V snahe pochopiť rozdielnosti medzi pojmami ako federálny štát, okres a kraj, je nevyhnutné preskúmať historický kontext a vývoj administratívneho usporiadania, najmä na území Slovenska. Tento článok sa zameriava na objasnenie týchto rozdielov a poskytuje prehľad o vývoji územnej správy na Slovensku.
Česko-Slovenská Republika a Krajinské Zriadenie
V podmienkach Česko-Slovenska koncom dvadsiatich rokov 20. storočia vyvstala v časti českého politického spektra potreba hľadať cesty ďalšej vnútornej stabilizácie česko-slovenského štátu formou určitého zblíženia stanovísk s najsilnejšou slovenskou parlamentnou stranou Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou - HSĽS. Situácia z hľadiska vnútroštátnych administratívnych pomerov bola charakterizovaná nejednotnou štruktúrou verejnej správy v Českých krajinách a na Slovensku.
Na Slovensku bolo zavedené na rozdiel od Čiech a Moravy od roku 1923 župné zriadenie s veľžupami. České politické strany citlivo pociťovali nárast slovenských autonomistických požiadaviek z kruhov predovšetkým HSĽS a zjavnú nespokojnosť nemeckých politických strán so situáciou početnej nemeckej menšiny v Sudetách.
Po desaťročnej existencii Česko-Slovenska mal podľa názorov predovšetkým českých národných demokratov a českých či skôr moravských ľudovcov (lidovcov) nastať čas na určité čiastkové korektúry v česko-slovenských vzťahoch. Základným politickým motorom nového - zmeneného, ale politicky veľmi limitovaného prístupu z českej strany bola vládna Československá národná demokracia a hlavne jej predseda Karel Kramář.
Napriek tomu, že politické strany a politici v českom a slovenskom politickom spektre nemali jednotný názor na spôsoboch riešenia „slovenskej otázky“, tak Karel Kramář sa pokúsil o určitú politickú dohodu s dovtedy opozičnou HSĽS. Dohoda však nemala mať štátoprávne dôsledky, ale mala cestou administratívnej reformy ujednotiť česko-slovenskú verejnú správu pri citlivejšom rešpektovaní niektorých slovenských požiadaviek. Navyše toto všetko sa odohrávalo na pozadí snáh o dlhodobejšiu vnútornú stabilizáciu Česko-Slovenska na báze unitárneho štátu, ale s posilnením prvkov krajinskej - zemskej samosprávy.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti so strelivom Federal
Domnievali sa, že akýsi administratívny česko-slovenský - krajinský kompromis prispeje k dlhodobejšiemu vnútornému upevneniu česko-slovenského štátu a tým i jeho medzinárodnopolitického postavenia. Úspech HSĽS v parlamentných voľbách sa stal jej vstupenkou do konzervatívnej vládnej koalície s ponúknutým politickým bonusom v podobe administratívnej Slovenskej krajiny.
Českým programovým cieľom vtedajších vládnych politických strán bolo otupiť ostrie autonomistických požiadaviek HSĽS a pokúsiť sa o akési administratívne, nie však štátoprávne vyrovnanie so Slovenskom. V súlade s českým strategickým záujmom o upokojenie a stabilizovanie politickej situácie dotýkajúcej sa Slovenska a posilnenia zapojenia Slovenska v rámci česko-slovenskej štátnosti.
Prioritným záujmom českej politickej reprezentácie bola dlhodobé politické upevnenie Česko-Slovenska ako reakcie na medzinárodné politické a hospodárske problémy. Treba v záujme posúdenia objektívnej situácie pri riešení postavenia Slovenska uviesť narastajúce problémy so Sudetami a s nemeckou národnostnou menšinou, ktoré mali svoj narastajúci medzinárodnopolitický rozmer a stali sa po roku 1933 politickou prioritou.
Ešte v roku 1925 obdržala HSĽS okolo 34 percent hlasov voličov na Slovensku v celoštátnych parlamentných voľbách. Takto získala politický mandát na doslova česko-slovenské rokovanie o vstupe do vlády a následne v rokoch 1927-1929 aj priamu účasť v česko-slovenskej vláde po neľahkých a zložitých rokovaniach.
Vládnej koalícii predchádzalo kratšie obdobie len parlamentnej koalície v česko-slovenskom dvojkomorovom parlamente bez priamej účasti HSĽS vo vláde. Parlamentná koalícia sa následne transformovala do podoby plnej vládnej koalície, ktorej členom bola HSĽS síce s vládnou spoluzodpovednosťou, ale so slabším reálnym podielom na vlastnom výkone štátnej moci.
Prečítajte si tiež: LBL2000 2K vs. ASUS PA32UCXR
Z českého pohľadu malo zachovaniu politickej stability v česko-slovenskom štáte napomôcť nové politické postavenie HSĽS ako vládnej a zodpovednej „pročesko-slovenskej“ štátotvornej strany. Volebným výsledkom a celkovým politickým postavením na Slovensku preukázala HSĽS svoju celkovú, takpovediac strategickú, politickú dominantnosť na Slovensku.
Vtedajšia vládna časť českého politického spektra došla k presvedčeniu, že bez politickej dohody s HSĽS nemožno reálne riešiť „slovenský problém“. Na druhej strane česká politika nehodlala prekročiť politické limity predstavové unitárnym a viac menej centralizovaným štátom so silnou a zjavne pročeskoslovenskou odbornou byrokraciou.
Najväčší odpor voči krajinskému zriadeniu bol medzi českými a slovenskými socialistami, ktorí boli rozhodnými zástancami župného zriadenia na Slovensku. U širokého názorového spektra agrárnikov počiatočne a prevážne skôr negatívne stanovisko vystriedal určitý vyčkávací postoj.
Dodajme že hlavný odpor proti župnému zriadeniu z roku 1923 a v prospech zemského zriadenia viedli dlhodobo českí národní demokrati a čiastočne lidovci. Postoj HSĽS predstavoval postupný a pozvoľný názorový a politický obrat od požiadaviek na posilnenie Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska až po požiadavku na jeho zrušenie.
Zo spoločného hľadiska HSĽS, českých národných demokratov a lidovcov malo byť krajinské zriadenie akousi cestou realizácie slovenskej osobitosti, ktorá mohla byť krajinským zriadením naplnená v záujme upevnenia česko-slovenskej spolupatričnosti. Pre českú stranu to mal byť krok definitívny, ktorý by už ďalej nepokračoval a pre HSĽS to mal byť len prvý z ďaľších krokov v budúcnosti vedúce k autonómnemu slovenskému cieľu.
Prečítajte si tiež: Čo znamená FAA v slovenčine?
Českí národní demokrati na zasadnutí svojho výkonného výboru v Bratislave dňa 16.januára 1926 žiadali realizovať vážny pokus usporiadať slovenské veci a administratívnymi a legislatívnymi opatreniami zabrániť využívaniu nespokojnosti ako výslovne uvádzali „slovenského ľudu.“ To bol oficiálny politický začiatok procesu vedúceho k schváleniu krajinského zriadenia v roku 1928.
Určitou výnimkou medzi agrárnikmi z hľadiska otvorených a kontinuálnych postojov ku krajinskému zriadeniu bol intelektuálne založený a rozhľadený slovenský politik Milan Hodža. Pôvodne obhajoval nutnosť vytvorenia župného zväzu podľa župnej legislatívy. Neskôr pristúpil na cestu zrušenia žúp a zavedenia krajinského zriadenia. Podľa dobového M.Hodžu administratívna autonómia bola riešením slovenského problému.
Obaja pokladali krajinské zriadenie za jednoznačné nenaplnenie oficiálneho návrhu HSĽS na autonómiu Slovenska z roku 1922. Nakoniec Labajov návrh autonómie sa stal základom pre prvý oficiálny návrh autonómie Slovenska zo strany slovenských ľudovcov - HSĽS prostredníctvom iniciatívneho návrhu skupiny slovenských ľudoveckých poslancov zo dňa 25.januára 1922, ktorý predložila v česko-slovenskom parlamente.
HSĹS uskutočnila postupný politický obrat po víťazstve v parlamentných voľbách na Slovensku od požiadaviek Trnavského manifestu resp. Prívetu národa slovenského z 27.novembra 1925, ktorý žiadal poskytnúť reálnu moc pre Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska. Slovenskí ľudovci vstúpili do česko-slovenskej vlády dňa 15.januára 1927.
Následne však po politickej a parlamentnej podpore zavedenia krajinského zriadenia v roku 1928 začali mať slovenskí ľudovci vážne vnútorné pochybnosti o správnosti svojho postupu a o vhodnosti krajinského zriadenia pre Slovensko. Obrazne povedané či to stálo za to. Budúci čím ďalej rezervovanejší postoj ku krajinskému zriadeniu bol v intenciách stanoviska širšieho výkonného výboru HSĽS zo dňa 5.februára 1927.
Slovensko nebolo naďalej štátoprávnym celkom ani plne autonómnou jednotkou v štáte. Uvedený administratívny útvar - Slovenská krajina mala na základe zložitých politických rokovaní na čele krajinského prezidenta - priaznivca HSĽS, ale v podstate zväčša proagrárnicky (a pročeský) úradnícky aparát na Krajinskom úrade a v okresoch.
Takéto úradníctvo vystupovalo na Slovensku prevážne proti autonomistickej politike HSĽS a zjavne vo svojej väčšine podporovalo zachovanie unitárneho a centralizovaného štátu. Pražské centrum malo na ochranu svojho dominantného centralizačného postavenia navyše mnoho legislatívnych, finančných, personálnych a politických poistiek.
Návrh krajinského zriadenia bola v rozhodujúcich kruhoch HSĽS pokladaná za akýsi dôležitý medzikrok, prípadne administratívny medzistupeň k budúcej štátoprávnej autonómii Slovenska. Nakoniec vývoj v roku 1938 spätne potvrdil strategickú (politickú) správnosť uvedeného postupu, kde krajinské zriadenie sa stalo organizačným východiskom pre budovanie slovenskej autonómie a následne pre štátnu samostatnosť.
Taktiež praktický celoslovenský výkon administratívnej činnosti vytváral dlhodobejšie predpoklady pre vlastnú odbornú administratívnu prípravu slovenských úradníkov, ktorí v budúcnosti mohli byť využití v už skutočne autonómnych podmienkach.
Podľa zástancu vstupu do vládnej koalície J.Tisu bol by boj o autonómiu v budúcnosti veľmi sťažený, keďže česko-slovenska legislatíva do roku 1928 nepoznala Slovensko, pričom „nebolo teda fundamentu na ktorom by sa mohla budova autonómie postaviť. Preto bol zákon o krajinskej správe potrebný. Dnes máme Slovenskú krajinu a tak máme pre koho vydobýjať autonómiu“.
Krajinské zriadenie bolo podľa A. Hlinku „zábleskom autonómie“ a podľa K. Sidora to bol doslova „iba jeden stupeň na tŕnistej ceste za autonómiu Slovenska. No stupeň potrebný a dôležitý.“ HSĽS sa znovu oficiálne prihlásila k predchádzajúcim autonomistickým požiadavkám.
Zároveň žiadala zmeniť administratívnu samosprávu teda krajinské zriadenie na politickú a štátoprávnu autonómiu. Nastúpený návrat k tvrdšiemu kurzu požiadaviek potvrdila HSĽS svojou Rezolúciou zo dňa 7.októbra 1928 schválenou v Trnave. Vyvrcholením tohto „staronového“ autonomistického kurzu bolo nakoniec vystúpenie HSĽS z vlády dňa 8.októbra 1929.
Na druhej strane si HSĽS po predchádzajúcich vládnych skúsenostiach musela uvedomiť svoj obmedzený politický potenciál na reálne ovplyvnenie fungovania celoštátnej vládnej moci, ako i na výkon moci na Slovensku. V máji 1930 predložila HSĽS do parlamentu Mederlyho návrh ústavného zákona o autonómii Slovenska.
Definície a Rozdiely
Federácia je zoskupenie štátov, kde ústredné orgány majú medzinárodnú právnu subjektivitu, ale vnútorné usporiadanie nemá vplyv na medzinárodné právo. Členské štáty nemajú právnu subjektivitu.
Okres je druhá najnižšia územná a administratívna jednotka v delení štátnej správy, zložená z obcí. Je menšia ako kraj.
Kraj je najvyššia územná a administratívna jednotka.
Vývoj Územného Usporiadania na Slovensku
Na území Slovenska fungovalo od roku 1928 krajinské zriadenie so Slovenskou krajinou, Krajinským úradom v Bratislave a s krajinským prezidentom a krajinským zastupiteľstvom. Samotné krajinské zriadenie existovalo na Slovensku počas predmníchovského a pomníchovského Česko-Slovenska, pričom pozostatky krajinského zriadenia v podobe krajinského úradu definitívne zanikli v období samostatnej Slovenskej republiky a to k 31.12.1939.
Vývoj okresov a okresných úradov ako širšej súčasti krajinského zriadenia bol na území Slovenska časovo dlhší a prebiehal s legislatívnymi zmenami od roku 1923 pričom okresné úrady definitívne zanikli až v roku 1945 v súvislosti s masívnym nástupom národných výborov. Dokonca územné usporiadanie samotných okresov sa v podstate zachovalo do roku 1960.
Súčasnosť
V súčasnosti je na Slovensku 79 okresov. Premena unitárneho česko-slovenského štátu na prechodný autonómne - federálny hybrid zloženého štátu v roku 1938 a neskôr vznik samostatného Slovenska mali významný vplyv na regionálny rozvoj.
Makaronézia, Mikronézia a Maskarény
Pri porovnávaní rôznych štátnych útvarov a administratívnych celkov je zaujímavé pozrieť sa aj na ostrovné oblasti ako Makaronézia, Mikronézia a Maskarény. Tieto oblasti ponúkajú unikátny pohľad na správu a organizáciu územia.
„Ty si prešiel vlastne komplet Makronéziu,“ povedal mi pri nedávnom rozhovore priateľ po tom, čo som prešiel ďalších 6 azorských ostrovov a predtým Kapverdy. Bol som prekvapený, že tento pojem pozná, aj keď ho trošku upravil a skomolil. Nie Makronézia, ale Makaronézia - Požehnané či Šťastné ostrovy - aspoň takto ich nazývali starí Gréci. Makronézia (macro) by znamenalo veľké ostrovy, presný opak Mikronézie (micro), maličkých ostrovčekov. A keď som nad tým zauvažoval aj by sa tak mohli nazývať, veď Makaronézske ostrovy sú svojou plochou v tomto porovnaní jednoznačne najväčšie.
Starí Gréci ich však takto nazvať nemohli, veď kedysi sa tak ďaleko -až do severného Tichého oceánu kde sa Mikronézia nachádza- plaviť nedalo, a teda malé ostrovčeky nemali šancu vidieť. Každopádne ja som tu možnosť mal, a tak skúsim porovnať neporovnateľné. Nachádzajú sa na Africkej litosferickej doske v severnom Atlantiku. Až najsevernejšie Azorské ostrovy sú na spojnici Africkej, Európskej a Severoamerickej litosferickej doske. Zo starogréckeho micro - malý a nesos - ostrov. Ide o spojenie 4 ostrovných oblastí v severozápadnom Pacifiku: Karolíny, Gilbertove ostrovy, Mariany a Marshallove ostrovy.
Na neuveriteľnej ploche 7,4 miliónov km² nájdete 6 samostatných politických národov. Ostrovov je vyše 2000, niektorí tvrdia, že až 3000 - asi záleží, či meriate za odlivu alebo prílivu :) Najväčší Guam má iba 582 km². Nenazvané z gréčtiny, ale podľa portugalského moreplavca Pedra Mascarenhas, ktorý ich v apríli 1512 objavil pre Európu. Čo ste o Makaronézskych ostrovoch, Mikronézskych ostrovoch a ostrovoch Maskarén nevedeli.
Podľa čoho spoznáš, čo je daný štát zač? Niektorí hovoria, že podľa toaliet, čo naozaj nie je zlý porovnávací systém. Ja sa rád pozerám aj na hlavné mesto. Hlavné mestá Maskarén by som ani nemusel spomínať. No ak máte radi gurmánske (doslova michelinské) zážitky, tak hlavné mesto Réunionu je tým správnym tipom. V Saint-Denis si vyberte nie kreolskú, ale francúzsku reštauráciu, kde podávajú morské špeciality s čerstvými koreninami, či dokonca exkluzívnou vanilkou.
Hlavné mestá Mikronézie ma na druhej strane šokovali. Bol večer tesne pred Veľkou nocou v roku 2014 a ja som sa s partiou Bubákov zastavil v hlavnom meste štátu Palau na ostrove Babeldaop. Na tento ostrov zavíta z turistického Kororu minimum turistov a ja som neveril vlastným očiam. V strede ničoho stojí veľký biely dom, teda taká menšia kópia toho z Washingtonu. Nikde ani živáčika. Ngerulmud je hlavným mestom nezávislého štátu Palau a je najmenším hlavným mestom sveta. Prídem k Bielemu domu, poklepem po ňom a zaduní to. Ostatné hlavné mestá Mikronézie nie sú oveľa výstavnejšie.
FSM má (na ostrove Pohnpei) hlavné mesto Palikir a počet obyvateľov 6 700, čo je stále oproti Ngerulmud, ktorý hovorí o 271 obyvateľoch, super číslo. No mne sa zdá toto číslo extrémne prehnané, veď v Palikire som okrem strážnikov parlamentu nevidel ani jedinú osobu. Kiribati si píše hlavné mesto Južná Tarawa podľa atolu, na ktorom sa nachádza a je to podobný prípad ako na Marshallových ostrovoch, kde sa píše Majuro, no to je atol, ktorý pozostáva zo 64 ostrovov. V skutočnosti je hlavným mestom Marshallových ostrovoch od roku 1988 DUD (Delap-Uliga-Djarrit), 10 kilometrov východne od letiska. Keď cez neho prechádzame, nikto z nás si nevšimne zmenu. Tvrdia, že hlavné mesto Kiribati má 3 500 obyvateľov, ale býval som tu zopár dní a poznal som každého, a tak naozaj neviem koho do počtov v hlavnom meste rátali. V Palikire som podobne ako v Ngerulmud nevidel živáčika.
Ďalší samostatný štát Mikronézie - Nauru - dokonca oficiálne hlavné mesto ani nemá. 12 rodín (klanov), ktoré majú ostrov tradične rozdelený určite nechce, aby mala hlavné mesto iná rodina. A tak radšej nemajú žiadne. V Yarene tvrdia, že má 1 100 obyvateľov, a to je rovnako ako má Hagåtña (v preklade Jej krv), hlavné mesto Guamu, ktoré leží 10 minút autom na juh od hotela Hilton, v ktorom BUBO skupiny pravidelne bývajú.
Jediným hlavným mestom, ktoré ako hlavné mesto vyzerá je Saipan ležiaci 190 km severne od Guamu na druhom najväčšom ostrove Marian, ktorý Španieli objavili začiatkom 16. storočia. Dnes je Saipan vyhľadávanou turistickou destináciou pre čínskych turistov, ktorí na vstup nepotrebujú víza, ako do iných častí USA. Mikronézia má jedny z najmenších, najexotickejších a najchaotickejších hlavných miest sveta.
Makaronézske hlavné mesta sú, naopak, prekvapujúco výstavné. Kapverdská Praia je položená na južnom brehu ostrova Santiago, ktorý bol objavený Portugalcami už v roku 1460. Ponta Delgada na ostrove Sao Miguel je jednoznačne najväčším mestom Azorských ostrovov, obchodným a ekonomickým hlavným mestom autonómnej oblasti. No Azory majú hlavné mestá tri. Menšie, ale krajšie sú Angra do Heroismo na ostrove Terceira a luxusná Horta na ostove Faial.
Podobná situácia s hlavnými mestami je na Kanárskych ostrovoch, kde ich majú dve - Las Palmas na Grand Canarii a Santa Cruz na Tenerife. Las Palmas je moderné veľkomesto, s vibrujúcim nočným životom. Santa Cruz de Tenerife bolo jediným hlavným mestom ostrovov od roku 1833 do 1927 a mnohými je považované za ideálne miesto pre život. Ale Las Palmas dnes prebíja Santa Cruz akčnosťou a veľkosťou.
Pre mňa je najkrajším mestom Makaronézie Funchal na Madeire. Ide o prekrásne položené mesto v strmom údolí, ktoré sa oplatí navštíviť pre jeho flair. No už iba pristátie na letisku (pomenovanom podľa futbalistu Cristiana Ronalda) postavenom na betónových pilotoch nad hladinou mora je pre mnohých veľkým (adrenalínovým) zážitkom. Funchal je príjemným mestom plným paliem a vkusných mozaikových námestí, ani teplo ani zima - je tu proste fajn. Neviem prečo sa mi Funchal tak páčil. Možno preto, lebo som nič nečakal? No zrejme aj preto, lebo Funchal je hlavným mestom Madeiry vyše 500 rokov. Ja to tam cítim. Históriu, ale hlavne kultivovanosť. Takže to tu máme. História, kultivovanosť, ideálne počasie a fascinujúce položenie v strmo sa zvažujúcom prírodnom amfiteátri. Kedysi tu boli plantáže feniklu, dnes ide o vyťažený prístav. Okrem pamiatok tu nájdete slušné reštaurácie a ďalej na západ stovky veľmi slušných hotelov.
Kultúra a História
História jednotlivých oblastí určuje o čom sú dnes. Krajina, ktorá si nepamätá svoju históriu, nemá nárok na budúcnosť. Mikronézania si toho veľa nepamätajú, respektíve si nikto príliš ich históriou nie je istý. Západné Mikronézske ostrovy osídlili ako prví ľudia kultúry Lapita už 1 000 rokov pred našim letopočtom. Prišli z oblasti dnešných Bismarckových ostrovov z Nového Írska. Najvýznamnejšou Mikronézskou pamiatkou z tohto obdobia je Nan Madol, ktorú som navštívil pred Veľkou nocou v roku 2014. Na Slovensku o tejto pamiatke dovtedy nikto nepísal. V Oceánii sa spomínali iba sochy na Veľkonočnom ostrove, ďaleko na južnej pologuli. Benátky Pacifiku boli pre mňa o to väčším prekvapením. Na ostrove Temwen sa nikde nevyberali lístky, bájne kráľovstvo, ktoré začali stavať „ľudia, ktorí prišli z ďaleka“ niekedy v roku 1 100, nikto nestrážil. Hovorí sa, že išlo o stratenú Atlantídu. Aj keď vyššie tvrdím, že starí Gréci sa sem nemali šancu dostať, tak jedna teória hovorí, že Nan Madol založili práve oni. Plavili sme sa umelo vytvorenými kanálmi, vyštveral som sa úplne hore na chrám dynastie, ktorú dnes nazývame Saudeleur. Bolo to fascinujúce. Nikde nikto a domácich ako keby ani nezaujímalo o čo ide. Benátky Pacifiku či Atlantída?
Ostrovčeky Mikronézie sú tak vzdialené, že sem kultúra prúdi značne pomaly. Pre Európu mnohé Mikronézske ostrovy, napr. Pohnpei objavili Portugalci a následne Španieli. Guam bol, napríklad, objavený kapitánom Ferdinandom Magellanom (Portugalec v službách Španielska) - ktorému sa venujem už od strednej školy. Makaronéziu pre Európu objavili taktiež Portugalci a Španieli v 15. storočí. Ak teda nerátame znalosti starých Grékov a Rimanov. Ľudia tu okrem Kanárskych ostrovov nežili. Dnes sú tieto územia autonómnymi regiónmi, kde cítiť silné tendencie k osamostatneniu sa. Kapverdy sa už osamostatnili a je to jediný ostrov Makaronézie, kde čiernu rasu značne cítiť. Ostatné ostrovné útvary v Makaronézii sú „biele“.
Záver
Pochopenie rozdielov medzi federálnym štátom, okresom a krajom si vyžaduje nielen definovanie týchto pojmov, ale aj preskúmanie historického a politického kontextu. Na príklade Slovenska a jeho vývoja administratívneho usporiadania vidíme, ako sa tieto pojmy menili a prispôsobovali rôznym politickým a spoločenským podmienkam. Ostrovné oblasti ako Makaronézia, Mikronézia a Maskarény navyše ponúkajú zaujímavý pohľad na rozmanitosť štátnych a administratívnych systémov vo svete.