Premýšľate, že by ste sa dali tetovať alebo už dokonca nejaké to tetovanie máte? Iste je potom dobré poznať význam toho, čo si vlastne na kožu dávate. Čo môže vyzerať ako nevinný imidžový obrázok, má v skutočnosti často skrytý význam, o ktorom ani len netušíte. Významy jednotlivých tetovaní sa líšia od krajiny ku krajine, na týchto 15 by ste si však mali dať pozor.
Tetovania a ich skryté významy
Slza
Na prvý pohľad úplne nevinné tetovanie. Treba však mať na pamäti, že vytetovaná slza pod pravým okom je v kriminálnych kruhoch znakom, že dotyčný človek spáchal vraždu, alebo sa o ňu pokúsil.
Trojlístok
Pozitívne tetovanie, nemyslíte? No, nie tak celkom. Pokiaľ si totiž dáte vytetovať trojlístok namiesto štvorlístka, v niektorých ľuďoch môžete vzbudiť podozrenie, že patríte k írskym kriminálnym neonacistickým gangom.
Klaun
Pokiaľ máte vytetovaného klauna, radšej sa vyhnite Brazílii, pretože práve v tejto krajine je podobné tetovanie vnímané ako veľká urážka. Ľuďom okolo tým totiž dávate na známosť, že ste zavraždili príslušníka polície.
Drôt
Tieto tetovania sú veľmi obľúbené hlavne medzi zločincami či členmi najrôznejších mafiánskych klanov. Väčšinou si ho dávajú vytetovať ľudia, ktorí boli odsúdení a strávili nejaký čas za mrežami. Podľa počtu uzlov na drôte môžete dokonca spočítať, koľko si dotyčný odsedel.
A.C.A.B
Tieto písmená sa často nachádzajú vytetované na väzňoch. Skratka znamená All Cops Are Bastards (teda: Všetci policajti sú bastardi). Tí, ktorí si vo svojej nevedomosti dali tieto písmená vytetovať, prišli narýchlo s alternatívnym významom: Always Carry a Bible (teda: Vždy nos Bibliu), to však rozhodne nie je všeobecne uznávaný význam.
Buddha
Pri tetovaní najrôznejších náboženských postáv a symbolov by mal byť človek dvojnásobne opatrný. Tak napríklad, nechať si vytetovať Buddhu, vás môže vyjsť poriadne draho, keď sa dostanete do krajín, kde je budhizmus dominantným náboženstvom. Je to vnímané ako urážka a rúhanie, a môžete za to skončiť v base.
Žltá ryba
Opäť ide o, na prvý pohľad, úplne neškodné tetovanie, dokonca aj esteticky príťažlivé. Nedajte sa však oklamať. Týmto a podobnými tetovaniami sa totiž označovali členovia Yakuzy, najmocnejšej a najbrutálnejšej mafiánskej organizácie v Japonsku.
Kríž na hrudi
Veľký kresťanský kríž na hrudi by ste našli na viacerých najhorších kriminálnikoch v Rusku. Pokiaľ by si ničnetušiaci človek predsa len dal kríž vytetovať, pri prípadnom stretnutí so skutočným zločincom si koleduje o malér.
Korunka s piatimi hrotmi
Korunka s piatimi hrotmi je veľmi bežným tetovaním medzi väzňami. V podstate tým dávate na známosť, že patríte ku kriminálnemu gangu Latin Kings. Ide o jeden z najväčších hispánskych gangov.
1488
Číslo 1488 je veľmi rozšírené medzi neonacistami. Číslo 14 je kódové označenie pre tzv. 14 slov rasistu a neonacistu Davida Lanea, ktoré v origináli znejú: We must secure the existence of our people and a future for White Children (preklad: Musíme zabezpečiť existenciu našich ľudí a budúcnosť bielych detí). Číslo 88 odkazuje na ôsme písmeno abecedy H. V prípade dvojitej osmičky teda ide o skratku HH, čo znamená „Heil Hitler“.
Tri bodky
Možno banálne tetovanie, ale má svoj temnejší význam. Znamená, že ste sa dopustili nejakého trestného činu, prípadne máte kontakty s podsvetím.
Pavučina
Motív pavučiny patrí k ďalším rozšíreným väzenským tetovaniam. Znamená nielen to, že nositeľ tetovania bol odsúdený na dlhý pobyt vo väzení, ale aj to, že bojoval s drogovou závislosťou.
Rozzúrení predátori
Ľudia s týmto tetovaním v podstate dávajú svetu na známosť, že sú agresívni a schopní spáchať násilné trestné činy (ťažké ublíženie na zdraví a vraždy).
Hodinky bez ručičiek
Toto tetovanie si dávajú najmä zločinci, ktorí boli odsúdení na desiatky rokov väzenia, prípadne doživotie. Hodinky pre nich tak symbolizujú nekonečnosť ich trestu, ako aj nezmyselnosť ubiehajúceho času.
Ruža prepichnutá dýkou
Pôsobivé tetovanie, čo poviete? V skutočnosti však ide o ďalší veľmi obľúbený motív medzi odsúdenými väzňami.
Banská Štiavnica a jej miestne časti
Súčasťou mesta Banská Štiavnica sú miestne časti (Štefultov; Sitnianska; Banky; Počúvadlianske Jazero), tri sídliská (Drieňová, Juh, Pod Kalváriou) a deväť osád (Bajtava, Drieňová, Goldfus, Jergištôlňa, Lintich, Šobov, Tereň, Vozárová, Košarisko) a časti Povrazník, Principlac, Špitálka.
- Mesto Banská Štiavnica
- Sitnianska
- Štefultov
- Počúvadlianske Jazero
Bývalá obec Podsitnianska bola pričlenená k mestu B.Štiavnica dňa 26.11.1971, uznesením plenárneho zasadnutia Mestského národného výboru v B.Štiavnici č. 1/1972 dňa 29. marca 1972 rozhodlo, že domy budú očíslované popisnými číslami ako piaty mestský obvod, t.j. arabské číslo domu bolo lomené rímskym číslom V. Od 1.5.1980 v rámci prečíslovania domov na súpisné a orientačné čísla bola miestna časť Sitnianska označená ako II. miestna časť a Štefultov ako III. miestna časť.
S platnosťou od 1. júla 1980 v rámci územných zmien v okrese Žiar nad Hronom podľa §-u 39, odstavec 2, písmeno e/ zákona č. 69/1967 Zb. a podľa §-u 8, zákona SNR č. 130/1970 Zb. uznesením plenárneho zasadnutia ONV v Žiari nad Hronom zo dňa 30. S účinnosťou od 31.7.1998 sa odčlenila z územia obce Vyhne časť obce Banky a pričlenila sa k mestu Banská Štiavnica na základe rozhodnutia Krajského úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy č. 98/01084 dňa 17.7.1998.
Výmera územia mesta Banská Štiavnica je ku dňu pričlenenia časti Banky (t.j. 550 m n.m. Sitnianska, 590 m n.m. Štefultov, 470 - 861 m n.m. v chotári.
Sitnianska a Štefultov
Podsitnianska leží uprostred Štiavnických vrchov v dolinke zdrojnice potoka Štiavnica (domácemu obyvateľstvu známemu ako Štefultovský potok). Juhozápadnú časť chotára v masíve Sitna a severovýchodnú časť na odlesnenej kotlinovej pahorkatine tvoria treťohorné andezity a ich pyroklastiká. Obec Sitnianska vznikla ako podhradie hradu Sitno v 2. polovici 16. storočia. Prvýkrát sa spomína v roku 1415 ako Alsostephelfalwa (Dolný Štefultov). Patrila panstvu Sitno. V roku 1715 mala so Štefultovom 15 domácností, v roku 1828 47 domov a 286 obyvateľov.
Za 1. Banská Štiavnica. Grega, V. Od šachty František odbočuje cesta do Podsitnianskej. Pôvodne to boli prvé dve samostané obce, Sitnianska a Štefultov. Sitnianska patrila k sitnianskemu panstvu, Štefultov bol predmestím Banskej Štiavnice a k nej aj patril. Obce sa delili len potokom. Štefultov bol prevažne banícka osada. V jej blízkosti prechádzala žila Štefan a žila Grüner, ktoré sa dobývali viacerými banskými dielami. Štôlňa “Kornberg”, ktorá sa neskôr používala ako dedičná, bola prepožičaná už r. 1584. Zo šachiet bola najvýznamnejšia šachta Štefan, hlboká 315 m od povrchu, šachta Mária, hlboká 416 m a iné. Najväčším banským podnikom v Štefultove bolo ťažiarstvo “Friedenfeld”, ktoré prevzal neskôr erár.
Neskorobarokový jednoloďový kostol s klasicistickými prvkami bol postavený v r. 1799. Vnútorné zariadenie kostola je pôvodné, neskorobarokový jednoloďový kostol s klasicistickými prvkami bol postavený v r. 1799. V minulosti bol Štefultov samostatnou obcou. Prvá písomná zmienka je v listine z roku 1514 (listinne neoverený rok 1329 Stepklehota uvádza Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. Veda SAV Bratislava 1977, s.410*).
(História Štefultova a Sitnianskej sa prelína, pôvodne vystupovali ako samostatné obce. Čas, bezprostredná blízskosť a správne zmeny v roku 1960 ich spojili v jednu obec, zvanú Podsitnianska. Dnes vystupujú Štefultov i Sitnianska ako miestne časti mesta Banská Štiavnica. Prvá písomná zmienka o Sitnianskej a nepriamo o Štefultove pochádza z r. 1415. V období stredoveku mal Štefultov iné postavenie ako Sitnianska. Na rozdiel od Sitnianskej sa vyvíjal ako súčasť mesta Banskej Štiavnice, ako jej mestská štvrť, ktorá mala vlastného štvrťmajstera. Systém štvrtí pretrval od stredoveku až po r. Poľnohospodárstvo na Štefultove sa postupne dostávalo do úzadia, prevahu nadobudlo baníctvo a zvlášť úpravníctvo, okrem toho sa tu rozvíjali rôzne remeslá. Štefultov sa svojou polohou a prírodnými danosťami vodných tokov zaradil k najvýznamnejším strediskám úpravníctva. Na jeho území sa hlavne v 18.
Sitnianska ako poddanská dedina panstiev Čabraď a Sitno mávala na čele voleného richtára a štyroch prísažných (boženíkov). Koncom októbra 1566 napadli Turci Iliju a Sitniansku, 25 obyvateľov odvliekli do zajatia, pričom v Iliji podpálili niekoľko domov. Na sviatok sv. Mikuláša r. Po týchto udalostiach sa začal budovať dômyselnejší systém obrany, podrobné údaje však k nemu nie sú zachované. V záznamoch pozemkovej knihy Banskej Štiavnice z r. 1751 sa nachádzajú stručné údaje o bašte, ležiacej naproti domu Krausa. Aj v súpise domov Štefultova z r.
Štefultov bol v 18. storočí dôležitou súčasťou hospodárstva mesta. Prežil obdobie rozkvetu baníctva, podmieňujúceho rozvoj kultúrneho a duchovného života. Na Štefultove sa tiež zaznamenal nárast počtu obyvateľstva. Sitnianska si naďalej zachovala prevažne poľnohospodársky charakter s rozvinutým domácim remeslom. V roku 1960 vznikla zlúčením Sitnianskej a Štefultova obec Podsitnianska, ktorá existovala až do 1.1.1971.
S územím Štefultova sa spájajú štyri dedičné štôlne. Najvýznamnejšou z nich, ktorej ústie sa nachádza pod Suchým tajchom bola dedičná Horná Bieberova štôlňa. Vo vzdialenosti 1600 m od ústia štôlne je vyrytý letopočet 1400. V 18. storočí ju nazývali aj matkou všetkých baní, pretože sa tu vyťažilo toľko striebra a zlata ako zo žiadnej inej bane na svete. Štôlňa je nazvaná po zámožnej štiavnickej rodine, ktorá žila v Banskej Štiavnici v 15. storočí. Celková dĺžka aj s príslušnými slednými chodbami dosiahla 5 670 m. Podľa dedičnej štôlne bol nazvaný najvýznamnejší erárny banský podnik v banskoštiavnickej oblasti - Horná (Hlavná) Bieber štôlňa. V r. Druhou dedičnou štôlňou na území Štefultova bola dedičná štôlňa Kornberg.
Kostol sv. Anny: Rímsko-katolícky farský kostol sv. Anny v Štefultove bol postavený v rokoch 1797 - 1799, Vysvätený (benedikovaný) bol Jurajom Kellerom 17. novembra 1799. Kaplnka sv. Ondreja situovaná v severozápadnej časti Štefultova je nazývaná „Vlachová“. Vybudovaná bola koncom 15. storočia.
Kríže - božie muky a prícestné kaplnky: Na krížnych cestách a pri banských dielach naši predkovia osadili kríže, aby sa pri nich mohli na chvíľu pomodliť. Či už to bolo pred alebo po dlhej ceste, namáhavej práci v bani alebo na poli. Vo farnosti sa dnes nachádza 14 drevených a 4 kamenné kríže. K tomuto číslo možno pripočítať aj 9 ostatných duchovných diel ako sú kaplnky a sochy. Okrem toho mnohí vo svojich domoch majú vytvorené niky na osadenie plastiky alebo obrazu patróna svojej rodiny a domu.
K správe farnosti patrila aj kaplnka sv. Františka Xaverského. Stála na mieste bývalého riaditeľstva závodu Rudných Baní. Dnes budova Úradu práce sociálnych vecí a rodinny. Kaplnku zbúrali v roku 1960. Z nej sa zachoval obraz sv. Františka, socha kľačiaceho aušusníka a pár drevených lavíc. Zachované komponenty dnes tvoria inventár farského kostola. V ústnom podaní sa nám dochovala zmienka o kaplnke sv. Magdalény. Táto sa mala nachádzať pri železnom hámri na “hornom” Štefultove. Každoročne sa pri kaplnke mal uskutočňoval aj tkzv.
Štefultovom prechádza zelená turistická značka, ktorá spája Banskú Štiavnicu s lokalitou Krížna pod Sitnom, kde sa stretávajú značky červená, modrá, zelená a žltá. Obec je doložená 1329. V 15. storočí patrila panstvu Čabraď, od 18. storočia Coburgovcom. Začiatkom 19. storočia sa stala osadou Banskej Štiavnice. Za 1. ČSR pracovala prevažná časť obyvateľov v banskom priemysle a v ďalších podnikoch Banskej Štiavnice. Obyvatelia sa zapojili do SNP. Fašísti umučili 24 občanov vrátane detí.
Osobnosti spojené s obcou Štefultov
- Angela Jakubisová ( 1914 Štefultov - 1991 Zvolen), herečka.
- Alojz Pachinger (1846 Štefultov - ?
- Rudolf Debnárik (1908 Hodruša Hámre - 1971 Trnava), učiteľ, herec a dramatik. V rokoch 1933 až 1949 pôsobil ako učiteľ na Štefultove. Významne sa podieľal na kultúrnom dianí na obce.
- Edmund Viliam Téry (1856 Beba Veche Rumunsko - 1917 Budapešť), banský lekár, organizátor turistiky.
- Andrej Radlinský (1817 Dolný Kubín - 1879 Kúty), kňaz. V rokoch 1842 - 1843 pôsobil ako kaplán na Štefultove.
- Ľudovít Rombauer (1815 Martin -- 1884 B. Štiavnica), banský lekár. V rokoch 1866 až 1880 pôsobil ako banský lekár na Štefultove. V r. 1880 odišiel do dôchodku.
- Ján Lill (1751 Smolník - 1817 Bia Mare), profesor. Pôsobil v B. Štiavnici ako profesor na Banskej Akadémii.
- Jozef Martines (?), banský odborník. Autor obsiahleho rukopisu o hornobíberštôlnianskom baníctve. V správe, ktorú venoval opisu hlavných rudných žíl a banských závodov. Opísal aj žily v Štefultove a Sitnianskej.
- Samuel Mikovíny (1700 Ábelová - 1750 ?), matematik, kartograf, grafik, vodohospodár. Bol učencom svetového mena a svojimi vedeckými kvalitami vysoko prerástol svoju dobu. Venoval sa stavbe nových tajchov a opravoval aj všetky dovtedajšie významné vodné nádrže. Projektoval tiež desiatky zberných a náhonných jarkov. Viedol aj práce na stavbe zberných jarkov z úbočí Sitna. Projektoval alebo aspoň navrhoval projekty na opravy všetkých piargskych tajchov.
- Jozef Oblak (1823 Karlovac - ?), banský inžinier. Zaslúžil sa o pozdvihnutie úrovne baníctva na šachte Maximilián a spracoval, resp.
- Jozef Artur Tiršer (1843 Spišská Nová Ves - ?), banský inžinier. Je autorom veľkého počtu máp z Banskej Štiavnice, Štiavnických Baní, Štefultova a Sitnianskej, napr. štôlne J.
Ignác Kolakovský SJ, prvý správca štefultovskej farnosti, založil knižnicu, ktorá sa so svojimi zachovanými 781 zväzkami radí k najcennejším v regióne. Ako jediný doposiaľ zachovaný a doteraz známy je zväzok kázní kňaza Jána Zbrankoviča z roku 1795 napísaný v bernolákovčine. Z roku 1816 sa nám zachovala prvá písomná správa o farskej knižnici, v ktorej sa píše o 712 knihách.
Medzi vzácne knihy môžeme zaradiť aj kroniky, ktoré si na Štefultove, či Sitnianskej viedli rôzne spolky, organizácie, škola a škôlka. Tieto kroniky nám podávajú lepší obraz nielen o ich fungovaní, ale môžeme sa z nich aj veľa dozvedieť zo života obce. Žiaľ, nie všetky sa zachovali do súčasnosti, aj keď indície o tom, že existovali máme. Vlastnú knižnicu mal, napr. spolok Napred. Neskôr bola zriadená miestna ľudová knižnica s výpožičkami pre občanov v kultúrnom dome.
Banská Štiavnica ako aj blízke okolie je známe svojím typickým tvrdým nárečím s množstvom poslovenčených slov z nemeckého a maďarského jazyka. Jedinou doteraz známou prácou k jazyku týchto miestnych častí je knižôčka Zo štefultovského a sitnianskeho slovníka, v ktorej autor Ivan Makovíny zachytáva autentické slová zo svojho okolia. Aj podľa nej môžeme vidieť isté jazykové rozdiely oproti mestskému (štiavnickému) jazyku.
“…Iný dosť nápadný rozdiel je v spôsobe rečí ľudí zo Sitnianskej a zo Štefultova: starší ľudia zo Sitnianskej hovoria mäkkšie než Štefultovania.” (Štefan Pachinger: Sitnianska… in Štiavničan ročník I číslo 37 Banská Štiavnica 10. mája 1936 s.
Štefultov a Sitnianska v minulosti. Zostavovateľ: Ivan Makovíny. ISBN 80-968614-2-2. Z dejín Štefultova a Sitnianskej, ISBN 80-967488-3-1. Zostavovatelia: Elena Síkorová, Mikuláš Čelko.
Počúvadlianske Jazero
Počúvadlianske Jazero je miestnou časťou mesta Banská Štiavnica. Od mesta je vzdialená 8 km. Tvorí ju chatová osada a zástavba v okolí jazera, ktoré je umelého pôvodu (tzv. tajch). Patrí medzi najnavštevovanejšie turistické lokality. Rozprestiera sa na ploche 12 ha a je obľúbeným letným, ale aj zimným rekreačným strediskom chatárov, turistov, detských táborov a miestom kultúrnych podujatí. Leto na Počúvadle si užíva nejedna rodina, okrem kúpania a členkovania ponúka lokalita i vodné bicykle, možnosť stravovania i občerstvenia, večer živú hudbu i pečené prasiatko.
Banská Štiavnica. Grega, V. Stavali ho v rokoch 1755 - 1779, pravdepodobne podľa projektu J. Karola Hella. Meria 12,13 ha. Dĺžka hrádze je 195 m, šírka 19 m a výška 30 m. Zberné jarky sú dlhé 15 565 m a odvodné 13 769 m. Najvyšší stav vody môže byť 10,8 m, kapacitu má 745 300 m3 vody.
Vrch Sitno (1009 m n.m.) je turisticky významná lokalita. Okolo jazera a celého vrchu Sitno sa tiahne žltá turistická značka, ktorá vytvára okruh. Na vrchol vedú turistické trasy: od Krížnej modrá značka a od jazera Počúvadlo zelená. Výstup je nenáročný a odhodlaným turistom poskytne prekrásne výhľady na štiavnickú prírodu.
Banská Štiavnica. Grega, V. Najvyšší vrch Štiavnického pohoria. Polkruhový areál andezitových brál vytvoril prirodzené a ľahko brániteľné sídlisko, na ktorom sa usadil už človek lužickej kultúry (okolo r. 1000 p.n.l.). Hlinené i bronzové nálezy nasvedčujú o osídlení Sitna Slovanmi. Na nižšom výbežku Sitna tzv. Sitienci sa nachádzajú zrúcaniny hradu, o ktorom máme najstaršie písomné správy zo 16. storočia. Hrad bol sídlom, tzv. sitnianskeho panstva, ktoré sa neskôr presťahovalo do Antola. Archeologicky i botanicky preskúmal Sitno A. Kmeť (1841 - 1908), farár na Prenčove. Krásny výhľad lákal na Sitno aj turistov, a tak už v 60. rokoch 19. storočia vznikol turistický klub, ktorý sa od r. 1882 stal aj právne samostatným turistickým spolkom.
Banky
Obec Banky je starou banskou osadou, ktorá vznikla pri šachtách ťažiacich zlato-strieborné rudy na žilách Hoffer Ruml. Bančiansky tajch, ktorý bol postavený nad dedinou Banky je pomenovaný podľa banského ťažiarstva štôlne Hoffer, ktoré ho vybudovalo. Patrí do skupiny Vyhnianskych tajchov (spolu s tajchom Rozgrund a zaniknutým Teplopotockým tajchom), pretože je v povodí Vyhnianskeho potoka. Predchodcom bol vyššie umiestnený, dnes už vypustený Teplopotocký tajch. Teplopotocký tajch sa spomína ako opustený už pred rokom 1632.
Projektant tajchu nie je známy, vybudovať ho dalo v druhej polovici 18. storočia ťažiarstvo štôlne Hoffer a to pravdepodobne na mieste staršej nádržky. Prvá písomná zmienka je z roku 1770. Zemitá hrádza polmesiacovitého tvaru vyklenutá smerom do doliny sa nachádza nad samotnou obcou Banky, tak aby bolo možné čo najlepšie využiť výškový spád jej vôd na pohon vodných mlynov na rudu a stúp, čo boli vlastne drviarne a úpravne využívajúce vodnú silu. Ťažiarstvo Hoffer v roku 1858 zaniklo, tajch prestal byť udržiavaný a jeho výpustné zariadenie tiež zaniklo. Keďže tajch nebol pre prípad prietrží mračien a dlhotrvajúcich dažďov vybavený bezpečnostným prepadom, ohrozoval obec ležiacu pod ním. Problémy vyvrcholili v roku 1977, keď sa pri povodni voda preliala cez korunu hrádze a táto sa následne pretrhla.
V rokoch 1985 - 1986 bol tajch komplexne rekonštruovaný; v roku 1997 bol vyčistený od nánosov a vybudovaním vodného sklzu sa stal bezpečným. Banky a Bančiansky tajch je možné prejsť príjemným turistickým okruhom so začiatkom i koncom na Červenej studni nad Banskou Štiavnicou. Pôvodne osada, ktorá patrila pod správu mestského magistrátu v Banskej Štiavnici. Za 1. ČSR obyvatelia pracovali ako remeselníci (mlynárstvo, debnárstvo, stolárstvo, stupy, tkáčstvo), v poľnohospodárstve a priemysle v okolí. Od roku 1960 samostatná obec. Časť chotára je od roku 1965 začlenená do ŠM v Banskej Štiavnici. 670 m n.m. stred obce, 600 - 876 m n.m. v chotári. Leží v západnej časti Štiavnických vrchov v uzávere dolinky...