Bratislava sa v roku 1966 stala dejiskom Majstrovstiev Európy v krasokorčuľovaní, čo bol významný moment pre československé a predovšetkým slovenské krasokorčuľovanie. Tento šampionát sa konal na Zimnom štadióne v Bratislave, ktorý bol dejiskom troch európskych šampionátov v rokoch 1958, 1966 a 2001.
Začiatky Krasokorčuľovania v Bratislave
História krasokorčuľovania v Bratislave siaha až do roku 1871, kedy bol založený Bratislavský korčuliarsky klub. V druhej polovici 19. storočia sa korčuľovanie tešilo veľkej obľube ako spoločenská udalosť. Zvlášť príťažlivé bolo večerné korčuľovanie na mestskom klzisku na Edlgasse (Zochova ulica), osvetlené 64 plynovými lampami, s živou hudbou pre korčuliarov.
Výstavba Umelej Ľadovej Ploche
Výstavba umelej ľadovej plochy v Bratislave sa začala 28. októbra 1939 za železničnou traťou pozdĺž Trnavskej cesty. 14. decembra 1940 bola uvedená do prevádzky. S novou ľadovou plochou prišlo do Bratislavy viacero krasokorčuliarskych nadšencov a pretekárov, ktorí priviedli bratislavské a slovenské krasokorčuľovanie na vrchol.
Karol Divín a Ondrej Nepela: Legendy Bratislavského Krasokorčuľovania
V roku 1958 na Majstrovstvách Európy v Bratislave zažiaril Karol Divín a o osem rokov neskôr Ondrej Nepela. V roku 1958 sa na ľade v Bratislave predstavil 22-ročný Karol Divín, ktorý si vybojoval prvú zlatú európsku medailu pred domácim publikom.
Práve Majstrovstvá Európy v Bratislave v roku 1958 s úžasom sledoval aj malý Ondrej Nepela. Tento šport mu učaroval a mama ho priviedla na zimný štadión k trénerke Hilde Múdrej, ktorá sa ho ujala. Hilda Múdra sa venovala Ondríkovi od roku 1958, keď jej ho na starý bratislavský „zimák“ priviedla ukázať mama.
Prečítajte si tiež: Úspechy Nicole Rajičovej
Ondrej Nepela sa narodil 22. januára 1951 v Bratislave. Tá o ňom prezradila, že bol vytrvalým športovcom, ktorý si všetko poctivo oddrel. Sama mala veľa krát pocit, že vôbec nemal trému. Pod vedením trénerky Múdrej sa stal Nepela trojnásobným majstrom sveta a dvakrát bol strieborný. Celkom päťkrát stál na najvyššom stupni počas európskych šampionátov a získal aj dve bronzové medaily.
Prvej veľkej medaily sa dočkal ako 15-ročný v roku 1966, keď európsky šampionát znovu hostila Bratislava. Skončil na ME tretí - takisto aj v ďalších dvoch rokoch. Ešte na olympiáde 1968 v Grenobli skončil „len“ ôsmy. Ale už o rok sa začala jeho úžasná éra.
Do Sappora prišiel Nepela už ako úradujúci majster sveta a štvornásobný majster Európy v sérii. Logicky bol najväčší favorit. Povinné cviky, ktoré boli jeho doménou, zvládol skvele, najmä posledný - zvrat von. Získal tak prakticky nedostižný náskok. Vo voľnej jazde síce Ondrej spadol pri pokuse o trojitého odpichnutého rittbergera, keď zrejme zavadil korčuľou o nečistotu na ľade (bol to jeho prvý súťažný pád po troch rokoch!), ale zvyšok jazdy absolvoval brilantne a precízne. Všetci rozhodcovia ho dali na prvé miesto. Historické zlato získal s náskokom 66,7 b pred Sergejom Četveruchinom.
Za jeho prínos slovenskému športu a výsledky dosiahnuté na svetových podujatiach bol v roku 2000 Ondrej Nepela vyhlásený za najúspešnejšieho slovenského športovca 20. storočia.
Tabuľka Úspechov Ondreja Nepelu
| Rok | Podujatie | Umiestnenie |
|---|---|---|
| 1966 | ME Bratislava | 3. miesto |
| 1969 | ME Garmisch-Partenkirchen | 1. miesto |
| 1970 | ME Leningrad | 1. miesto |
| 1971 | ME Zürich | 1. miesto |
| 1972 | ME Göteborg | 1. miesto |
| 1973 | ME Kolín nad Rýnom | 1. miesto |
| 1972 | ZOH Sapporo | 1. miesto |
| 1971 | MS Lyon | 1. miesto |
| 1972 | MS Calgary | 1. miesto |
| 1973 | MS Bratislava | 1. miesto |
Ďalšie Osobnosti Slovenského Krasokorčuľovania
Okrem Karola Divína a Ondreja Nepelu sa do histórie slovenského krasokorčuľovania zapísali aj ďalšie osobnosti ako Jozef Sabovčík, Liana Dráhová, Diana Skotnická a mnohí ďalší. Títo športovci a tréneri prispeli k rozvoju a popularizácii krasokorčuľovania na Slovensku.
Prečítajte si tiež: MS v krasokorčuľovaní: Krátky program žien
Hilda Múdra istý čas viedla aj ďalších popredných slovenských krasokorčuliarov: Mariána Filca, v začiatkoch Agnesu Búřilovú-Wlachovskú. Jozefovi Sabovčíkovi neskôr radila v nácviku povinných figúr.
V roku 1958 sa na zimnom štadióne v Bratislave konali majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní, kde dostal majstrovský titul Karol Divín. Bol to jeden z prvých televíznych priamych prenosov u nás. Krasokorčuľovanie bolo veľmi obľúbené, a tak dostalo miesto vo vysielaní. Tento prenos videl sedemročný Ondrej ako jeden z 20 miliónov divákov a podľa spomienok jeho mamy ho nadchol tak, že začal doma tancovať pred televízorom a rozhodol sa: Chce byť ako Divín!
Po oboch športových esách pomenovali zimné štadióny v Bratislave. Ondrejovo meno od roku 1997 niesol starý „zimák”, na ktorom krasokorčuliarsky vyrastal a získal svoju prvú i poslednú veľkú medailu. Názov Zimný štadión Ondreja Nepelu nesie na rovnakom mieste aj kompletne renovovaný štadión, na ktorom sa uskutočnili majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2011.
Prečítajte si tiež: Slovenské krasokorčuľovanie
tags: #krasokorculovanie #na #slovensku #v #bratislave #roku