Dagmara Kusá je významná slovenská politologička, pedagogička a aktivistka v oblasti ľudských práv. Pôsobí na Bratislavskej medzinárodnej škole liberálnych štúdií (BISLA) a je viceprezidentkou Helsinského výboru pre ľudské práva na Slovensku. Jej práca a život sú úzko späté s témami medzinárodnej spolupráce, riešenia konfliktov a ochrany ľudských práv.
Osobný život a rodinné zázemie
Dagmara Kusá pochádza z intelektuálneho prostredia. Je dcérou filozofa Miroslava Kusého, signatára Charty 77, a psychologičky a párovej terapeutky Jolany Kusej. So sestrou žili v príjemnej bubline, ktorú im ich rodičia dokázali vytvoriť. Aj keď svoje detstvo nevnímajú ako traumatické, s odstupom rokov spätne uvedomujú, koľko v ňom bolo prítomného nebezpečenstva aj emócií zo strany rodičov.
Dagmara Kusá si spomína, že v detstve netušila, že jej detstvo je niečím iné. Rodiny, s ktorými sa ich rodičia priatelili, zväčša neboli rodiny tých, ktorí Chartu 77 podpísali. Nemali silnú skupinu „chartistických detí“, patrili do bežných kolektívov bežných tried a mali bežných kamarátov a kamarátky.
Politologička a epidemiologička Alexandra Bražinová sú dcéry filozofa Miroslava Kusého, signatára Charty 77, a psychologičky a párovej terapeutky Jolany Kusej.
Keď prišla novembrová revolúcia, mala Dagmara len 13 a pol roka. Práve ten posledný (predrevolučný) rok bol taký, že som mala strach aj ja. V auguste 1989 otca zavreli na takmer tri mesiace (proces takzvanej bratislavskej päťky - pozn. red.) a to už som bola plne v obraze, čo sa deje. Predtým o všetkom vedela väčšinou len naša mama (párová terapeutka Jolana Kusá - pozn. red.). Ona je vlastne aj hlavnou hrdinkou tohto príbehu, keďže veľmi veľa strastí, ťažkostí a napätia musela znášať práve ona - či už vtedy, keď otca odviedli na výsluch, alebo počas domových prehliadok.
Prečítajte si tiež: Cobra Hliníková: Detaily a špecifikácie
So sestrou zároveň boli inštruované, čo treba robiť, keď k nim príde domová prehliadka. Vedeli, že doma nesmú nahlas rozprávať o tom, kam a kedy idú. Dôležité veci sa písali na papier, pretože sme mali doma odpočúvacie zariadenie. Otec ho raz objavil v starom stole. Vedeli aj to, ako spoznať, keď nás niekto sleduje. Keď nás na ceste do Čiech či za známymi zastavovali policajti, vedeli sme, že máme poschovávať veci. Je zvláštne o tom takto rozprávať. Až teraz si uvedomujem, za akú cenu bolo naše detstvo také relatívne pokojné.
D. K.: Iné detstvo sme nepoznali, nemali sme ho s čím porovnávať. Ja som sa vlastne s Chartou 77 narodila. Som narodená v roku 1976, keď dávali jej text dokopy. Po jej podpise otec prišiel o zamestnanie v univerzitnej knižnici, kam ho presunuli po tom, ako kritizoval vpád spojeneckých vojsk do Československa v auguste 1968. Potom už pracoval len ako robotník a pre našich rodičov to už boli tie najtvrdšie časy. Otec striedal prácu každé dva-tri mesiace, pretože nikdy v žiadnej nevydržal dlhšie než skúšobnú lehotu - vždy tam prišli tajní (Štátna bezpečnosť, politická tajná služba ministerstva vnútra komunistického režimu - pozn. red.) a informovali zamestnávateľa o tom, kto Miroslav Kusý je. Musím však zopakovať, že naši rodičia nás nijako nezaťažovali tým, čo sa deje. Nijako sme necítili, že by sme strádali, že by sme niečo nemali. Bolo úplne normálne, že sa veci požičiavali, dedili alebo šili.
Politologička študovala na Univerzite Komenského a doktorát z politických vied získala na Bostonskej univerzite. V súčasnosti učí na Bratislavskej medzinárodnej škole liberálnych štúdií (BISLA) predmet medzinárodná spolupráca a riešenie konfliktov a je aj viceprezidentkou Helsinského výboru pre ľudské práva na Slovensku.
Profesionálna kariéra a akademické pôsobenie
Dagmara Kusá pôsobí ako docentka na Bratislavskej medzinárodnej škole liberálnych štúdií (BISLA), kde vyučuje predmety zamerané na medzinárodnú spoluprácu a riešenie konfliktov. Jej výskumné záujmy zahŕňajú sociálnu a kultúrnu pamäť a konflikty.
Prednášala aj na Bostonskej univerzite, kde získala doktorát z politických vied. Jej akademické zázemie a skúsenosti z medzinárodného prostredia ju predurčujú k aktívnemu zapájaniu sa do verejnej diskusie a k podpore kritického myslenia u študentov.
Prečítajte si tiež: Porovnanie kosačiek a vyžínačov: Ktorý nástroj je pre vás?
Pôsobenie v Helsinskom výbore pre ľudské práva
Ako viceprezidentka Helsinského výboru pre ľudské práva na Slovensku sa Dagmara Kusá aktívne zasadzuje za ochranu a dodržiavanie ľudských práv. Jej práca v tejto organizácii je zameraná na monitorovanie stavu ľudských práv, upozorňovanie na ich porušovanie a navrhovanie opatrení na ich zlepšenie.
Vplyv rodiny a hodnôt na životnú cestu
Dagmara Kusá zdôrazňuje, že to, ako naši rodičia žili, ovplyvnilo úplne všetko, čo sme robili vtedy a aj teraz. Bolo a je to meradlo nášho každodenného rozhodovania. Hovorí, že keď vás vychovajú rodičia, z ktorých jeden je ľudskoprávny filozof a druhá psychologička, tak od nich získate vnútorný kompas, ktorý vám v každej situácii hovorí, čo môžete a čo nie.
Na margo Charty 77 uviedla, že pre jej otca to bola kľúčová životná zmena. Keď vznikala, boli rôzne verzie toho, o čom vlastne bude. Jeden z jej zakladateľov Pavel Kohout ju považoval za politickú taktiku, protiváhu komunistického režimu. (Jan) Patočka (jeden z najvýznamnejších českých filozofov 20. storočia - pozn. red.) a neskôr Václav Havel trvali na tom, že je to morálna otázka života každého človeka. Oni ten „život v pravde“ mysleli vážne. Podpisujúci členovia sa s tým stotožňovali a postupne to tak začali žiť. Otec hovoril, že jemu to naozaj zmenilo život. Nešlo iba o postoj ku komunistickému režimu, ale o úplne všetko v živote.
Jedna z najdôležitejších posledných hlášok v otcovom živote bola, že „nestačí byť slušný“. To, čomu verím, treba predovšetkým praktizovať a aplikovať do života. Je to vedomá orientácia a nastavenie voči sebe, svojmu životu, princípom a svetu.
Súčasná mladá generácia a morálna zodpovednosť
Dagmara Kusá sa zamýšľa nad tým, či má nastupujúca generácia dostatočnú odolnosť a aké sú ich hodnoty a morálny kompas. Je presvedčená, že voči tejto generácii máme veľkú morálnu zodpovednosť a neurobili sme jej zadosť. To, že o príbehoch, akým je príbeh mojej sestry a mňa, málo ľudí vie, je veľmi typické. Ako spoločnosť vieme o svojej komunistickej alebo fašistickej minulosti veľmi málo. Nevyrovnávame sa s ňou tak, že by sme sa z nej poučili, že by sme na nej budovali hodnoty, ktoré by mali byť základom pre spoločnosť.
Prečítajte si tiež: Kusa JAG 1 reflexná kuša – Recenzia
Je presvedčená, že ľudia vo svojej podstate túžia byť dobrí. Sme tak nakódovaní. Chceme niekam patriť, chceme pomáhať, chceme byť vnímaní ako dobrí a morálni. Pri práci so študentmi a študentkami musíme nájsť to, k čomu pociťujú vášeň, čo ich baví a zaujíma, na čom im na tomto svete záleží, a podporovať ich v tom. Motivovať ich, aby tomu venovali svoj život.
Znalosť Ústavy Slovenskej republiky
Znalosť Ústavy Slovenskej republiky, Zákona č. 55/2017 Z. z. - zákon č. 57/2018 Z. z. - nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 195/2018 Z. - zákon č. 358/2015 Z. z. - nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17.