Dolina spod Javora, keďže sa v jej strede usadila dedina Tuhár, sa nazýva Tuharská a ťahá sa až po mestečko Halič. Je obklopená hlbokými lesmi, ktoré akoby ju zvierali v náruči. Nečudo, že v obci Tuhár sídli Poľovné združenie Tuhár. Tvoria ho tri desiatky poľovníkov.
Tí si koncom decembra minulého roka pozvali na spoločnú poľovačku hostí z ostatných kútov Slovenska, aby si v Timravinom kraji a pod Tuhárskym bralom vychutnali spoločné stretnutie a krásy nevšednej prírody. Domáci poľovníci sa o zver príkladne starajú pod vedením tunajšieho hospodára MUDr. Tomáša Drugdu. Ak hrozí hlad, sú migrujúcim obyvateľom lesa ľahostajné hranice chotárov. V kŕmnych zariadeniach v katastroch obcí Tuhár, Divín a Podkriváň si zver vďaka poľovníkom vždy niečo nájde pod zub.
Na spoločnej poľovačke zorganizovali domáci iba jeden pohon a potom odtrúbili jej koniec. Úspešnou bilanciou na výrade pre desiatich dekorovaných strelcov zálomkami sa stalo nielen deväť ulovených prasiat, ale zároveň zaznelo rozlúčkové halali aj na počesť jedného uloveného statného kanca, doslova bojovníka a zabijaka. Pre niektorých majiteľov poľovníckych psov to však bolo nečakané a smutné finále. Hlahol lesnice, miestami nepokojný a smutný, sa totiž rozlúčil aj so štyrmi mušketiermi smutného pohonu, poľovne upotrebiteľnými psami, ktoré doplatili svojimi životmi za vernosť a odvahu pri potýčke s týmto rozzúreným štetináčom, pánom čriedy.
Zbraňami dotrhal psov pri durení, keď obetavo chránil svoj život, svoj hárem a potomstvo. Verní štvornohí pomocníci poľovníkov neraz prinášajú obete v zápalistých súbojoch s čiernou zverou. Veruže sa títo odvekí nepriatelia na život a na smrť v našich poľovných revíroch neráčia. Pri poslednej pocte šli naše klobúky dole. Svorne sme obnažili hlavy. Úspešní strelci sa na výrade tešili z úlovkov, ale smutno-neveselo sa lúčili majitelia so svojimi poslušnými a oddanými štvornohými miláčikmi.
Diviačia zver a jej "privilégiá"
Diviačia zver má u nás niekoľko „privilégií“. Zákon o poľovníctve nám umožňuje loviť ju za určitých podmienok aj v noci, smieme na ňu strieľať jednotnou strelou z brokovnice, ale najmä ju môžeme na rozdiel od inej raticovej zveri loviť na spoločných poľovačkách.
Prečítajte si tiež: Výber zbrane na lov diviakov
Narastajúci odstrel jasne poukazuje na zvyšovanie stavov diviačej zveri, ktorá nielenže spôsobuje čoraz väčšie škody, ale ani hrozba klasického moru ošípaných zďaleka nie je za horami, za dolami. Na premnoženie diviakov reagoval aj nový zákon o poľovníctve, ktorý jej pridal ešte jedno „privilégium“.
Diviaky možno loviť v triede diviača a lanštiak bez rozdielu pohlavia po celý rok. Podľa odborníka sú však rozhodne najúčinnejším nástrojom znižovania stavov diviačej populácie spoločné poľovačky.
Účinný nástroj redukcie diviačej populácie
Čo je vlastne cieľom spoločných poľovačiek? „Určite nie selektívny lov!“ hovorí predseda komisie pre poľovníctvo a životné prostredie Slovenského poľovníckeho zväzu Ing. Dušan Krajniak: „Selekcia sa lepšie vykonáva individuálne. Poľovník má na postriežke dostatok času vybrať správneho jedinca z čriedy. Buď toho najslabšieho, alebo, naopak, trofejného.“
Účelom spoločných poľovačiek je podľa D. Krajniaka redukcia, teda jednoduché a pomerne efektívne zníženie stavov diviačej populácie za účasti viacerých strelcov. Z praxe vieme, že len máloktorý poľovník je schopný na postriežke zopakovať ranu a vystreliť na niekoľko jedincov z čriedy. Na spoločnej poľovačke je viac strelcov, takže sa zvyšuje pravdepodobnosť ulovenia väčšieho počtu diviakov.
„Navyše na tie isté diviaky možno poľovať viackrát, aj v ďalších pohonoch,“ vysvetľuje D. Krajniak. „Ak vedúci poľovačky pozná migračné trasy unikajúcej zveri, vie nastaviť ďalšie pohony tak, aby sa na tieto jedince dalo ďalej poľovať. Pri správnej organizácii spoločnej poľovačky teda môžeme na unikajúcu čriedu diviakov poľovať aj trikrát.“
Prečítajte si tiež: Poľovnícke šiltovky do pohonu: Ako vybrať?
Lov samíc diviačej zveri
Ak je hlavným cieľom spoločných poľovačiek na diviačiu zver zníženie jej početnosti, najúčinnejšie by bolo loviť samičiu zver, teda diviačice. Z tohto hľadiska preto nie je podľa D. Krajniaka veľkou chybou, ak sa strelí na spoločnej poľovačke aj diviačica.
Napokon odstrel samíc schvaľujeme každoročne aj v plánoch lovu. Samozrejme, striktne treba dodržiavať základnú etickú zásadu lovu: nikdy neloviť vodiacu matku, ale len nevodiacu diviačicu alebo lanštiačku. Pri nadhánke však pohon často rozbije čriedu diviakov, preto nie vždy vie strelec na stanovišti posúdiť, či jedinec, čo beží sám, je, alebo nie je vodiaca diviačica. Jej diviačatá sa totiž v snahe uniknúť z pohonu mohli vybrať iným smerom.
Čo robiť v takom prípade? „Spoločné poľovačky sa organizujú koncom roka, keď je už črieda diviačej zveri viacgeneračná,“ odpovedá D. Krajniak. „Okrem matky a jej tohoročných prasiat sú v čriede aj jej vlaňajšie a predvlaňajšie dcéry už aj s vlastnými prírastkami. Ak sa teda stane taká nepríjemná vec, že poľovník uloví vodiacu diviačicu, pričom nemusí byť práve vedúca, pretože strieľal na piaty, prípadne šiesty kus, je pravdepodobné, že osirotené diviačatá budú schopné prežiť. Sú už totiž sociálne zaradené v čriede. Pravdaže, poľovník musí takým situáciám predovšetkým predchádzať!“
Po spoločnej poľovačke sa neraz objaví na výrade aj diviačica. Mnohým účastníkom poľovačky sa to, samozrejme, nepáči. Čo na to hovorí odborník? „Diviačica na výrade ešte nemusí znamenať porušenie pravidiel spoločnej poľovačky. Ak sa jej pozrieme na zuby, možno zistíme, že je to len lanštiačka. Je pekne vyvinutá a v období spoločných poľovačiek ide do chrutia, ale ešte nie je vodiaca, pretože nemá z minulého roka potomstvo. Aj na to treba prihliadať,“ zdôrazňuje D. Krajniak.
Etické aspekty lovu
Na úvod poľovačky poľovný hospodár spravidla upozorní strelcov, aby sa vyvarovali streľby na diviačice. Je to úplne v poriadku, ak sú pri poľovníckom plánovaní presne stanovené ciele: Buď diviačice chránime, pretože chceme mať prírastok aj na budúci rok, alebo je náš poľovný revír prezverený diviačou zverou, a potom nie je dôvod diviačice chrániť. Samozrejme, za žiadnych okolností nelovíme z etických dôvodov vodiace diviačice.
Prečítajte si tiež: Ako si vybrať oblečenie na poľovačku
Začínajúci poľovníci zväčša nemajú dostatočné skúsenosti z rozlišovania pohlavia diviačej zveri. Na spoločných poľovačkách majú preto neraz problémy. Ako sa im dá pomôcť?
„Znalosti z rozlišovania pohlavia zveri sa dajú získať naozaj len praxou a trpezlivým pozorovaním,“ odpovedá D. Krajniak. „Ak sa napríklad diviak či diviačica pohybuje v bylinnom podraste alebo vo vyššej snehovej pokrývke, je ťažšie odlíšiť samicu od samca, keďže nevidno strapec, ktorý je jasným rozlišovacím znakom. Zložité je to najmä vtedy, keď ide o mladšieho kančeka, ktorému ešte dostatočne nevyčnievajú zbrane. Rozpoznávacím znakom diviačic je zasa dlhý, výrazný rypák. Na zveri v letnej srsti je dobre viditeľný, ale v zimnej sa často tento znak stráca. Ak teda neskúsený poľovník omylom strelí na spoločnej poľovačke diviačicu, nie je to z pohľadu chovateľských zásad hrubá chyba. Ak však strelí vodiacu diviačicu, treba ho dôsledne poučiť. A hanba, ktorú utŕži na spoločnej poľovačke, je pre charakterného poľovníka dostatočným trestom,“ domnieva sa D. Krajniak.
Mimochodom, je zástancom celoročného lovu diviačat, nie však lanštiakov. Pri nich sa totiž stáva, že namiesto dobre vyvinutého lanštiaka sa uloví dospelý, ibaže menej vyspelý jedinec.
Vnadiská a lov diviakov
Zákon o poľovníctve presne vymedzuje čas lovu diviaka na vnadiskách: Je zakázané loviť ich v čase núdze. Diviaky sú však nočná zver, ktorá prichádza ku kŕmnym zariadeniam a vnadiskám pod rúškom tmy, a uloviť ju cez deň, niekde v revíri, je takmer nemožné, iba ak náhodou.
Ako sa teda majú loviť diviaky v čase núdze napríklad v prímestských revíroch, kde sa v záujme bezpečnosti nepoľovníckej verejnosti neplánujú spoločné poľovačky? „V revíroch, kde sa neplánujú spoločné poľovačky, by sa mali diviaky loviť po období núdze, od 1. marca až do 30. októbra, na vnadisku,“ odporúča dlhoročný poľovný hospodár D. Krajniak a dodáva: „Takýto lov je veľmi efektívny, ak je pripravených viac vnadísk, samozrejme, zákonom povolených. Krmivo sa musí predkladať tak, aby sa k nemu iná ako diviačia zver nedostala. V mnohých organizáciách takto môžu vykonať už na začiatku hlavnej sezóny väčšiu časť z plánovaného selektívneho odstrelu.“
Vplyv spoločných poľovačiek na zver
Spoločné poľovačky podľa D. Krajniaka slúžia na jednej strane na efektívne redukovanie stavov diviakov, na druhej strane ostatnú raticovú zver neprimerane vyrušujú a veľmi často ju aj duria neovládateľné poľovné psy. Vyháňajú ju z prirodze- ných stanovíšť a niekedy trvá aj niekoľko dní, ba až týždňov, kým sa zver upokojí a znovu začne „veriť“ svojej skrýši. A nehovoriac o strese a o zbytočnej strate energie pri štvaní.
Poľovný hospodár si musí uvedomiť, že raticová zver, najmä jelenia, je vytlačená niekedy aj do iných vzdialenejších revírov, takže do pôvodného revíru, ktorý niekedy tvoria zimné stanovištia tejto zveri, sa už nemusí vrátiť... A ak chceme určitým spôsobom uchrániť inú raticovú zver od zbytočného stresovania, tak plánujme radšej menšie pohony, ktoré sú nakoniec aj tak efektívnejšie a nemusíme vždy prepoľovať celý revír.
Všetko spočíva v rozumnom plánovaní spoločných poľovačiek a najmä v správnom manažmente diviačej zveri, myslí si D. Krajniak: „Určite nie je vhodné odstreliť vodiacej diviačici kompletný prírastok. Treba jej nechať niekoľko jedincov, najlepšie samčieho pohlavia, aby sa mala o koho starať. A ak je to zároveň vedúca diviačica, potom si vie urobiť poriadok vo svojej čriede.
Umiestnenie vnadiska
Dnešná legislatívna úprava nám umožňuje budovanie vnadísk, preto musíme k tomu pristupovať tak, aby bol efekt tzn. úspešnosť čo najväčšia. To, že sa nám niekde v okolí obzvlášť páči, neznamená, že to vidia rovnako aj diviaky. Musí to byť také miesto, ktoré si diviaky obľúbia a pravdepodobne ho môžu rýchlo a pravidelne navštevovať. Pri vhodnom umiestnení môže takéto vnadisko pokryť spádovú oblasť okolo 100 hektárov. Nesmie sa aplikovať pri stanovišti zveri alebo príliš blízko neho. Malo by sa nachádzať aspoň 350 m, najlepšie 500 m od stanovišťa zveri a to z dôvodu zabezpečenia nízkeho rušenia pri vnadení, prístupu a lovu.
Jednou zo základných podmienok pre vnadisko je, že toto musí byť vzdialené od posedu asi 70 m. Je to z dôvodu toho, že skúsené diviaky rýchlo reagujú na vietor ( pach ) a hluk. V každom prípade treba pri zakladaní vnadiska brať do úvahy hlavný smer vetra. V praxi to znamená asi toľko, že pokiaľ fúka vietor napr. z juhozápadu, posed sa zriaďuje na východ od vnadiska. Ak aktuálny vietor nie je 100% správny, t.j. ak poľovník nemá aspoň „polovičný vietor“ ( vietor fúka približne v pravom uhle ) , posed nebude plniť svoj účel. Obzvlášť problematické sú rotujúce a „bozkávacie“ vetry.
V kombinácii s vetrom je potrebné zobrať do úvahy aj svetelné podmienky. Kde máme svetlo, tam je aj tieň. Oboje treba cielene používať pri love na diviaky, aby bolo možné plánovať úspech. Diviaky vidia horšie v tme ako na svetle kvôli nižšiemu kontrastu. Z tohto dôvodu by mal byť posed a prístupová cesta k nemu počas hlavnej poľovníckej sezóny vždy v tieni. Samotné vnadisko musí byť dobre osvetlené, aby bolo možné realizovať príležitosti, ktoré sa naskytnú.
Vnadisko musí byť dostatočne dlho osvetlené. Na druhej strane, ako už bolo spomenuté, posed a cesta by mali byť v tieni a samozrejme mimo vetra. K posedu by sme sa mali dostať vždy bezpečne a ticho a vozidlo by malo byť zaparkované v dostatočnej vzdialenosti od vnadiska. Aby sme sa vyhli tomu, že nám budú na vnadisko chodiť napr. turisti a zanechajú nechcené stopy, prístupová cesta by mala začínať pár metrov od napr. hlavnej cesty alebo okraja lesa. V horách má však zmysel, aby sa vozidlo dostalo na miesto vnadiska.
Pravidelnosť vnadenia
Legislatívna úprava nám stanovuje množstvo. Aby ste mohli úspešne loviť, musíte pravidelne vnadiť. Diviaky dodržiavajú svoje zvyky, s tým musí poľovník jednoducho počítať. Často prichádzajú na vnadisko každý deň takmer v rovnakom čase a ich trasa je často vždy rovnaká. Netreba podceňovať vnadenie na vnadisku v rovnakú dennú dobu tou istou osobou. Týmto spôsobom môžu byť denné prasnice veľmi dobre oboznámené a dokonca sa môžu objaviť krátko po vnadení. Podivné pachy iných ľudí na vnadisku môžu byť pre diviaky nepríjemné, ale nemusia. To, či sa diviaky cítia rušené, do veľkej miery závisí od ich územia.
Pre dosiahnutie úspechu, bezpečnosti a etiky pri love diviakov, je potrebné aby krmivo nebolo na jednom mieste. Musí sa zabezpečiť, aby sa črieda rozptýlila do šírky. Kukurica je ideálna na vnadenie, keďže je relatívne lacná a diviakom chutí. Optimum sú žalude, najlepšie predtým uložené v slanej vode. Bohužiaľ, tieto nie sú vždy dostupné. Vnadisko by malo byť zakryté, aby ho nenavštevovala iná raticová zver. Na jeseň, keď padajú žaľude, vnadisko často zostáva nedotknuté. To sa dá len ťažko zmeniť, keďže žalude sú najobľúbenejšou potravou pre diviaky.
Ak je posed úplne odkrytý, možno k nemu pristupovať opatrne a to hlavne z dôvodu relatívne slabého zraku diviakov. Ale prirodzené krytie je oveľa lepšie. To ponúkajú smreky na ceste k vnadisku a k posedu, pretože sú vždy zelené, husté a ľahko sa orezávajú. Aby sa diviaky lovili efektívne a bez prerušenia, mali by ste sa vyhýbať úkrytom, kde sa spoliehate len na šťastie. To spôsobuje väčší rozruch, ako je potrebné, a zbytočne zvyšuje počet hodín venovaných lovu diviakov.
Technický pokrok ( Hi-tech ) ničí časť kúzla, ktoré je spojené s lovom diviakov. Monitorovanie prístupovej cesty, po ktorej prichádzajú diviaky, poskytuje informácie o približnom počte a sile kusov.
Bezpečnosť a kontroly na poľovačkách
Úroveň spoločných poľovačiek na diviačiu a malú zver na Slovensku neustále stúpa. Dokazujú to perfektne zvládnuté nástupy a poľovnícke signály i striktné pokyny vedúceho poľovačky a poľovného hospodára. Organizátori poľovačky majú dôsledne pripravené a premyslené pohony, samozrejmá je dobrá práca honcov a psov, bezpečnostné oranžové vesty, stuhy na klobúkoch a psích krkoch, disciplinovanosť strelcov, výrady na slávnostnej úrovni i dôstojné vyhodnotenie priebehu a výsledku poľovačky.
Policajti v revíri
V posledných rokoch sa u nás udomácňuje aj fenomén kontroly účastníkov poľovačky, zbraní a dokladov zo strany príslušníkov policajného zboru. Na tom by nebolo nič zvláštne, veď je to v prospech bezpečnosti, ale v niektorých regiónoch Slovenska sa prítomnosť policajtov na poľovačke stáva už doslova koloritom. Poľovník z juhozápadného Slovenska mi v decembri tvrdil, že počas uplynulej poľovníckej sezóny bol na dvanástich spoločných poľovačkách a na každej kontrolovali účastníkov policajti. Prišli na slávnostný nástup, priamo do pohonu v lese alebo na slávnostný výrad.
Čo vlastne hľadajú?
Ak hľadajú organizovaný zločin, na spoločnej poľovačke ho nenájdu. Ak hľadajú ilegálne zbrane, na spoločnej poľovačke je to márne. Podľa Jednotného poľovníckeho a disciplinárneho poriadku poľovní hospodári, najmä pri hosťovských poľovačkách, pred nástupom kontrolujú platnosť poľovného lístka a zbrojného preukazu všetkých účastníkov poľovačky aj ich zbrane. Vedú presnú evidenciu všetkých zúčastnených, čísel dokladov i zbraní a túto prezenčnú listinu musia prítomní často aj podpísať.
Poľovní hospodári majú lesnícke vzdelanie alebo vyššiu odbornú skúšku, sú členmi poľovníckej stráže, často členmi lesnej stráže, mnohokrát sú v revíri aj vedúcimi lesníckych obvodov a odbornými lesnými hospodármi. Sú to verejní činitelia, ktorých vymenoval orgán štátnej správy, oprávnení zadržať podozrivé osoby, odobrať im zbrane, kontrolovať im doklady, potláčať pytliactvo a podobne.
Zodpovedná úloha vedúceho poľovačky
Ako vedúci spoločnej poľovačky sú zodpovední za jej priebeh a sú povinní dbať na dodržiavanie bezpečnosti pri zaobchádzaní účastníkov so strelnou zbraňou. Ešte som nebol na poľovačke, kde by jej vedúci neupozornil prítomných na zásady bezpečnosti pri streľbe, nezakázal požívanie akolholických nápojov a nevyžadoval, aby sa účastníci dôsledne riadili pokynmi vedúceho strelcov a vedúceho honcov.
Čo chcú policajti dosiahnuť svojimi kontrolami? Ak chcú robiť dychové skúšky na alkohol, mali by si uvedomiť, že aspoň polovica účastníkov poľovačky je na motorových vozidlách. Vedúci poľovačky je povinný z nej vylúčiť osoby, ktoré javia známky požitia alkoholických nápojov. Každý je povinný uposlúchnuť výzvu, pokyn, príkaz a požiadavku policajta alebo strpieť výkon jeho oprávnení.
tags: #do #pohonu #polovnictvo #pluska