Tour de France je každoročne vrcholom svetovej cyklistiky. Najslávnejšie etapové preteky planéty ponúkajú tri týždne nepretržitého boja o žltý dres, ikonické horské etapy, časovky aj legendárne dojazdy v Paríži. Tour de France sú najprestížnejšie cyklistické preteky na svete, ktoré sa konajú každoročne počas leta.
Trasa Tour de France sa každý rok mení, no základná filozofia maximálne preveriť komplexnosť jazdcov zostáva. Organizátori skladajú trasu tak, aby o celkovom víťazovi nerozhodlo len niekoľko úvodných dní. V súčasnosti má 21 etáp a jazdci počas neho prejdú viac ako 3 300 kilometrov. Ročník 2026 má tradične 21 etáp rozložených do 23 dní, pričom pelotón čakajú aj dva dni voľna. Cyklisti absolvujú celkovo 3 333 kilometrov, čo predstavuje priemer približne 159 kilometrov na etapu.
Z celkových 21 etáp je 7 rovinatých, 4 zvlnené, 8 horských, súčasťou je 1 tímová a 1 individuálna časovka. Päť etáp končí horským dojazdom. Na štarte sa očakáva 23 tímov, z toho všetkých 18 z kategórie UCI WorldTeams a doplnenie tímami kategórie ProTeams prostredníctvom automatických miesteniek a divokých kariet. Pri účasti 23 tímov a ôsmich jazdcov v každom z nich by mal štartový pelotón tvoriť 184 cyklistov.
Priemerná rýchlosť víťaza Tour sa zvyčajne pohybuje okolo 40 km/h, v minulom roku víťazný Pogačar prvýkrát prekročil hranicu 43 km/h. Aby sa predišlo rizikám spojeným s nebezpečnými šprintami, čas sa v cieli udeľuje všetkým jazdcom v skupine rovnaký. Každý z 23 tímov má osem jazdcov, z ktorých jeden je zvyčajne určený ako líder. Ostatní pracujú v jeho prospech. Etapové víťazstvá sú často dielom špecialistov na špurt alebo klasikárov.
Jazda v skupine výrazne šetrí energiu, jazdci v závetrí spotrebujú až o 30 % menej síl než tí na čele. Malé úniky sú preto vo väčšine prípadov pohltené ešte pred cieľom. Individuálna časovka je o aerodynamike a efektivite. Bicykle sú konštruované tak, aby minimalizovali odpor vzduchu. Cyklista v časovke vynaloží až 75 % energie len na prekonanie odporu vzduchu. V klasických etapách sú tieto stroje zakázané z dôvodu bezpečnosti.
Prečítajte si tiež: Detaily o Tour de France Eddyho Merckxa
Dresy na Tour de France
Na Tour de France sa nebojuje len o celkové víťazstvo, ale aj o prestížne dresy, ktoré symbolizujú lídrov jednotlivých klasifikácií. Najprestížnejší symbol Tour. Získava ho jazdec s najnižším súčtom časov zo všetkých odjazdených etáp a nosí ho vždy v nasledujúcom dni. L’Auto vychádzali na žltom papieri, a preto keď sa v roku 1919 organizátori rozhodli jasne odlíšiť vedúceho pretekára, zvolili práve žltý dres. Prvým cyklistom, ktorý si obliekol žltý dres, bol Francúz Eugène Christophe 18. júla 1919.
Každý jazdec, ktorý sa stane lídrom, dostane dva žlté dresy na deň. Zo súčasných aktívnych jazdcov strávil najviac dní v žltom drese Chris Froome, celkovo 59 dní. Zelený dres patrí vedúcemu pretekárovi bodovacej klasifikácie. Peter Sagan je v tejto disciplíne rekordérom Tour. Medzi rokmi 2012 až 2019 získal sedem zelených dresov, čo je historicky najviac v celej histórii pretekov.
V posledných rokoch sa len výnimočne stáva, že by držiteľ žltého dresu ovládol aj vrchársku klasifikáciu. Udeľuje sa jazdcovi narodenému po 1. V nedávnej minulosti ho opakovane získal Slovinec Tadej Pogačar, ktorý zároveň dokázal triumfovať aj v celkovom poradí.
História a Zaujímavosti
Tour de France bola vždy známa nielen náročnosťou profilu, ale aj extrémnou dĺžkou niektorých etáp. V roku 2014 viedla trasa z Carcassonne do Bagneres-de-Luchon a išlo o horský profil, v ktorom zvíťazil Austrálčan Michael Rogers. V historickom kontexte sú však tieto vzdialenosti skôr priemerné. Najdlhšou etapou v celej histórii pretekov bola 5. etapa ročníka 1919 - jazdci vtedy absolvovali neuveriteľných 482 kilometrov. Tour de France 2026 sa uskutoční od 4. do 26. júla.
Tour de France sa od roku 1903 jazdí každoročne, výnimkou boli iba roky počas trvania prvej a druhej svetovej vojny.Preteky patria k najočakávanejším a najsledovanejším športovým podujatiam roka.Pritom vznikli pomerne kuriózne - v roku 1903 boli pôvodne iba propagačnými pretekmi novín L’Auto, ktoré vďaka nim chceli zvýšiť svoj predaj.Najväčším vtedajším konkurentom denníka L’Auto boli noviny Le Vélo, ktoré organizovali preteky Paríž - Brest - Paríž. Úspech Tour bol ale omnoho väčší.
Prečítajte si tiež: Hinault na Tour de France
Zatiaľ čo L’Auto sa v 50. rokoch 20. storočia premenovalo na L’Équipe, ktoré v súčasnosti patrí k najprestížnejším športovým novinám sveta, Le Vélo stratilo na úkor svojho konkurenta čitateľov a už v roku 1904 zaniklo.Aj farba dresu, ktorý si od roku 1919 oblieka vedúci pretekár a ktorý je symbolom Tour de France a jednou z najvýznamnejších športových trofejí, bola odvodená od periodika L'Auto. Jeho titulná strana totiž vychádzala v žltej farbe.
Hoci v súčasnosti sa môžu cyklisti vďaka špičkovým podmienkam či veľkému počtu ľudí v tímoch sústrediť iba na svoj výkon, v počiatkoch museli byť aj zdatnými mechanikmi.Pravidlá prvého ročníka boli prísne a prísť do cieľa sa rovnalo hrdinstvu. Najdlhšia etapa merala až 471 kilometrov, pretekári počas nej strávili na bicykli zhruba osemnásť hodín.Veľká časť etáp sa uskutočňovala v nočných hodinách. Jazdci vyrazili na trať popoludní, najrýchlejší z nich sa v cieli objavovali až ráno.
Po čase im však zakázali súťažiť v noci. Dôvod bol prostý - mnohí z nich podvádzali a rozhodcovia ich pre tmu nemohli odhaliť.Pretekári museli mať znalosti, ako si opraviť bicykel. Organizátori totiž stanovili, že každý z nich musel absolvovať Tour de France iba na jednom bicykli, pričom nemohol prijať žiadnu cudziu pomoc. Každé poškodenie si tak bol nútený opraviť sám.Historicky prvým víťazom Tour de France sa stal domáci Maurice Garin.
Celkovo 2428 kilometrov rozdelených do šiestich etáp absolvoval priemernou rýchlosťou 25,68 km/h a dodnes drží rekord, ktorý už zrejme nikto neprekoná - pred druhým Lucienom Pothierom mal v celkovej klasifikácii takmer trojhodinový náskok (2:59:21 h).Pre doplnenie, do cieľa prišlo zo šesťdesiatich cyklistov iba dvadsaťjeden. Posledný z nich, Arséne Millocheau, stratil na víťaza takmer 65 hodín.
Tour de France mala byť odjakživa previerkou ľudských síl a vôle. „Ideálna Tour by mala byť taká, počas ktorej by prišiel do cieľa iba jeden pretekár,“ vyhlásil Henri Desgrange, editor L’Auto a prvý organizátor slávnych pretekov.Od roku 1910 sa preto začalo pretekať v extrémnych nadmorských výškach.Na sťažnosti pretekárov, ktorí označovali etapy za neúnosne náročné, reagovali organizátori svojsky - profil etáp nespravili jednoduchším, ale na trať vyslali vozidlo, ktoré malo voziť cyklistov, ktorí sa vzdali.
Prečítajte si tiež: Podrobnosti o Jarnom krose Kamienka
Neraz sa stávalo, že pretekári pri náročných stúpaniach zosadli z bicykla a tlačili ho až na vrchol.V súčasnosti sú kopcovité etapy neodmysliteľnou súčasťou Tour. Spolu s individuálnymi časovkami zvyknú rozhodovať o celkovom víťazovi.Dôležitú úlohu zvyknú pri cyklistických pretekoch zohrávať aj fanúšikovia. V mnohých prípadoch ale negatívnu.Počas prvých ročníkov pomáhali svojim favoritom tým, že škodili súperom - sypali im na cestu ostré predmety, schválne sa im postavili do cesty, niektorých dokonca fyzicky napadli.Nátlak na cyklistov však vedeli vyvinúť aj politici.
Celosvetový význam Tour potvrdzuje príbeh z roku 1948. Taliansky cyklista Gino Bartali, víťaz Tour de France 1938, po dvanástej etape strácal na lídra viac ako 21 minút a uvažoval nad odstúpením.Bartalimu mal ale zavolať taliansky premiér Alcide De Gasperi a požiadať ho, aby naďalej bojoval. V Taliansku totiž v tom čase zastrelili vodcu komunistickej strany Palmira Togliattiho a krajine hrozila občianska vojna.
De Gasperi sa domnieval, že úspech Bartaliho by mohol ľud upokojiť.Bartali ho počúvol, rozhodol sa pokračovať a napokon Tour vyhral. Nadšenie Talianov bolo také veľké, že sa politické spory zmiernili.„Povedať, že občiansku vojnu vyvrátilo víťazstvo na Tour de France, je neprimerané. Je však nepopierateľné, Bartali zmiernil napätie,“ priznal bývalý premiér krajiny Giulio Andreotti.
S Tour de France sú tiež odjakživa späté dopingové prípady. Tie sú súčasťou Tour prakticky už od prvého ročníka v roku 1903. Dôvodom však nebolo zlepšenie výkonu.Jazdci užívali alkohol a éter, aby utlmili veľkú bolesť.Suverénne najznámejším dopingovým hriešnikom je Američan Lance Armstrong. Jeho príbeh bol pritom spočiatku fascinujúci.V roku 1996 mu diagnostikovali rakovinu semenníkov posledného stupňa, ktorá sa rozširovala do brucha, pľúc a mozgu. Lekári mu dávali iba 40-percentnú šancu na prežitie.
Armstrong sa však vyliečil a v rokoch 1999 až 2005 sa stal sedemkrát za sebou víťazom celkovej klasifikácie Tour. Bol hrdinom, vzorom, inšpiráciou. Založil aj vlastnú nadáciu na výskum proti rakovine. Jeho víťazstvá však boli dlhé roky spochybňované.V roku 2012 mu UCI pre porušenie antidopingových pravidiel odňala všetky tituly z Tour a o pár mesiacov neskôr sa v televíznej šou Oprah Winfreyovej priznal k užívaniu dopingu.
„Nikdy som sa necítil byť vinný - strašidelné. Nikdy som sa kvôli tomu necítil zle - strašidelnejšie. Nemal som pocit, že som podvádzal - najstrašidelnejšie,“ priznal.Medzi najznámejších dopingových hriešnikov patria aj Alberto Contador či Floyd Landis.
Prehľad Víťazov
Tu je tabuľka so zoznamom víťazov Tour de France:
| Rok | Víťaz | Krajina | Tím/Sponzor |
|---|---|---|---|
| 1903 | Maurice Garin | Francúzsko | Le Francaise |
| 1904 | Henri Cornet | Francúzsko | Conte |
| 1905 | Louis Trousselier | Francúzsko | Peugeot-Wolber |
| 1906 | René Pottier | Francúzsko | Peugeot-Wolber |
| 1907 | Lucien Petit-Breton | Francúzsko | Peugeot-Wolber |
| 1908 | Lucien Petit-Breton | Francúzsko | Peugeot-Wolber |
| 1909 | Francois Faber | Luxembursko | Alcyon-Dunlop |
| ... | ... | ... | ... |
tags: #francuzske #vitazstva #tour #de #france