Gabo Zelenay bol legendárny slovenský športový komentátor a redaktor, ktorého hlas poznali celé generácie. Narodil sa 26. novembra 1922 v Bánovciach nad Bebravou a zomrel 3. augusta 2003 v Bratislave vo veku nedožitých 81 rokov. Jedna z najvýznamnejších osobností slovenskej rozhlasovej reportáže sa k mikrofónu dostal ako 24-ročný, keď v septembri 1946 uspel v konkurze na športového reportéra vtedajšieho Československého rozhlasu.
Už od začiatku svojej kariéry pútal pozornosť poslucháčov svojím nezvyčajným prístupom k reportovaniu, ktoré mu prinieslo popularitu i slávu. Stal sa doslova legendou rozhlasovej žurnalistiky a športovej reportáže.
XI. Gabo Zelenay stál pri kolíske našej športovej reportáže a jeho stopa aj popularita majú veľmi silné a košaté korene. Začínal v období pred televíziou a podujal sa priblížiť športové podujatia poslucháčom tak, ako by boli priamo pri nich. Nezabudnuteľné sú kadencia aj emócie jeho prejavu, farbisté prirovnania a vtipné hlášky, ktoré zľudoveli.
Ako rozhlasový reportér plasticky a s osobitým štýlom približoval množstvo športových podujatí. Od domácich až po olympijské hry.
S mikrofónom absolvoval olympijské hry v Mexiku (1968) a Moskve (1980), zimné olympijské hry v Sappore (1972) a taktiež viacero svetových šampionátov vo futbale a hokeji. Vo svojej profesionálnej kariére reportoval Gabo Zelenay najmä futbalové a hokejové stretnutia, no blysol sa aj tým, že dokázal naživo komentovať i stretnutia v šachu a šerme, ktoré považujú mnohí reportéri za nekomentovateľné.
Prečítajte si tiež: Úspechy Nicole Rajičovej
Nezabudnuteľné sú aj jeho reportáže zo zlatej jazdy krasokorčuliara Ondreja Nepelu na zimných olympijských hrách v japonskom Sappore 1972 a z roku 1969 z bazilejského finále futbalového Pohára víťazov pohárov, keď Slovan Bratislava triumfoval nad FC Barcelona.
G. Zelenay sa svojou prácou zaradil do tzv. veľkej päťky slovenských rozhlasových reportérov k Oskarovi Manovi, Štefanovi Mašlonkovi, Rudolfovi Gallovi a Márii Zavarskej.
Ondrej Nepela a ZOH v Sappore 1972
Ondrej Nepela je zatiaľ jediným Slovákom, majiteľom zlatej medaily zo zimných olympijských hier. Pamätnou sa stala jeho víťazná rozlúčka roku 1973 na svetovom šampionáte v Bratislave, po ktorej odišiel do revue Holiday on Ice. Tamojší zimný štadión nesie od roku 1997 jeho meno.
Aj fyzicky. Pred ôsmimi rokmi na olympiáde v Innsbrucku mláďa 142 centimetrov a 39 kilogramov, v Sappore chlap 172 centimetrov a 64 kilogramov. Prestížny francúzsky športový denník l'Équipe pred sapporskou súťažou mienil: „Nepela je olympijským šampiónom, a nič nie je logickejšie.“ Nemecký vplyvný Süddeutsche Zeitung sa pridal v chválospevoch: "Všetci želali skromnému bratislavskému študentovi zlatú medailu, lebo už dva roky je najstálejším zo všetkých.
Štyri dni napätia. Kto z koho. Sedemnásťčlenný výkvet krasokorčuliarov z desiatich krajín. Utorok a stredu 8. a 9. februára povinné cviky, každý deň po tri paragrafy, štvrtok voľno a v piatok 11. februára voľná jazda. Všetci deviati rozhodcova ho v povinných cvikoch inštalovali na prvé miesto. Francúz Patrick Péra bol chudobnejší o 54,5 bodu, Soviet Sergej Četveruchin o 74,2 a Nemec Jan Hoffmann mal dokonca stratu 146 bodov. Také rozdiely sa vo voľných jazdách prakticky nedali dohnať.
Prečítajte si tiež: MS v krasokorčuľovaní: Krátky program žien
Voľnú jazdu si odkrútil ako posledný. Najprv sa ozval Grieg. Prvé tóny jeho hudby ho vystrelili do vydareného trojitého salchowa. Pokus o trojitého odpichnutého rittbergera. Pád! Ondrej sa bleskurýchle zdvihol na nohy. Našťastie, nevyšiel z rytmu a tempa. Potom už skákal precízne. Nijaké kalkulovanie, nič nevynechával, pád sa na ňom nepodpísal. Práve v tejto situácii musel všetkým dokázať, že je ozajstným majstrom.
Griega vystriedal Mendehlsson-Bartoldy. Posledné akordy, efektný úklon hľadisku, potlesk. Mocnejší než predpokladal. Slovensko má olympijského víťaza! Ondrej sa sklonil k žene, ktorá pätnásť zím trpezlivo a obetavo formovala jeho športový talent. Vrúcne synovské objatie a horúci bozk vďaky.
„Vždy som sa vnútorne chystala na chvíľu, keď sa Ondrej stane olympijským víťazom,“ vravela viedenská rodáčka. „Uvažovala som, čo asi urobím? Ako zareagujem? Budem vyskakovať od radosti? Ako sa zaksichtím? Ondrej získal jubilejnú desiatu česko-slovenskú medailu na ZOH (2 - 4 - 4) a s tetou to vôbec nezamávalo. „Bola som až nezvyčajne pokojná. Ondrej, ako vždy, intenzívne prežíval jazdu ešte aj v šatni. Trojitý salchow na úvod, potom trojitý odpichnutý rittberger, dvojitý axel. Všetko v prvej minúte. Dovedna devätnásť skokov.
„Hodinu preberal, čo a ako bolo, ako vyzeral ten či onen skok. Ondra strašne mrzel pád. Javil sa mu ako škrabanec na zlate. Ešte si išiel aj na ľad pozrieť stopy po svojich skokoch, aby analýza bola čo najpresnejšia. Chvíle slávy podľa reportéra časopisu Štart Štefana Mašlonku: „A ja tu stojím v tom chráme vysvietenom, oči raz na ňom, raz na vlajke na strednom stožiari, premožený blaženými pocitmi z oslavy prvého nášho olympijského šampióna v krasokorčuľovaní. A premýšľam: ej veru, najťažšie je dobyť takú zlatú medailu, čo ju už dávno každý drží v hrsti.
„Ani sme sa doma nedozvedeli, že Ondrej spadol,“ spomenul si Múdrej syn Paľo. Až na druhý deň odvysielala Nepelov úspech zo záznamu aj televízia.
Prečítajte si tiež: Krasokorčuľovanie Bratislava
Ocenenia pre Gaba Zelenaya
Za svoju dlhú a plodnú reportérsku činnosť získal Gabo Zelenay veľa ocenení. Pri príležitosti 80. narodenín mu prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster udelil v januári 2003 štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy v oblasti športovej žurnalistiky.
Cena nesie meno po legendárnom reportérovi, komentátorovi a zakladateľovi Únie slovenských novinárov.
Premiérové Ceny Gabriela Zelenaya pre Jozefa Kšiňana.
tags: #gabo #zelenay #krasokorculovanie