V Dobrobytí sa snažíme poskytnúť ti väčšiu slobodu v tom, ako sa budeš cítiť. Slobodu od zranení minulosti. Slobodu od očakávaní druhých. Slobodu od perfekcionizmu či imposter syndrómu. V tvojom tempe.
Posledné dva mesiace sme sa v Dobrobytí venovali vzťahom a blízkosti. V našich vedeckých ale praktických webinároch sme si postupne ukázali, ako spojenie budovať a udržať rituálmi blízkosti, ako si uvedomiť a vyjadriť svoje potreby v partnerstve a ako sa pohádať láskyplne - tak, že sa aj udobríme a vzťah to posilní.
Celú sériu webinárov teraz v rámci členstva môžeš nájsť v priestore Dobrobytia - v kurze o vzťahovej väzbe a aj v časti o podujatiach - klikni nižšie a pozri si záznamy! Veríme, že si z nich odnesieš najmä praktické nástroje, ktoré ti pomôžu v každodenných situáciách. Skús si na konci každého webináru premyslieť, čo by si na základe nových informácii mohol/la robiť inak - ideálne to rovno vyskúšaj!
Psychológ Brett Laursen z Florida Atlantic University vo svojom prehľade výskumov ukazuje, že hádky nemusia byť hrozbou, ale prirodzenou súčasťou vývoja každého blízkeho vzťahu. Podľa neho konflikty nie sú samy o sebe negatívne - ich dopad závisí od spôsobu, akým sú riešené. Ak sa vedú s rešpektom, otvorenosťou a snahou porozumieť, môžu posilniť dôveru, komunikáciu aj intimitu medzi partnermi.
Partnerské konflikty sú v spoločnosti často stigmatizované a vnímané ako nežiadúci jav. Prevažuje presvedčenie, že hádky sú niečo, čomu by sa mal „šťastný pár“ vyhnúť. Možno aj ty máš niekedy pocit, že ostatné páry sa hádajú „lepšie“ alebo vôbec - že svoje vzťahy zvládajú pokojne a s nadhľadom.
Prečítajte si tiež: Slovenská legislatíva a zbrane
Výskum známeho psychológa a odborníka na partnerské vzťahy Johna Gottmana po desaťročiach pozorovania párov dokázal, že o budúcnosti vzťahu nerozhoduje to, či sa partneri hádajú, ale ako. Na základe týchto vzorcov dokázal autor predpovedať rozpady vzťahov s prekvapivou presnosťou - no zároveň, ako zdôrazňuje Gottman, každý z nich má svoju cestu späť k porozumeniu. Ako sa hádať "lepšie"?
To, ako dnes reagujeme, má často korene v tom, čo sme prežívali v detstve. Práve tam sme si osvojili spôsoby nášho fungovania, ako si získať pozornosť, lásku či bezpečie. Niektoré vzorce nám pomáhajú, iné nám už neslúžia. Jednou z veľkých tém v našich kurzoch, ktorej sa venuje aj nová kniha Dozrievanie je práve to, ako nás detstvo formuje - a ako sa z jeho odtlačkov môžeme učiť rásť. Uzdravenie nie je o zabudnutí na minulosť, ale o schopnosti pozrieť sa na ňu s pochopením - porozumieť jej a naučiť sa s ňou pracovať.
Keď sa na konflikt pozrieme cez túto optiku, prestáva byť hrozbou. Stáva sa príležitosťou - signálom, že nám na vzťahu záleží natoľko, že sa odvažujeme byť úprimní. Nie ideálny, ale odvážny vzťah je ten, ktorý si dovolí hádať sa s rešpektom.
V jednej z predošlých Dobrovýziev sme sa zaoberali people pleasingom - teda neustálej snahe vyhovieť druhým. Mnohí z nás si túto tendenciu prenášajú aj do vzťahov. Možno si to všímaš aj u seba - radšej mlčíš, keď ťa niečo zraní, lebo nechceš „kaziť náladu“. Alebo hovoríš, že je všetko v poriadku, aj keď cítiš opak. Často to robíme zo strachu, že partnera zaťažíme, zneistíme alebo od seba odtlačíme. Veľa z nás si to nesie aj z detstva, vyrastali sme v prostrediach kde nás naučili, že je bezpečnejšie byť „tí dobrí“ - neprotestovať, “neupozorňovať” na seba. Skutočné spojenie však nevzniká z neustálej dokonalosti, ale z našej odvahy k úprimnosti a transparentnosti.
Dnes sa preto pozrieme na to, ako sa spojiť so svojimi emóciami - rozpoznať, čo cítime, pomenovať to a následne svoje potreby vyjadriť partnerovi spôsobom, ktorý neoddeľuje, ale zbližuje. To, čo udržiava vzťah živý, je schopnosť vnímať, pomenovať a zdieľať svoje potreby. To sa však ľahšie hovorí, než žije. V skutočných vzťahoch nám totiž bránia zranenia z minulosti, naučené vzorce správania, obava z odmietnutia či pocit, že “nechcem byť náročný/á”.
Prečítajte si tiež: Zbrane, ktoré spôsobili hrôzu v prvej svetovej vojne
Konflikty sú vo vzťahu normálne. Bez konfliktov skutočný vzťah ani neexistuje. Lenže hádky nás často zraňujú a namiesto blízkosti prinášajú vzdialenosť. Môže byť hádka aj bránou k väčšiemu porozumeniu? Áno, ak ju vieme viesť vedome.
Máte radi, fungujete ako tím, viete sa dohodnúť, komunikácia je v poriadku… a predsa máte pocit, že ste si menej blízki. Nemusí to byť znak konca vzťahu - práve naopak. Je to prirodzený jav, ktorý podľa výskumov zažíva veľká časť párov po 7-10 rokoch spolužitia, najmä po príchode detí.
Dobrá správa? Blízkosť nie je niečo, čo sa raz stratí a je koniec. Je to živý proces, ktorý sa dá znova budovať - vedome a krok za krokom.
Prečítajte si tiež: Ako si vybrať zbraň