom čase zastrelili vodcu komunistickej strany Palmira Togliattiho a krajine hrozila občianska vojna.
De Gasperi sa domnieval, že úspech Bartaliho by mohol ľud upokojiť. Bartali ho počúvol, rozhodol sa pokračovať a napokon Tour vyhral. Nadšenie Talianov bolo také veľké, že sa politické spory zmiernili. „Povedať, že občiansku vojnu vyvrátilo víťazstvo na Tour de France, je neprimerané. Je však nepopierateľné, Bartali zmiernil napätie,“ priznal bývalý premiér krajiny Giulio Andreotti.
S Tour de France sú tiež odjakživa späté dopingové prípady. Tie sú súčasťou Tour prakticky už od prvého ročníka v roku 1903. Dôvodom však nebolo zlepšenie výkonu. Jazdci užívali alkohol a éter, aby utlmili veľkú bolesť.
Suverénne najznámejším dopingovým hriešnikom je Američan Lance Armstrong. Jeho príbeh bol pritom spočiatku fascinujúci. V roku 1996 mu diagnostikovali rakovinu semenníkov posledného stupňa, ktorá sa rozširovala do brucha, pľúc a mozgu. Lekári mu dávali iba 40-percentnú šancu na prežitie.
Armstrong sa však vyliečil a v rokoch 1999 až 2005 sa stal sedemkrát za sebou víťazom celkovej klasifikácie Tour. Bol hrdinom, vzorom, inšpiráciou. Založil aj vlastnú nadáciu na výskum proti rakovine. Jeho víťazstvá však boli dlhé roky spochybňované. V roku 2012 mu UCI pre porušenie antidopingových pravidiel odňala všetky tituly z Tour a o pár mesiacov neskôr sa v televíznej šou Oprah Winfreyovej priznal k užívaniu dopingu.
Prečítajte si tiež: Svošov Cyklistika
„Nikdy som sa necítil byť vinný - strašidelné. Nikdy som sa kvôli tomu necítil zle - strašidelnejšie. Nemal som pocit, že som podvádzal - najstrašidelnejšie,“ priznal. Medzi najznámejších dopingových hriešnikov patria aj Alberto Contador či Floyd Landis.
Slovenskí fanúšikovia si však zrejme spomínajú aj na meno Stefana Schumachera. Počas kráľovskej sedemnástej etapy v roku 2008 bol spoločne v úniku s Petrom Velitsom. Slovák sa ho pri stúpaní na Col de la Croix de Fer dokázal zbaviť napriek tomu, že nemecký cyklista počas Tour dopoval.
Legendy Tour de France
Najslávnejšie cyklistické preteky na svete Tour de France stvorili počas svojej bohatej a dlhej histórie viaceré legendy. So siedmimi zelenými dresmi sa medzi ne môže zaradiť aj Peter Sagan, ale tie najzvučnejšie mená si odnášali žlté dresy pre celkových víťazov.
Eddy Merckx
Dnes 80-ročný Eddy Merckx kraľoval na Tour de France od roku 1969 do 1972 a piaty titul pridal v roku 1974. Päťkrát vyhral aj Giro d'Italia, raz Vueltu, sedemkrát Miláno - San Remo, trikrát dláždený monument Paríž - Roubaix či trikrát bol majstrom sveta. Celkovo má na konte neuveriteľných 525 víťazstiev a aj preto ho francúzsky magazín Vélo nazval "najlepším cyklistom všetkých čias".
Miguel Indurain
Bradley Wiggins ho nazval svojím idolom a hrdinom. Chválil ho aj legendárny Merckx. Španiel Miguel Indurain je ďalším zo štvorčlenného zoznamu cyklistov, ktorí vyhrali Tour de France päťkrát. Indurain však predsa len vyčnieva zo zoznamu. Najvýznamnejšie cyklistické preteky dokázal vyhrať päťkrát v sérii.
Jacques Anquetil a Raymond Poulidor
Veľkými písmenami sú v histórii Tour de France zapísané aj príbehy domácich cyklistov. Obzvlášť, keď boli rivalmi, ktorí medzi sebou súperili o žltý dres. Z dvojice Jacques Anquetil a Raymond Poulidor bol úspešnejší prvý menovaný. Najskôr vyhral v roku 1957 a následne štyrikrát po sebe 1961 - 1964.
Bernard Hinault
Posledným cyklistom, ktorý dokázal Tour vyhrať päťkrát je Bernard Hinault. Dodnes je tiež posledným Francúzom, ktorý doviezol do Paríža žltý dres. Prezývali ho jazvec, pre jeho agresívny štýl, no i šéf, keďže mal v pelotóne najväčšiu autoritu.
Lance Armstrong
Niekedy sa nad jazdcami na Tour de France zastavuje rozum. Hory, stovky kilometrov, desiatky etáp. Cyklisti idú za hranice svojich možností. Keď niekto vyhrá raz, je hviezdou, keď päťkrát, je absolútnou legendou. Ale keď niekto vyhrá sedemkrát po sebe najslávnejšie preteky, je to ako z iného sveta.
Lance Armstrong to "dokázal". Triumfovať začal v roku 1999, svoju poslednú Tour vyhral v roku 2005. Následne sa však ocitol v špirále dopingových obvinení.
Pravidlá a Organizácia Pretekov
Už nejaký ten týždeň sa nachádzame v tzv. „off-season“ a máme teda priestor venovať sa aj rôznym okrajovejším témam. Tentoraz sme sa rozhodli, možno trochu netradične pozrieť na pravidlá, ktorými sa riadi cyklistické dianie. Pripravili sme krátky seriál, ktorý sa pozrie na dokument s názvom „UCI Cycling Regulation“ a vyberie z neho pre Vás nejaké tie zaujímavosti. O tom, že UCI berie svoju prácu vážne svedčí, že verzia pravidiel podľa, ktorých sa točí pretekanie pod ich hlavičkou, má skoro 400 strán rozdelených do devätnástich kapitol a štyroch príloh.
Kalendár a Sezóna
Medzinárodný kalendár a cestná cyklistická sezóna sa totiž začína deň po posledných WorldTour pretekoch (alebo MS) a končí poslednými WT pretekmi (alebo MS) v ďalšom roku. Takže vlastne už sme v sezóne 2025.
Registrácia a Rozdelenie Pretekov
Preteky môžu byť registrované do medzinárodného kalendára pokiaľ sa zúťastní aspoň 10 tímov, z ktorých je 5 zahraničných. Preteky sú rozdelené na OH, MS, kontinentálne šampionáty, kontinentálne hry, regionálne hry, WorldTour (1.UWT - jednorazovky, 2.UWT - etapáky), kontinentálne Tour (vždy 1 - jednorazovky a 2 - etapky a potom triedy Pro, 1 a 2 - takže napr. etapák Okolo Slovenska je EuropeanTour Class 2.1).
Tímy a Jazdci
Tímy (teda tie WT alebo bohatšie kontinentálne) majú svoje „juniorky“ - tzv. development tímy. V kontinentálnych pretekoch triedy Pro môžu nastúpiť za WT tím maximálne dvaja jazdci, v pretekoch kategórie 1 potom štyria. Napríklad Divoké karty - sloboda organizátorov pozvať nejaké domáce alebo marketingovo zaujímavé tímy.
Maximálny Počet Pretekárov
Počet členov tímu na pretekoch určuje organizátor (okrem OH, MS a pod.), pohybuje sa od 4 do 7 a musí byť rovnaký pre všetky tímy. Jazdci na štarte - tím musí 72 hodín pred štartom nahlásiť súpisku + 2 náhradníkov.
Profíci a Amatérske Preteky
Pokiaľ ste členom WT alebo Pro tímu, tak iba 1x na podujatí, ktoré nesie Vaše meno.
Platby za Účasť
Sú rôzne podľa pretekov, ale sú - organizátor prispieva tímom na účasť, minimálnu výšku takéhoto príspevku určuje UCI.
Organizácia Samotných Pretekov
Organizátor musí pripraviť technického sprievodcu obsahujúceho všetky detailné pravidlá - typ pretekov, počty jazdcov, ceny, pravidlá konvoja, časové limity, vyhlásenie víťazov, detailný popis trasy (nebezpečné miesta, profil, prémie, stúpania, občerstvovačky, litter zóny …), zdravotné a iné kontakty ap.
Odstúpenie z Pretekov
Ak jazdec odstúpi, musí okamžite odovzdať svoje čísla a pokiaľ nie je zranený alebo sa necíti vážne chorý musí etapu dokončiť v tzv. zberáku.
Víťazi Tour de France
V priebehu rokov sa na Tour de France vystriedali legendárni cyklisti, ktorí sa zapísali do športovej histórie. Jacques Anquetil, Bernard Hinault a Miguel Indurain patria medzi najvýznamnejších víťazov týchto pretekov, ktorí majú na svojom konte viacnásobné víťazstvá.
Nasledujúca tabuľka uvádza prehľad víťazov Tour de France od roku 1903:
| Rok | Víťaz | Krajina | Tím/Sponzor |
|---|---|---|---|
| 1903 | Maurice Garin | Francúzsko | Le Francaise |
| 1904 | Henri Cornet | Francúzsko | Conte |
| 1905 | Louis Trousselier | Francúzsko | Peugeot-Wolber |
| 1906 | René Pottier | Francúzsko | Peugeot-Wolber |
| 1907 | Lucien Petit-Breton | Francúzsko | Peugeot-Wolber |
| 1908 | Lucien Petit-Breton | Francúzsko | Peugeot-Wolber |
| 1909 | Francois Faber | Luxembursko | Alcyon-Dunlop |
| 1910 | Octave Lapize | Francúzsko | Alcyon-Dunlop |
| 1911 | Gustave Garrigou | Francúzsko | Alcyon-Dunlop |
| 1912 | Odile Defraye | Belgicko | Alcyon-Dunlop |
| 1913 | Philippe Thys | Belgicko | Peugeot-Wolber |
| 1914 | Philippe Thys | Belgicko | Peugeot-Wolber |
| 1919 | Firmin Lambot | Belgicko | La Sportive |
| 1920 | Philippe Thys | Belgicko | La Sportive |
| 1921 | Léon Scieur | Belgicko | La Sportive |
| 1922 | Firmin Lambot | Belgicko | Peugeot-Wolber |
| 1923 | Henri Pélissier | Francúzsko | Automoto-Hutchinson |
| 1924 | Ottavio Bottecchia | Taliansko | Automoto-Hutchinson |
| 1925 | Ottavio Bottecchia | Taliansko | Automoto-Hutchinson |
| 1926 | Lucien Buysse | Belgicko | Automoto-Hutchinson |
| 1927 | Nicolas Frantz | Luxembursko | Alcyon-Dunlop |
| 1928 | Nicolas Frantz | Luxembursko | Alcyon-Dunlop |
| 1929 | Maurice De Waele | Belgicko | Alcyon-Dunlop |
| 1930 | André Leducq | Francúzsko | Alcyon-Dunlop |
| 1931 | Antonin Magne | Francúzsko | Francúzsko |
| 1932 | André Leducq | Francúzsko | Francúzsko |
| 1933 | Georges Speicher | Francúzsko | Francúzsko |
| 1934 | Antonin Magne | Francúzsko | Francúzsko |
| 1935 | Romain Maes | Belgicko | Belgicko |
| 1936 | Sylvère Maes | Belgicko | Belgicko |
| 1937 | Roger Lapébie | Francúzsko | Francúzsko |
| 1938 | Gino Bartali | Taliansko | Taliansko |
| 1939 | Sylvére Maes | Belgicko | Belgicko |
| 1947 | Jean Robic | Francúzsko | Francúzsko |
| 1948 | Gino Bartali | Taliansko | Taliansko |
| 1949 | Fausto Coppi | Taliansko | Taliansko |
| 1950 | Ferdinand Kübler | Švajčiarsko | Švajčiarsko |
| 1951 | Hugo Koblet | Švajčiarsko | Švajčiarsko |
| 1952 | Fausto Coppi | Taliansko | Taliansko |
| 1953 | Louison Bobet | Francúzsko | Francúzsko |
| 1954 | Louison Bobet | Francúzsko | Francúzsko |
| 1955 | Louison Bobet | Francúzsko | Francúzsko |
| 1956 | Roger Walkowiak | Francúzsko | Francúzsko |
| 1957 | Jacques Anquetil | Francúzsko | Francúzsko |
| 1958 | Charly Gaul | Luxembursko | Luxembursko |
| 1959 | Federico Bahamontes | Španielsko | Španielsko |
| 1960 | Gastone Nencini | Taliansko | Taliansko |
| 1961 | Jacques Anquetil | Francúzsko | Francúzsko |
| 1962 | Jacques Anquetil | Francúzsko | Saint-Raphaël-Helyett-Hutchinson |
| 1963 | Jacques Anquetil | Francúzsko | Saint-Raphaël-Helyett-Hutchinson |
| 1964 | Jacques Anquetil | Francúzsko | Saint-Raphaël-Helyett-Hutchinson |
| 1965 | Felice Gimondi | Taliansko | Salvarani |
| 1966 | Lucien Aimar | Francúzsko | Ford France-Hutchinson |
| 1967 | Roger Pingeon | Francúzsko | Peugeot-BP-Michelin |
| 1968 | Jan Janssen | Holandsko | Pelforth-Sauvage-Lejeune |
| 1969 | Eddy Merckx | Belgicko | Faema |
| 1970 | Eddy Merckx | Belgicko | Faemino-Faema |
| 1971 | Eddy Merckx | Belgicko | Molteni |
| 1972 | Eddy Merckx | Belgicko | Molteni |
| 1973 | Luis Ocaňa | Španielsko | Bic |
| 1974 | Eddy Merckx | Belgicko | Molteni |
| 1975 | Bernard Thévenet | Francúzsko | Peugeot-BP-Michelin |
| 1976 | Lucien Van Impe | Belgicko | Gitane-Campagnolo |
| 1977 | Bernard Thévenet | Francúzsko | Peugeot-Esso-Michelin |
| 1978 | Bernard Hinault | Francúzsko | Renault-Gitane-Campagnolo |
| 1979 | Bernard Hinault | Francúzsko | Renault-Gitane-Campagnolo |
| 1980 | Joop Zoetemelk | Holandsko | TI-Raleigh-Creda |
| 1981 | Bernard Hinault | Francúzsko | Renault-Elf-Gitane |
| 1982 | Bernard Hinault | Francúzsko | Renault-Elf-Gitane |
| 1983 | Laurent Fignon | Francúzsko | Renault-Elf-Gitane |
| 1984 | Laurent Fignon | Francúzsko | Renault-Elf-Gitane |
| 1985 | Bernard Hinault | Francúzsko | La Vie Claire |
| 1986 | Greg LeMond | USA | La Vie Claire |
| 1987 | Stephen Roche | Írsko | Carrera Jeans-Vagabond |
| 1988 | Pedro Delgado | Španielsko | Reynolds |
| 1989 | Greg LeMond | USA | AD Renting-W-Cup-Bottecchia |
| 1990 | Greg LeMond | USA | Z-Tomasso |
| 1991 | Miguel Indurain | Španielsko | Banesto |
| 1992 | Miguel Indurain | Španielsko | Banesto |
| 1993 | Miguel Indurain | Španielsko | Banesto |
| 1994 | Miguel Indurain | Španielsko | Banesto |
| 1995 | Miguel Indurain | Španielsko | Banesto |
| 1996 | Bjarne Riis | Dánsko | Team Telekom |
| 1997 | Jan Ullrich | Nemecko | Team Telekom |
| 1998 | Marco Pantani | Taliansko | Mercatone Uno-Bianchi |
| 2006 | Óscar Pereiro | Španielsko | Caisse d'Epargne-Illes Balears |
| 2007 | Alberto Contador | Španielsko | Discovery Channel |
| 2008 | Carlos Sastre | Španielsko | Team CSC |
| 2009 | Alberto Contador | Španielsko | Astana |
| 2010 | Andy Schleck | Luxembursko | Team Saxo Bank |
| 2011 | Cadel Ewans | Austrália | BMC Racing Team |
| 2012 | Bradley Wiggins | V. Británia | Team Sky |
| 2013 | Chris Froome | V. Británia | Team Sky |
| 2014 | Vincenzo Nibali | Taliansko | Astana |
| 2015 | Chris Froome | V. Británia | Team Sky |
| 2016 | Chris Froome | V. Británia | Team Sky |
| 2017 | Chris Froome | V. Británia | Team Sky |
| 2018 | Geraint Thomas | V. Británia | Team Sky |
Peter Sagan a Tour de France
Žiadny rozhovor o Tour de France by nebol úplný bez zmienky o Petrovi Saganovi, ktorý je jedným z najcharizmatickejších a najúspešnejších cyklistov svojej generácie. Sagan na medzinárodnú cyklistickú scénu vtrhol vďaka svojmu mimoriadnemu talentu. Peter Sagan dosiahol na Tour de France obrovský úspech a neustále predvádzal svoju všestrannosť a výkonnosť. Svoju športovú zdatnosť a taktiku v zbieraní bodov preukázal napríklad aj v rokoch 2012 až 2018, kedy získal sedemkrát po sebe aj zelený dres, ktorý sa udeľuje za najväčší počet bodov.
Tour de France nie sú len cyklistické preteky, je to inštitúcia, ktorá stelesňuje ducha športového odhodlania a ľudského úspechu. Vďaka svojej bohatej histórii a strhujúcim príbehom o triumfe a odolnosti Tour de France naďalej inšpiruje generácie cyklistov a fanúšikov na celom svete. Pozoruhodné víťazstvá Petra Sagana a jeho magnetická osobnosť prispeli k pôvabu pretekov a zanechali nezmazateľnú stopu v ich dedičstve.
tags: #cyklistika #tour #de #france #preteky