Hodnotenie vo vyučovacom procese

V sérii článkov Novela školského zákona 2022, Vám postupne predstavujeme novinky, na ktorých sme sa priamo podieľali.

Niektoré veci sa zaviedli ešte na začiatku pandémie (slovné hodnotenie v ZŠ) a niektoré sa už podarilo aj opätovne zrušiť (slovné hodnotenie v 6. - 9.

Na prvom stupni a v 5. ročníku sa umožňuje ako záverečné hodnotenie na vysvedčení slovné hodnotenie, ktoré sa definuje ako hodnotiaci opis toho, ako žiak plnil ciele vzdelávania vo vyučovacom predmete.

Od 6. ročníka sú však už známky na vysvedčení povinné, hoci môžu byť kombinované so slovným hodnotením.

V prípade žiakov so ŠVVP je však v rámci IVP možné využívať aj iné formy hodnotenia, ak je to potrebné.

Prečítajte si tiež: Formy spätnej väzby

Napríklad slovné hodnotenie.

Zákon prenáša všetky zásadné veci z metodického pokynu na hodnotenie do zákona, tým pádom sa sem dostáva aj možnosť nehodnotenia (absolvoval úspešne, absolvoval alebo neabsolvoval).

Využívate slovné hodnotenie ako alternatívu ku klasifikácii?

Alebo by ste chceli slovné hodnotenie zaviesť?

Každú cieľavedomú ľudskú činnosť tvoria 3 činnosti:

Prečítajte si tiež: Tréning streleckých zručností

• plánovanie činnosti
• vlastná činnosť
• kontrola činností - to platí i pre vyučovací proces

KVP - proces, ním sa zisťujú, posudzujú výsledky VP - dosiahnutia jeho cieľov.

Výsledky VP - to čo sa ž vo VP naučili, osvojili si v oblasti kognitívnej, afektívnej, psychomotorickej.

Kontrola VP - skladá sa z 2 vzájomne prepojených, závislých činností:

1. Zisťovanie výsledkov VP - preverovanie alebo skúšanie (synonymá) žiakov -meranie ich výkonu, zistenie, čo ž vie, čo nevie, aká je miera toho, čo vie, oproti tomu čo má vedieť, ako sa ž. zlepšil v porovnaní sám so sebou.
2. Posúdenie výsledkov VP (-hodnotenie ž.)

Hodnotenie - pripisovanie hodnoty (prejavenie názoru, postoja) subjektom hodnotenia (Učiteľom) objektom hodnotenia (žiakovi, jeho výkonu).

Podstatou hodnotenia je porovnanie výsledkov činností (vedomosti, zručnosti, postoje) žiaka zistením preverovaním (skúšaním) s určenými požiadavkami, vzormi, normami alebo so sebou samým.

Prečítajte si tiež: Rozmery terčov na vzduchovky

Hodnotenie môže mať 3 zložky:

• kvantitatívnu charakteristiku /Fero správne vyriešil 8 úloh z 12/
• kvalitatívnu charak. /Fero nemal pri riešení úlohy problémy/
• hodnotiaci úsudok /Fero sa zlepšil/

Hodnotenie ž - vyjadruje sa aj v koncentrovanej podobe (číslo, známka) - klasifikácia.

Klasifikácia - vyjadrenie hodnoty a úrovne výsledkov učebnej činnosti žiakov známkou (bodmi, percentami).

Klasifikačných stupňov u nás je 5.

Základom na pridelenie klasifikačného stupňa - známky, je výsledok získaný skúšaním (preverovaním).

V pedagog. praxi - synonymom klasifikácie - známkovania (ale nepovažujeme ho za celkom adekvátne), lebo jednotlivé výkonnostné skupiny sa nemusia označovať iba číslami známka (ako v SR), ale aj písmenami A, B, C, D, E, F alebo ako v 1.

Slovné - nielen slovné vyjadrenie známky, ale U slovné hodnotenie výkonu žiaka poukázaním na jeho prednosti (čo urobil dobre), nedostatky, chyby, príčiny chýb, usmernenie, ako sa v budúcnosti týchto chýb vyvarovať, odstrániť a ako skvalitniť, zlepšiť svoj výkon.

Kontrola VP - preverovanie (skúšanie) + hodnotenie, ktorého súčasťou môže byť klasifikácia.

Kontrola VP - (preverovanie a hodnotenie) by mala spĺňať tieto funkcie:

• a) kontrolnú (diagnostickú) - určenie miery vedomostí, zručností a návykov žiakov, rozpoznanie ich schopností, postojov, hodnotovej orientácie, zistenie predností a nedostatkov
• b) prognostickú - určenie perspektívy žiakov, možností ich ďalšieho vývoja, čím sa môžu stať a za akých predpokladov
• c) motivačnú - udržanie a zvyšovanie študijnej aktivity žiakov
• d) výchovnú - formovanie pozitívnych vlastností a postojov (napr.
• f) rozvíjajúcu - rozvoj schopností sebakontroly a sebahodnotenia žiakov
• g) spätnoväzbovú (vnútorná spätná väzba) didaktickú i učiteľom (vonkajšia spätná väzba) na reguláciu ďalšieho postupu tak, aby sa efektívne dosiahli ciele VP.

U. zisťuje:

• kvantitu vedomostí (koľko učiva žiak ovláda)
• kvalitu vedomostí (či ovláda podstatu a či mu rozumie)
• praktické využívanie vedomostí (či vie učivo aplikovať)

Metódy a formy preverovania (skúšania) ž. - klasifikácia podľa viacerých kritérií.

Podľa spôsobu vyjadrovania sa žiakov pri skúšaní - skúšanie:

• ústne,
• písomné (správa, referát, kresba, didaktický test a pod.),
• praktické skúšanie (praktická - senzomotorická činnosť - drepy, práca s vŕtačkou).

Podľa počtu súčasne skúšaných žiakov:

• individuálne (1 žiak),
• skupinové 3-5,
• hromadné

Podľa časového zaradenia a funkcie:

• prijímacie skúšky (na SŠ, VŠ),
• priebežné skúšanie učiva (1 alebo niekoľkých vyuč.

Metódy a formy hodnotenia - delenie podľa viacerých kritérií.

Podľa toho, s čím sa výkon žiaka porovnáva - druhy hodnotenia:

1. Rozlišujúce hodnotenie tzv NR hodnotenie (norm referenced) alebo hodnotenie relatívneho výkonu. Výkon žiaka sa porovnáva s výkonom iných (tu žiaci navzájom súťažia)
2. Overujúce hodnotenie tzv CR hod.
3. Individualizované hodnotenie - žiak porovnávaný s úrovňou vlastných možností a schopností alebo so sebou samým v čase s vlastným predchádzajúcim výkonom, správaním v predchádzajúcom období. Toto hodnotenie, najmä v alternatívnom školstve, je súčasťou humanizačných snáh.

Podľa cieľa:

1. Formatívne hodnotenie - cieľom je spätná väzba, získanie informácií ako sa ž. učia, odhalenie, diagnostikovanie nedostatkov, chýb, ťažkostí, príčin v učení sa ž za účelom ich odstránenia, zefektívnenia učebnej činnosti, ž spätná väzba pomáha U vybrať optimálne vyučovacie postupy. Toto hodnotenie nie je spojené s klasifikáciu ž (mylne sa form. hodnotenie pri bežnom skúšaní - je hodnotenie vedomostí, nezisťujú sa príčiny - stotožnenie s priebežným skúšaním a hodnotením ž) nedostatkov.
2. Sumatívne hodnotenie - cieľom určenie výsledkov procesu učenia sa žiaka, úrovne jeho vedomostí, zručností a postojov, spravidla spojené s klasifikáciou, priebežné i záverečné skúšanie a hodnotenie žiakov - spojené so sumatívnym hodnotením

Podľa toho či žiaci vedia, že sú hodnotení alebo nie:

• formálne hodnotenie - žiaci sú naň vopred upozornení, majú možnosť sa pripraviť,
• neformálne - založené na pozorovaní bežnej činnosti žiakov vo VP

Hodnotenie priebehu nejakej činnosti (príklad. laboratórne cvičenie),

Hodnotenie výsledku činností (vyriešenie nie didaktického testu, model, výkres)

Interné hodnotenie - hodnotenie vykonáva U, kt.

Na základných a stredných školách v SR sa najčastejšie používajú tieto druhy skúšania:

• individuálne skúšanie žiakov pri tabuli ,
• frontálne (všetkých žiakov)
• písomné skúšky (väčšinou nemožno považovať za didaktické texty)

Na našich školách prevažuje hodnotenie rozlišujúce, NR hodnotenie (hodnotenie relatívneho výkonu, sumatívne hodnotenie, interné, formálne, hodnotenie výsledku čin., priebežné hodno.

Slovné hodno. ž žiaľ často chýba, žiaci sú hodnotení iba známkou (klasifikovaní).

V porovnaní so školstvom v Rak a krajinách EÚ, USA i ďalších hospodárskych vyspelých, demokratických krajinách - v oveľa väčšej miere sa používajú pri kontrole vyuč. procesu didaktické testy (najmä USA), pričom existuje množstvo štandardizovaných didaktických testov, rozšírené je formatívne hodnotenie, hodnotenie absolútneho výkonu (CR hodno) i externé hodnotenie.

Nedostatky súčasného spôsobu kontroly vyučovacieho procesu:

• na základe hodnotenia a klasifikácie - rozhoduje sa o voľbe povolania, prijatí na vyšší stupeň školy žiaka, h - zasahuje sebavedomie.
• Spôsob skúšania, klasifikácia, hodnotenie ž - sú súčasťou posudzovania efektívnosti práce škôl) i jednotlivých učiteľov.
• Problematika skúšania, klasifikácie - zdrojom sporov, nedorozumení U, rodičov, žiakov.

Čo merať? - miera správnosti odpovede na túto ? - reliabilita (presnosť, spoľahlivosť) merania.

Pri kontrole VP - nemáme jednoznačne určený ideálny stav (často tento indiv. stav predstavujú ciele VP, kt. sú často neurčité, všeobecné), nemáme presné a spoľahlivé prostriedky merania, ani jednotku merania, kt. môžeme merať výkon žiaka.

(máme síce známky, ale nie definované, čo je dvoja a pod.), za čo ich dať, za aký výkon, aby hodnotenie bolo objektívne.

Meriame väčšinou iba momentálny výkon žiaka, (ale ten nie je stály, je časovo premenný)

Subjektivita hodnotenia žiaka (Učiteľom)

(ak žiak považuje svoju klasifikáciu za nespravodlivú, potom najmä motivačná a rozvíjajúca funkcia kontroly nespĺňa svoje funkcie (pr. často žiaci s dobrým prospechom sa horšie uplatnia v praxi, ako tí čo mávali slabší prospech)

Učitelia nevedia ako merať (zisťovať a hodnotiť) postoje žiakov, ich hodnotový systém, rozvoj ich schopností (nie sú na to svojim štúdiom pripravení), nemajú k dispozícii na meranie týchto výstupov VP potrebné meracie prostriedky (dotazníky, postojové škály, testy schopností a pod.

Zisťujú iba tie výstupy VP, ktoré zistiť vedia (momentálna úroveň vedomostí a zručností žiakov).

Mnohí žiaci sa pripravujú na vyučovanie (učia sa) tak, ako ich učitelia skúšajú.

Na našich školách prevažuje rozlišujúce - NR hodnotenie (v ňom sú žiaci navzájom porovnávaní - ak je ž hodnotený ako menej úspešný - býva frustrovaný, nervózny, môže to viesť k znechuteniu, odporu učiť sa, negatívne postoje k škole, negatív. sebahodnoteniu, strate sebadôvery, závažným psychickým poruchám.

tags: #evalvacia #vo #vyucovacom #procese #terc