Samopal vzor 61 Škorpión (alebo Sa vz. 61 Skorpion) je kompaktný československý samopal, ktorý sa používal v bezpečnostných zložkách a armáde od 60. rokov dvadsiateho storočia. Poďme sa bližšie pozrieť na jeho históriu, vývoj, použitie a technické parametre.
História a Vývoj
Pôvodný impulz ku konštrukcii Škorpióna dalo československé ministerstvo vnútra (preto voľba kalibru 7,65 mm Browning, štandardné pištoľové kalibru bezpečnostných zložiek), ku ktorému sa následne pridalo aj ministerstvo národnej obrany.
Hlavným konštruktérom vzoru 61 bol inžinier Miroslav Rybář (1924-1970). Vývoj samopalu bol dokončený na prelome 50. a 60. rokov dvadsiateho storočia. Na začiatku 60. rokov bol zavedený do výzbroje ozbrojených zložiek československého Ministerstva vnútra a do výzbroje Československej ľudovej armády.
Použitie a Užívatelia
Samopalom vz. 61 kalibru 7,65 Browning boli vyzbrojení niektorí špecialisti ČSLA (vybrané odbornosti u prieskumných, strážnych a špeciálnych jednotiek), ale predovšetkým bol určený pre potreby Zboru národnej bezpečnosti, ktorý v tom čase používal služobnú pištoľ vz. 50 v rovnakej kalibru. Od šesťdesiatych rokov ho mali prakticky všetci príslušníci SNB pridelený ako druhú zbraň.
Samopal bol tiež vo výzbroji Zboru nápravnej výchovy (väzenská služba). Pre svoj malý dostrel, dobrú ovládateľnosť a vysokú rýchlosť paľby je vhodný na boj v uzavretých priestoroch a na krátku vzdialenosť, hoci náboj kalibru 7,65 mm bol považovaný už vo svojej dobe za príliš slabý na použitie v samopaloch. Z užívateľského hľadiska je tento samopal veľmi jednoduchou, odolnou a spoľahlivou zbraňou.
Prečítajte si tiež: Spúšť vzduchovky a presnosť
Okrem českej a slovenskej polície a armády je používaný aj policajnými zbormi v mnohých iných krajinách. Okrem iného bol a je používaný aj zločincami a teroristami. Vzor 61 používala aj osobná garda Ho Či Mina.
Výroba a Licencie
Dvojstokusová overovacia séria bola vyrobená v roku 1962 v Českej zbrojovke Uherský Brod. V budúcom roku bola schvaľovaná technická dokumentácia av priebehu roku 1963 zahájená sériová výroba štandardného prevedenia samopalu vz. 61. Po naplnení potreby (takmer 100 000 ks) bola výroba v polovici roku 1966 zastavená.
Neskoršia výroba samopalu v kalibru 7,65 mm prebiehala v rokoch 1973-1976 (55 000 ks), 1978-1979 (45 000 ks) a 1992-1994, pričom celkový objem dosiahol asi 210 000 vyrobených kusov. Samopaly vz. 61 boli tiež exportované do zahraničia.
Okrem Československa sa vyrábal aj v Juhoslávii, kam bola v polovici 80. rokov dvadsiateho storočia poskytnutá výrobná licencia. Výroba prebiehala v zbrojovke Crvena Zastava v Kragujevaci. Samopal bol zavedený do výzbroje juhoslovanskej armády ako Zastava M84 skorpion.
V rámci obnovenej výroby od roku 2009 je Škorpión vyrábaný vo všetkých už skôr vyrábaných kalibroch, tj. 7,65 mm Browning, 9 mm Browning a 9 × 18 mm Makarov, ako aj v kalibroch, ktoré nikdy predtým vyrábané neboli ako napr. 9 mm PABlanc a 9 mm PARubber.
Prečítajte si tiež: Všetko o spúšti Glock 17
Technické Parametre a Konštrukcia
Samopal vzor 61 je automatická zbraň s neuzamknutým dynamickým záverom. Zbraň má pevnú hlaveň so šiestimi drážkami vývrtu, ktorá je zasadená do puzdra záveru vyrobeného z plechu. Puzdro záveru má po stranách dva zvislé výstupky ako hmatníky.
Zbraň strieľa z prednej polohy záveru. Vyhadzovacie okienko sa nachádza na hornej ploche puzdra záveru - vystrelené nábojnice sú vyhadzované hore. Oneskorovacie zariadenie na spomaľovanie kadencie predlžuje funkčný cyklus záveru a slúži tiež ako tlmič spätného rázu záveru v zadnej úvrati. Zvislý oneskorovač je umiestnený v rukoväti. Bicí mechanizmus je kladivkového typu s prenosom na zápalník.
Páčka poistky sa nachádza na ľavej strane rámu zbrane. Presunutím krídelka poistky do polohy dole sa zablokuje spúšťový mechanizmus. V tomto stave nie je možné stlačiť spúšť a vypustiť kladivko. Samopal umožňuje streľbu jednotlivými ranami (páčka poistky v polohe dozadu) pri podobnom držaní ako pri bežnej pištole. Po prepnutí páčky poistky dopredu strieľa dávkami, pričom sa predpokladá použitie výklopnej ramennej opierky a držanie zbrane oboma rukami. Zbraň sa aj pri streľbe dávkou chová mimoriadne pokojne a stabilne, spätný ráz je pomerne veľmi malý.
Tlačidlo záchytu zásobníka je umiestnené na ľavej strane rámu medzi lúčikom a zásobníkom. Používané schránkové zásobníky majú kapacitu 10 alebo 20 nábojov. Samopal mal v pôvodnom prevedení drevenú rukoväť, pri neskorších modeloch bola roku 1978 nahradená rukoväťou plastovou.
Sklopná ramenná opierka je vyrobená z hliníkovej zliatiny a je otočne upevnená k telu zbrane prostredníctvom vertikálneho čapu. Na jej vyklopenie stačí jediný úder dlaní nestrieľajúcej ruky zospodu do topánky, zvyšok dokončí pružina čapu. Zbraň má mechanické otvorené mieridlá. Skrutkovací kolíková muška je stranovo aj výškovo regulovateľná. Plátkové plexi je nastaviteľné na diaľku streľby 75 m alebo 150 m.
Prečítajte si tiež: Brokovnica Bajkal: Sprievodca výberom spúšte a hlavne
Varianty
V priebehu výroby vzniklo niekoľko variantov líšiacich sa iba používanými nábojmi. Samopal vzor 64 používal náboje 9 mm Browning, vzor 65 náboje 9 × 18 mm Makarov a vzor 68 náboje 9 × 19 mm Parabellum. Všetky zostali iba v prototypoch a sériovo sa nevyrábali.
V deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia firma ČZ Uherský Brod ponúkala Škorpión model 82 používajúci strelivo 9 × 18 mm Makarov a Škorpión model 83 používajúci náboje 9 mm Browning. Samopal vzor 82 bol vyvíjaný na prelome 70. a 80. rokov dvadsiateho storočia. Jeho vznik súvisel so zavádzaním novej armádnej pištole vz. 82 používajúce československý náboj kalibru 9 mm vz. 82 (vylepšený sovietsky náboj 9 × 18 mm Makarov). Používal dva druhy rovných dvojradových zásobníkov - kratšie na 12 nábojov a dlhšie na 24 nábojov. Bolo u neho vykonané zdokonalenie spúšťového ústrojenstva týkajúce sa zjednodušenia technológie výroby a jednoduchšej montáže a demontáže zbrane.
Napínacie hmatníky záveru boli nahradené neveľkou napínacou kľukou, ktorá mohla byť umiestnená na ľubovoľnú stranu zbrane. Upravená ramenná opierka bola predĺžená a riešená ako teleskopická. Napriek tomu, že išlo o podstatné vylepšenie existujúcej konštrukcie, nový model sa nepodarilo presadiť do výzbroje a vývoj skončil iba výrobou niekoľkých prototypov.
Začiatkom 90. rokov dvadsiateho storočia vznikla aj samonabíjacia verzia umožňujúca streľbu iba jednotlivými ranami. Zbraň bola označená ako ČZ vz.91S (Semiautomatic = poloautomatický) a bola ponúkaná v kalibru 7,65 mm Browning, 9 × 18 mm Makarov a 9 mm Browning.
Variant označený ako CZ Škorpion 9×19, ktorého prototyp bol vystavovaný roku 1999, používa pevnú plastovú pažbu alebo klasickú sklopnú opierku. Zbraň doznala určitých konštrukčných úprav, hmotnosť prázdneho samopalu vzrástla na 2,1 kg. Pred zásobníkom je namontovaná montážna lišta, ku ktorej sa dá pripevniť predná rukoväť či taktické svietidlo. Samopal umožňuje použitie kolimátora a supresora. Hľadie je nastaviteľné pre streľbu na 75, 150 alebo 250 metrov. Používané strelivo je 9 × 19 mm Parabellum, variantné zásobníky na 10, 20 alebo 30 nábojov.
XCZ 868 je označenie posledných prototypov ďalej upraveného Škorpióna. Je opäť v kalibru 9 × 19 mm Parabellum, má novú teleskopickú pažbu, novú plastovú rukoväť, snímateľnú prednú rukoväť. Pôvodné napínacie hmatníky záveru boli nahradené napínacou pákou, ktorá zostáva v prednej polohe a pri streľbe sa nepohybuje. Dá sa zamontovať na ľavú aj pravú stranu.
V súčasnosti možno opäť zohnať civilný variant strieľajúci jednotlivými ranami samonabíjacou vyrábanou zbrojovkou v Uherskom Brode pod názvom SK SKORPION 61 S v kalibru 7,65 mm Browning, ako aj modely Sa vz.
Samopal Škorpión a jeho Varianty
Tu je prehľad variantov samopalu Škorpión:
| Variant | Používané strelivo |
|---|---|
| Vz. 64 | .380 ACP (9×17mm Short) |
| Vz. 65 | 9 × 18 mm Makarov |
| Vz. 68 | 9 × 19 mm Parabellum |