Horské bicykle MTB (mountain bike) sú najobľúbenejšími bicyklami na našom trhu. Zvládnu nielen rovné a poľné cesty, ale aj rôzne horské lesné cestičky a náročný terén. Na našom trhu sa začiatkom 90. rokov objavili prvé horské bicykle a za krátku dobu spôsobili veľký boom.
Pri bicykloch nájdeme veľké rozdiely a rôzne konštrukčné riešenia, ako aj rozmanitosť v parametroch. Trh bol nenásytný, a tak vznikol priestor pre veľké množstvo výrobcov. Okrem bicyklov dovážaných zo zahraničia sa do výroby pustilo úspešne aj niekoľko slovenských a českých výrobcov, ktorých výrobky dnes nájdeme v každej lepšej športovej predajni.
Aby sme vám s výberom horského bicykla pomohli, zozbierali sme výsledky domácich aj zahraničných testov, prečítali stovky recenzií a diskusií. Či už patríte k občasným cyklistom, ktorí vytiahnu bicykel raz za rok, alebo ste náruživý cyklista, ktorý si bez tohto športu nevie predstaviť svoj život, výber bicykla dobre zvážte.
V prvom rade sa treba rozhodnúť, aký bicykel chcete, keďže podľa konštrukcie sa delia na 6 typov, potom je rozhodujúca konštrukcia a veľkosť, ale aj materiál, z ktorého je bicykel vyrobený, či brzdy. Prejdime priamo na bicykle, ktoré môžeme označiť ako horské. Aké kritéria majú spĺňať?
Výber horského bicykla
Z hľadiska porovnávania horských bicyklov a rozhodovania sa pre konkrétny typ je vždy potrebné vziať do úvahy dve dôležité kritériá. Viete, v akom teréne budete bicykel používať? Je to dôležitý faktor pri výbere, keďže horské bicykle sa podľa konštrukcie delia na 6 typov. Keď sa rozhodnete pre konkrétny typ bicykla, máte prvý dôležitý krok výberu za sebou.
Prečítajte si tiež: Downhill bicykle na predaj Viedeň
Konštrukcia rámu
Konštrukčne podľa rámu delíme horské bicykle na pevné a celoodpružené. Podľa výšky svojej postavy si treba zvoliť veľkosť rámu.
- Pevné: Svojou pevnou konštrukciou rámu sa hodia na horské a lesné cesty, miernejší terén, ako aj na pevné cesty. Pevná zadná časť je väčšinou kombinovaná s odpruženou prednou vidlicou pre lepšiu jazdu v teréne.
- Celoodpružené: Čoraz rozšírenejšími sú celoodpružené modely. Tie sa vďaka výraznému pokroku tlmičov a nových technológii stavajú veľmi žiadanými a dostávajú sa do popredia. Zadná časť rámu je upravená systémom virtual pivot. Výhodou sú vynikajúce jazdné vlastnosti v náročnom teréne bez straty pohodlia jazdca.
Materiál rámu
Materiál, z ktorého je vyrobený rám a veľkosť kolies, prispieva v najväčšej miere k celkovej hmotnosti bicykla. Na trhu je viac druhov rámov, ale medzi nepoužívanejšie a cenovo najdostupnejšie patria rámy z rôznych zliatin hliníka.
- Oceľ: Oceľové rámy boli v začiatkoch predaja horských bicyklov najpoužívanejšie.
- Hliník: Práve zliatina hliníka svojimi vlastnosťami a trojnásobne menšou hmotnosťou vytlačila ťažké oceľové rámy.
- Karbón: Uhlíkový kompozit s hmotnosťou niekoľkonásobne nižšou ako oceľ, ale 6-krát pevnejší je pri rámoch bicyklov s vyššou cenou.
- Titán: Rám z titánu je exkluzívna záležitosť. Tento ušľachtilý kov je veľmi drahý, a tak sa zákonite vyšplhá cena za bicykel s titánovým rámom do peknej sumy. Má vlastnosti ocele, čo sa týka pevnosti, a jednoznačne najnižšiu hmotnosť zo všetkých dostupných materiálov, ktoré sa na výrobu rámov používajú.
Veľkosť kolies
Kolesá horských bicyklov prešli za posledné roky výraznou zmenou veľkosti. Dlhé roky výrobcami akceptovaný klasický rozmer kolies s priemerom 26“ vytlačili modely kolies s priemerom 27,5“. Tým dnes úspešne šliapu na päty veľké 29“ kolesá.
Ako sa budú správať kolesá počas jazdy, rozhodujú ich vlastnosti: váha, trakcia a priľnavosť.
- 26" kolesá: Váhou a priemerom majú najmenšie hodnoty, ak by sme porovnávali kolesá rovnakej kvality rôznych priemerov. Tieto kolesá držali dlhé roky svojou veľkosťou status klasických kolies. Ich hlavnou výhodou okrem nižšej hmotnosti je rýchlejšia akcelerácia a výborná ovládateľnosť.
- 27,5" kolesá: Dnes najbežnejšie používané kolesá s priemerom 27,5“ sú akýmsi kompromisom s niektorými výhodami menších aj väčších kolies. Tieto kolesá majú dobrú ovládateľnosť a zároveň stále výbornú priľnavosť k terénu, zotrvačnosť a priechodnosť cez nerovnosti, čo je silnou stránkou 29“ kolies.
- 29" kolesá: Táto veľkosť kolies je obľúbená kvôli lepšiemu držaniu stopy oproti kolesám s menším priemerom. Vďaka väčšej veľkosti sa zmestí do duše väčší objem vzduchu a tým sa jazda v teréne zjemní. Medzi plusy patrí lepšie prekonávanie nerovností, výborne držanie stopy a priľnavosť k terénu. Na jedno otočenie kľuky prejdete väčšiu vzdialenosť. Mínusom je trošku horšia manévrovateľnosť v náročnom alebo kľukatom teréne.
Komponenty
Komponenty, ktoré sú pri horských bicykloch použité, sa prejavujú na cene bicykla. Od nej sa odvíja, aké komponenty výrobca osadí na ktorý model. Štandardom je odpružená predná vidlica, ktorá je výborná pre jazdu v teréne a pri nerovnostiach povrchu. Výhodou je zámok, ktorým sa dá vidlica zafixovať v prípade jazdy na rovnej asfaltovej ceste.
Prečítajte si tiež: Kde si zajazdiť downhill?
Zjazdové bicykle
Zjazdové bicykle nie sú určené iba pre pretekárov či rýchlych mladých jazdcov. Mať zjazďák je snom prevažne gravity orientovaných cyklistov, ktorí milujú jazdu v bikeparku. Má to však svoje nevýhody. Zjazdový bicykel je drahý, za jazdením do bikeparkov musíte cestovať a míňať financie aj tam. Oplatí sa teda kúpa zjazdového bicykla aj pre bežného smrteľníka?
Skúsenosti s jazdou na zjazdovom bicykli
Milan, ktorý má za sebou svoju prvú sezónu na „zjazďáku“, sa podelil o svoje skúsenosti. Upozorňuje, že ide výlučne o jeho subjektívne názory a skúsenosti, nie je odborník, ani pretekár a už vôbec nie výborný jazdec. Stále sa len učí jazdiť a nemá bohaté skúsenosti s rôznymi značkami či typmi bicyklov. Toto je jeho prvý zjazdový bicykel, predtým na DH-čku nikdy nejazdil.
Milan si myslí, že pravý fanúšik gravity disciplín by mal aspoň raz za život vlastniť nejaké DH-čko. Naskytla sa výhodná ponuka a bolo vymaľované. Jediné negatívum, ktoré mu napadlo, je, že sa mu ťažšie nakladá do auta kvôli „dvojkorunke” (predná vidlica).
Vyššia hmotnosť zjazdového bicykla nie je negatívum, práve naopak. V jazde dole kopcom je to plus, bicykel je vďaka tomu pokojnejší a stabilnejší. Ak berieme do úvahy faktory ako je geometria alebo primárne určenie zjazdových bicyklov (čierne DH trate), viem si predstaviť, že pre niekoho môže byť DH bicykel na menej náročných tratiach nemotorný. Treba na ňom viac pracovať, ak sa chce človek vojsť do uzatvorenejšej zákruty, alebo ak sa chce odlepiť od zeme. Zjazďáky vo všeobecnosti nie sú najlepšími „skokanmi”.
Milan osobne nemá pocit, že by bolo skákanie na zjazdovom bicykli náročnejšie. Všetky skoky, ktoré skákal v minulosti na enduro bicykloch, zvláda rovnako aj na DH-čku a nijako ho v tomto neobmedzuje. Možno to súvisí aj s tým, že jeho predchádzajúci bicykel mal podobný prejav ako jeho „zjazďák“ (Mondraker Superfoxy) a teda prechod nebol veľmi drastický.
Prečítajte si tiež: Recenzia plášťov na downhill
Milan by neodporučil „zjazďák“ niekomu, kto nemá možnosť chodievať pravidelne do bikeparkov. Určite mi dáš za pravdu, že horšie ako tlačiť DH-čko do kopca je už len šliapať na DH-čku do kopca (ale aj pedálovanie po rovine je na „zjazďáku“ osobitná disciplína ).
Milan sa na zjazdovom bicykli v bikeparku pomalšie unaví, takže stihne toho najazdiť viac. Nie je taký mladý, aby si mohol dovoliť ničiť kĺby a chrbticu na hardtaili. Je „pán v najlepších rokoch“, pre neho už pripadá do úvahy len celoodpružený bicykel. Dúfa, že ešte veľmi veľmi dlho. Ak budem schopný udržať sa na bicykli napríklad v 70-tke, tak budem jazdiť na DH-čku aj v 70-tke.
Ak ho budú mať kde využiť, za úvahu táto alternatíva určite stojí. Ocenia jeho jazdné vlastnosti. Za neho je to predovšetkým jeho stabilita a vyššie zdvihy. On sa na zjazdovom bicykli v bikeparku pomalšie unaví, takže stihne toho najazdiť viac. Zjazdový bike je výrazne lepší na „roletách“ a v rozbitých klopených zákrutách. Jeho ruky by o tom vedeli rozprávať.
Bikecheck Milana
- Model: Mondraker Summum 29"
- Ročník: 2022
- Veľkosť: L (reach 475 mm)
Milan menil brzdy. Od svojich bikerských začiatkov jazdí s brzdami Magura MT5 a tie plánoval osadiť aj na tento bike. Pri montáži však zistil, že brzdový strmeň MT5 sa nezmestí do rámu Summuma, takže musel hľadať náhradu. Ako víťazné mu z toho vyšli brzdy TRP DH-R Evo. Podobne ako s Magurami, aj s týmito je veľmi spokojný. Menil aj kľuky. Na bicykli má teraz model Hope Evo 155. Dôvodom je, že aktuálne nie sú v ponuke kľuky s dĺžkou 155 mm od Shimana a Sramu.
Pedále má buď Deity Deftrap alebo Tmac, toto už má ustálené. Stále však experimentuje s gripmi. Overené má gripy Ergon GFR1. Preferuje tenké gripy. Sú presnejšie na ovládanie a pomalšie sa mu na nich unavia ruky. Okrem toho zvykne meniť aj zadné koleso, kvôli náboju. Obľubuje náboje DT Swiss s ratchetom 18 zubov. Ľahko sa to servisuje a vyhovuje im oneskorenie záberu 18-zubového ratchetu.
Pre Milana sú veľmi dôležité gripy, pedále, plášte a nastavenie kokpitu. Tieto komponenty ovplyvňujú jeho jazdu viac ako napríklad typ tlmiacej patróny vo vidlici. Nie je taký vyjazdený, aby vedel povedať v slepom teste, či má vidlicu GRIP alebo GRIP 2, ale ak by si mu vymenil gripy, ktoré sú o milimeter hrubšie, to by si určite všimol. A má to naozaj overené.
Bikeparky
Milan jazdil na tomto biku len v Kálnici, v Semmeringu a na Wexli. Netrúfa si povedať, ktorý z nich je najlepší. Každý z nich má svoje pre aj proti.
- Kálnica: Je slovenský unikát, nasledovaniahodný projekt. Na takom malom kopci postaviť niečo také si zaslúži veľkú pochvalu. Chalanom v Kálnici drží prsty, nech to tam naďalej zveľaďujú a dúfa, že nezaspia na vavrínoch. Do tohto bikeparku sa bude vždy rád vracať.
- Wexl: By uviedol ako príklad úspešného biznismodelu. Majú to tam všetko premyslené do detailov, všetko tam plní svoj účel. Trate stavali absolútni profesionáli a zajazdí si tam skvele úplne každý, bez ohľadu na vek a schopnosti bikera.
- Semmering: Je trošku z iného súdka. Kálnica a Wexl sú predovšetkým o zábave, Semmering je v tomto smere podľa neho iný. DH-čko mu dáva väčší pocit istoty, pomáha mu kompenzovať jeho technické a kondičné nedostatky... Semmering mu vždy nastaví zrkadlo a ukáže, aký je slabý biker a že vôbec nevie jazdiť. Z týchto troch bikeparkov je najlepší, ak sa chce človek zlepšovať a posúvať svoje technické zručnosti. On je tam vždy prvé 2 hodiny absolútne frustrovaný zo svojej jazdeckej nemohúcnosti a pri každej jeho návšteve prvé 2 hodiny nadáva, preklína to a hovorí si, že je v tom bikeparku poslednýkrát.
Milan si myslí, že na DH-čku je viac „cool“ a že sa za ním viac obzerajú baby. Samozrejme žartuje.