Kto si názor na americkú konzervatívnu scénu vytvára podľa tituliek popredných európskych denníkov, môže podľahnúť dojmu, že republikáni a ich mediálny zástoj tvoria v USA akúsi piatu kolónu Ruska.
„Prečo má Putin superfanúšikov medzi americkou pravicou?“ pýta sa ľavicový britský denník The Guardian. A vzápätí si aj odpovedá: „Ruský líder je autokrat s homofóbnym a mizogýnnym svetonázorom. Niet divu, že ho obdivuje toľko republikánov.“
Téza Guardianu o podpore americkej konzervatívnej pravice pre Putina je podopretá hlavne výrokmi populárneho komentátora televízie Fox News Tuckera Carlsona a prieskumom verejnej mienky, podľa ktorého skoro dve tretiny priaznivcov Republikánskej strany pokladajú Putina za silnejšieho vodcu než amerického prezidenta Joea Bidena.
Tuckera Carlsona si ako „americkú Putinovu hviezdu“ všíma aj nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung či týždenník Der Spiegel. Napokon, kritický článok o Carlsonových názoroch na rusko-ukrajinský konflikt sme nedávno priniesli aj my na Postoji.
No v americkom konzervatívnom priestore možno nájsť širšie spektrum názorov, než aké reprezentuje Tucker Carlson. A aj jeho postoje treba interpretovať v súvislostiach súčasnej americkej politiky.
Prečítajte si tiež: Výzvy zraku vo futbale
Košeľa bližšia ako kabát
Predovšetkým platí, že vojna na Ukrajine je pre Američanov konfliktom, ktorý sa odohráva na inom kontinente. Kým v prípade Slovákov, Poliakov, ale napríklad aj Nemcov predstavoval ruský útok z 24. februára zlom, ktorý do úzadia zatlačil všetky vnútropolitické témy, v prípade Spojených štátov je to len ďalšia (aj keď momentálne najdôležitejšia) téma na dlhom zozname, ktorá zaťažuje politiku a spoločnosť už beztak mimoriadne polarizovanej krajiny.
Aj po ruskej invázii rieši americká politika témy ako domáca ekonomika, ktorú spomalili proticovidové reštrikčné opatrenia a zelené regulácie energetiky, pokračujú tiež kultúrne vojny okolo excesov „woke“ aktivistov a témou je aj ľahko priepustná hranica s Mexikom.
Kým v Európe znie Joe Biden takmer ako Ronald Reagan a oceňujeme, že sa rozhodne postavil za záväzok NATO brániť ktoréhokoľvek člena pred napadnutím zo strany Ruska, doma jeho administratíva pretláča obvyklú ľavicovo-progresívnu agendu Demokratickej strany. Búrku výsmechu si vyslúžila napríklad Bidenova kandidátka na sudkyňu Najvyššieho súdu Ketanji Brownová Jacksonová.
Počas vypočutia v Kongrese dostala v kontexte amerických kontroverzií okolo práv transrodových ľudí otázku, aby definovala, čo je to „žena“. Jacksonová to odmietla s tým, že „nie je biologička“.
Z pohľadu geografického odstupu americkej domácej politiky od vojny na Ukrajine treba vnímať aj často citovanú tirádu Tuckera Carlsona, v ktorej sa pýta, prečo by mal kritizovať Vladimira Putina:
Prečítajte si tiež: Slovensko proti Kanade v Davis Cupe
„Nazval ma niekedy Putin rasistom? Vyhrážal sa mi, že ma vyhodia za to, že s ním nesúhlasím? Poslal každú pracovnú pozíciu pre strednú triedu v mojom meste do Ruska? Vyvolal celosvetovú pandémiu, ktorá zničila moje podnikanie a držala ma dva roky doma? Učí moje deti, aby prijali rasovú diskrimináciu? Vyrába fentanyl? Snaží sa vyhladiť kresťanstvo? Je psov?“
Inými slovami, mnohí Američania si v duchu hesla „košeľa bližšia ako kabát“ kladú otázku, prečo by Bidenova administratíva mala napríklad riešiť hranice medzi Ruskom a Ukrajinou za situácie, keď z ich pohľadu nezvláda ani len strážiť poriadne hranicu medzi USA a Mexikom (narážajúc na množstvo ilegálnych imigrantov, ktorí tadiaľ vstupujú do Spojených štátov). Alebo prečo by ich autoritárske tendencie Putinovho režimu voči slobodomyseľným Rusom mali zaujímať viac než autoritárske tendencie progresívnej ľavice v USA či napríklad prepálený postup ľavicovo-progresívneho premiéra Trudeaua v susednej Kanade voči kamionistom, ktorí protestovali proti prísnym proticovidovým opatreniam.
Ak už tu z pohľadu Tuckera Carlsona je nejaký medzinárodný problém pre Spojené štáty, tak je ním Čína, odkiaľ vzišla súčasná pandémia a ktorá je pre Ameriku geopolitickým i ekonomickým vyzývateľom číslo jeden.
A pokiaľ priaznivci republikánov pokladajú väčšinovo Putina za schopnejšieho lídra ako demokratického prezidenta Bidena, nie je to dané očarením Putinovou odhalenou hruďou, ako doslova naznačila autorka vyššie spomenutého článku v Guardiane. To je trochu zlomyseľná interpretácia: Joe Biden je jednoducho ako prezident extrémne polarizovanej krajiny hlavným politickým protivníkom republikánov na domácej scéne.
Navyše, republikáni ho tradične pokladajú za vrcholne neschopného a nespôsobilého vládnuť Amerike. Putina tak mnohí konzervatívci vnímali ako „temného génia“, ktorého geopolitický rozlet umožnila práve Bidenova slabosť. To však neznamená, že by chceli žiť v štáte spravovanom ako Putinovo Rusko.
Prečítajte si tiež: Slovensko vs. Kanada v Davis Cupe
Nie „iba Amerika“
Navzdory vplyvu Tuckera Carlsona medzi vplyvnými americkými konzervatívcami zaznievajú aj iné hlasy. Dennis Prager je zakladateľom populárnej webovej stránky PragerU, na ktorej možno nájsť desiatky krátkych videí k rôznym politickým, spoločenským či náboženským témam z konzervatívnej perspektívy. Oslovujú predovšetkým mladých ľudí, ktorí si názory na politiku zatiaľ len vytvárajú.
„Ak konzervativizmus znamená America First (Amerika na prvom mieste), berte ma ako konzervatívca,“ napísal Prager nedávno vo vášnivom článku o rusko-ukrajinskej vojne. „No ak konzervativizmus znamená America Only (iba Amerika), môžete ma vyčiarknuť.“
Dennis Prager sa hlási k heslu „Amerika na prvom mieste“, ktoré zdôrazňoval predchádzajúci prezident Donald Trump. No to podľa neho neznamená, že Američanov by nemalo trápiť, čo sa deje za ich hranicami. Svojim čitateľom pripomína Budapeštianske memorandum z roku 1994, na základe ktorého sa Ukrajina vzdala jadrových zbraní na svojom území výmenou za garantovanie svojich hraníc zo strany Ruska, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov.
Jeho článok sa vyhraňuje práve voči tým americkým konzervatívcom, ktorí tvrdia, že Ukrajina nemá čo Spojené štáty zaujímať a že ruský útok aj tak vyprovokovalo rozširovanie NATO na východ. Prijatie takejto logiky dnes je podľa Pragera pozvánkou pre Čínu, aby sa zajtra pokúsila vojensky obsadiť Taiwan, Irán použil jadrové zbrane voči Izraelu či aby KĽDR napadla Južnú Kóreu.
Prager, ktorý je konzervatívny žid a hovorí okrem iného aj po rusky, sa vo videu na svojej webovej stránke vyjadril tiež k argumentu, že Ukrajinci sú „nacisti“. Tento dojem, ktorým aj Putin odôvodnil svoju „denacifikačnú“ akciu, sa odvíja od situácie na Ukrajine v 30. a 40. rokoch minulého storočia.
Stalinov sovietsky režim najskôr usmrtil milióny Ukrajincov umelo vyvolaným hladomorom. A keď neskôr Nemci prepadli Sovietsky zväz, nečudo, že mnohí Ukrajinci vítali ich vojakov ako osloboditeľov, pretože si nevedeli predstaviť nič horšie, než práve zažili. No Nemci čoskoro začali vraždiť aj Ukrajincov…
Židovského vierovyznania je aj ďalší vplyvný komentátor Ben Shapiro. Krátko po invázii prišiel s videom, v ktorom odsúdil všeobecnú americkú slabosť. Tá je akoby pozvánkou pre výbojnosť tyranov typu Vladimira Putina alebo čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga.
Táto slabosť sa prejavuje zadlženou, stagnujúcou ekonomikou, zavalenou covidovými a environmentálnymi reštrikciami, či umelým rozdeľovaním americkej verejnosti zo strany progresívnej ľavice prostredníctvom konceptov, ako je kritická rasová teória. „Sme takí zaneprázdnení sústredením sa na údajný systemický rasizmus americkej polície, až sme zabudli, že naši protivníci sa dopúšťajú skutočných genocíd…“
Ben Shapiro sa tiež pokúsil v hrubých rysoch vysvetliť svojim americkým divákom, o čo v rusko-ukrajinskom konflikte vlastne ide. V ďalšom videu načrtol dlhodobé dosahy ruského vpádu na Ukrajinu.
Shapiro si všíma, že tradiční americkí spojenci ako Nemecko a Japonsko pristupujú k opätovnému zbrojeniu, čo na jednej strane signalizuje koniec fukuyamovských ilúzií o konci dejín po skončení studenej vojny. Na druhej strane, rôzne krajiny majú rôzne záujmy a viac ozbrojený svet bude zároveň volatilnejším svetom, než aký sme zažívali v dobe jednostrannej americkej hegemónie.
Zaujímavosťou je, že aj keď Shapiro odsudzuje ruskú inváziu, upozorňuje tiež, aby si Západ Ukrajinu neidealizoval. Pripomína napríklad, že Ukrajina je rozvíjajúca sa demokracia, ktorá ešte čelí mnohým problémom, ako je korupcia. A hoci je pravda, že prezident Zelenskyj je židovského pôvodu a Putinove reči o denacifikácii Ukrajiny sú smiešne, neznamená to, že súčasťou ukrajinského politického spektra neboli aj neonacisti. Tí však existujú v mnohých európskych krajinách vrátane Slovenska.
Putin? Radšej Orbán!
Názor, že Západ zahnal Rusov do kúta svojou dlhoročnou politikou, je blízky aj Rodovi Dreherovi, autorovi bestsellerov Benediktova voľba a Neži v lži. Avšak Dreher ruskú inváziu odsudzuje a ako pravoslávny kresťan zároveň pokladá rusko-ukrajinskú vojnu za katastrofu pre pravoslávie.
Dreher nie je voči Rusku nekritický. V jednom zo svojich článkov napríklad píše, že Rusko je asi jedinou postkomunistickou krajinou, kde dosiaľ neprejavili záujem o jeho knižný bestseller Neži v lži, ktorý minulý rok vydal aj Postoj. Dreher to pripisuje tomu, že v knihe sa nachádza rozhovor s jedným ruským kresťanom, ktorý tam prirovnáva televíznu propagandu Putinovho režimu o Ukrajine ku starej sovietskej totalitnej propagande. Ukrajinci boli kedysi v ruských médiách vykresľovaní ako bratský národ, ale od roku 2014 sa o nich hovorí ako o nepriateľoch.
Dreher, ktorý posledné mesiace trávil v Budapešti, chváli maďarského premiéra Viktora Orbána a jeho snahu udržať Maďarsko mimo konfliktu na Ukrajine. Berie to tak, že maďarský premiér sa zodpovedá maďarským voličom, a preto musí na prvom mieste zohľadňovať ich záujem, nie záujem Ukrajiny. Americký komentátor má porozumenie pre líniu, ktorú v americkej debate zosobňuje Tucker Carlson.
Kritici z ľavicovo-liberálnych kruhov často konzervatívcom vyčítajú ich očarenie lídrami ako Donald Trump, Viktor Orbán a Vladimir Putin. Všetkých troch vnímajú ako ohrozenie demokracie.
No takéto hodnotenie ignoruje zásadné rozdiely medzi nimi. Vladimir Putin je plnokrvný autokrat, ktorý brachiálne vypol kritické médiá, zatvára politických odporcov a jeho režim pravdepodobne stojí za otrávením a vraždami preň nepohodlných osôb. Je nepredstaviteľné, aby justícia alebo polícia v Rusku rozhodla v rozpore so želaniami Kremľa.
Viktor Orbán obmedzil opozičné médiá ekonomicky a vytlačil z Maďarska Stredoeurópsku univerzitu. No nevraždí ľudí ani nezatvoril svojho protikandidáta do basy. Už o pár dní môže byť porazený v maďarských parlamentných voľbách a jeho vláda sa skončí.
A Donald Trump, ktorého tvár sa ocitla na obálke knihy Cesta do neslobody Timothyho Snydera spolu s tvárou Vladimira Putina, taktiež nikoho nezabil, nepotlačil ľavicovo-liberálne médiá ani za svojej vlády nerozpútal žiadnu vojnu. Hoci mal problém uznať férovosť volieb, v ktorých prehral, napokon z úradu odišiel a po väčšinu času, čo sedel v Bielom dome, čelil on a jeho okolie asi trom desiatkam vyšetrovaní. V Putinovom Rusku čosi nepredstaviteľné.
Radšej počúvať, ako hovoriť
Zaujímavý prístup k rusko-ukrajinskej vojne zvolil kanadský psychológ Jordan Peterson. Je známe, že Peterson je dlhodobo posadnutý štúdiom totalitných režimov 20. storočia. Jeho dom je plný sovietskeho propagandistického umenia a vlastnej dcére dal krstné meno po Michailovi Gorbačovovi.
Avšak pokiaľ ide o ruský útok na Ukrajinu, Peterson sa rozhodol skôr klásť otázky a načúvať, než ponúkať nejaké vlastné originálne silné tézy. Svoj youtubový kanál využil, aby poskytol platformu Frederickovi Kaganovi, bývalému profesorovi vojenských dejín na West Pointe.
V dvoch videách Kagan poskytol svoj rozbor toho, čo sa na Ukrajine deje, vrátane výkladu ruského vojenského postupu na začiatku invázie. Je to vcelku vecný rozhovor, hoci je zrejmé, že ani jeden Putinovi nefandí.
Vyhrať nad Ruskom i nad „woke“ ľavicou
Apropo konzervatívny vojenský historik! Jeden z amerických mysliteľov, ktorých sa rozhodne oplatí dlhodobo sledovať, je vojenský historik Victor Davis Hanson.
Hoci sa špecializuje hlavne na staroveké Grécko, pôsobí aj ako komentátor súčasnej americkej politiky. Jeho knihy, články či videá, ktoré sa dajú nájsť na YouTube, ponúkajú hlboké postrehy o súčasných amerických reáliách. Vlani na jeseň mu vyšla zatiaľ posledná kniha s názvom Umierajúci občan: Ako progresívne elity, tribalizmus a globalizácia nivočia myšlienku Ameriky.
Na začiatku marca dal Hanson rozhovor bývalému austrálskemu vicepremiérovi Johnovi Andersonovi, ktorý má na YouTube svoj kanál s rozhovormi so zaujímavými mysliteľmi. Témou bola vojna na Ukrajine.
Hanson ako vojenský historik najskôr analyzoval všetky problémy, na ktoré ruská invázia na Ukrajine narazila. No neskôr začal hovoriť aj o rozhodnej odpovedi Európanov a Američanov, ktorú Putin zrejme nečakal.
Zaujímavá bola jeho vnútropolitická analýza. Hanson spomenul, že Trump prakticky urobil Spojené štáty energeticky sebestačné vďaka ťažbe ropy a zemného plynu hydraulickým štiepením či vďaka voľnejšiemu sprístupňovaniu nových nálezísk a jednoduchšiemu budovaniu ropo- a plynovodov.
Avšak Joe Biden niektoré tieto projekty po nástupe k moci zvrátil. Najznámejším prípadom bol ropovod Keystone, ktorý mal dopravovať ropu z Kanady do Texasu. Zastavenie jeho výstavby bolo dokonca jedným z prvých krokov Bidenovej administratívy.
Podľa Hansona po ruskom útoku na Ukrajinu získajú mnohé americké vnútropolitické agendy zahraničnopolitický a bezpečnostný rozmer. Za situácie, keď západný svet závisí od ropy a plynu z nevyspytateľných diktatúr, sa bude ťažko zdôvodňovať sabotovanie domácich projektov, smerujúcich k energetickej sebestačnosti.
To isté platí aj pre presadzovanie „woke“ agendy v amerických ozbrojených silách. V čase, keď ruské vojská zasahujú na Ukrajine civilné ciele, sa nedá argumentovať, že najväčším problémom amerických ozbrojených síl je „štrukturálny rasizmus“ alebo záchody pre transrodové osoby. A ani v záujme bojovníkov proti globálnym klimatickým zmenám nemôže byť, aby sa Západ vzdal vlastnej energetickej politiky a posilňoval tým autokracie typu Rusko a Čína.
Hanson tvrdí, že konzervatívci by sa za tejto situácie nemali uspokojiť s postojom: „Veď sme vám to hovorili“ a „Putin mal pravdu, keď nás mal za dekadentných“. Naopak, konzervatívci by teraz mali progresívne agendy odrážať s dodatočným argumentom, že mrzačenie vlastnej energetiky alebo presadzovanie „woke“ tém v ozbrojených silách oslabujú obranyschopnosť Západu voči Rusku a Číne.
Zelenskyj a obľuba, ktorú si v USA získal, pripomínajú Američanom, že nie je dôležité, čo si myslí Oprah Winfreyová alebo čo povie Jay-Z počas polčasu futbalového finále SuperBowl. Skutočnou prioritou sú bezpečné hranice, aby obyvateľstvo pociťovalo spoločnú identitu či aby existovala pripravenosť brániť naše hodnoty. V konečnom dôsledku Ukrajina Američanom pripomína, aké sú správne priority vo verejnom živote. Hanson si všíma, že dnes Východoeurópania inšpirujú Západoeurópanov a pripomínajú im, čo je naozaj dôležité.
Ukrajinci, ktorí sa vracajú zo Západu domov, aby bránili svoju vlasť, namiesto toho, aby sa usadili v blahobyte, sú pre amerických konzervatívcov inšpiráciou.