Počítačová animácia je postupné zobrazovanie statických obrázkov, ktoré spolu tvoria pohyblivý obraz. Digitálne video je digitálny záznam pohyblivých obrazov, zvuku alebo oboch zároveň a môže sa skladať z rôznych snímok a zvukových stôp.
Základné princípy uchovania a kompresie videa
Pri videu, ak máme obrazovku a obrázky v pozadí, na ktorom prebieha rozhovor dvoch ľudí, tak tie obrázky v pozadí sa nehýbu, sú stále, ale tie v popredí, ktoré sa hýbu, sa obnovujú. Pri videu sa bežne používa 24 FPS alebo 30 FPS, ale existujú aj vyššie rýchlosti, napríklad 60 FPS, 120 FPS alebo dokonca viac, ktoré sa často používajú pre hranie hier alebo sledovanie akčných filmov. FPS je počet snímok za sekundu, čím vyššie je FPS, tým plynulejší bude pohyb a obraz.
Formáty videa
- MP4: Zmenšuje kvalitu videa.
- WAU: Zachováva kvalitu videa.
- AVI, MPEG, WMV
GIF je formát súboru pre grafické obrázky a animácie. GIF-y sú vytvárané pomocou postupného zobrazovania jednotlivých snímok s rôznymi prechodovými efektami. GIF-y sú najčastejšie používané na internete, pretože majú relatívne malú veľkosť a môžu byť prehrávané v bežnom webovom prehliadači. Obrázkový formát, ktorý najviac pripomína video, je GIF.
Umelkyňa Kriss Sagan sa venuje animovanej tvorbe. Sagan porozprávala o svojich začiatkoch, o špecifikách animovanej tvorby, ale aj o tom, ako sa moderné technológie - rozšírená a virtuálna realita dostávajú do klasického umenia a rozširujú ich tak obsah.
Kriss Sagan sa k umeniu „pričuchla“ až v období dospievania a následne sa mu rozhodla venovať skrz jeden z najťažších odborov - animovanú tvorbu. V období po strednej škole viac cestovala a mala možnosť navštíviť rôzne výstavné priestory. Silnú emóciu v nej vyvolal výlet do Kunsthalle v Düsseldorfe, kde boli napríklad Kandinskeho obrazy.
Prečítajte si tiež: Ako nakresliť luk ceruzkou
Absolvovala bakalárske štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave v odbore animácia. Veľmi sa jej páčilo, že animovaná tvorba spája rôzne typy činností. Animovaný film samozrejme do určitej miery vnímala aj predtým, nijak do hĺbky, no nikdy by jej nenapadlo, že čosi také bude študovať alebo, že tvorivá činnosť ju bude živiť.
V princípe to vníma celé ako náhodu, že začala študovať na VŠMU. V rámci odboru animovaná tvorba musí mať človek viaceré zručnosti, nielen po umeleckej, ale i technickej stránke. Hoci výroba animovaného filmu je zložitejší proces, na druhej strane, animovaný film, resp. akúkoľvek animáciu môže vyrobiť naozaj ktokoľvek, kto s touto tvorbou nejakým spôsobom súznie, prípadne sa chce hrať, je tomu ochotný venovať čas a má dávku trpezlivosti. Dnešná doba ponúka kopu dostupných návodov ako na to. Ľahko prístupné sú rôzne aplikácie. Taktiež si cez svoje mobilné telefóny vieme vytvoriť rôzne krátke animácie/GIF-ká.
Kľúčové je zistiť spôsob ako snímať a následne zlepiť jednotlivé obrázky potrebné pre vznik pohybu. Výroba animovaného filmu je veľmi náročný proces. Ide o prácu, ktorá je však veľmi kúzelná. Sú rôzne typy animovaných filmov, techník a produkcií: od krátkeho filmu, seriálovej tvorby či celovečerných filmov.
V mnohých prípadoch je režisér/režisérka aj animátor/animátorka, scenárista/scenáristka a producent/producentka, ale z dlhodobého hľadiska a najmä profesionálnej stránky to asi nie je ľahko udržateľný model. Ideálne je, ak sa naučí spolupracovať s ľuďmi z ďalších profesií, ktorí film vedia posunúť ďalej. Vo všeobecnosti platí, že výroba si vyžaduje dobrú prípravu, disciplínu a asi odhodlanie celé si to odsedieť. Všetko začína nápadom, ktorý sa ďalej rozvíja do literárneho scenáru, vizuálnej podoby, storyboardu, neskôr do animatiku, čo je taká veľmi animačne a vizuálne zjednodušená verzia filmu. Keď máme film takto pripravený, začíname animovať.
Bakalársky film Kriss Sagan, Poetika Anima, získal niekoľko ocenení. Poetika Anima bola pre ňu priestor na experimentovanie s nenaratívnou formou. Jednak si uvedomovala, ako náročné je napísať dobrý scenár a neskôr aj film zrealizovať, zároveň ju lákalo vytvoriť niečo slobodnejšie. Chcela sa hrať s obrazom, metaforou, hudbou. Často si píše denník a skicuje.
Prečítajte si tiež: Dopravný terč pre deti: Hra a rozvoj
Spolu s dramaturgičkou Marcelou Žgančíkovou si k jednotlivým obrazom sadli. Následne sme vytvorili z toho animovanú báseň, ktorá je bohatá na symboly a interpretácie. Páči sa jej, ako pomocou tvorby vytvárať dialóg s divákom. Je zaujímavé vedieť, že tvorba podnieti neuróny ďalšieho človeka. Myslí si, že je dôležité v živote zažívať takéto momenty, ktoré v nejakom spôsobe prehlbujú náš vzťah k sebe samému a k okolitému svetu.
Následne Sagan magisterské štúdium absolvovala na Moholy-Nagy University of Arts and Design v Budapešti. Počas prípravy na prijímacie pohovory, ako neskôr počas štúdia, ju veľmi zaujal autorský film. Súčasná generácia maďarských režisérok, ktorej spoločným menovateľom bola práve MOME, sa stala pre ňu v tom období naozaj inšpiratívna. V prvom rade ide o rozdiel medzi školami ako takými. Veľmi sa jej páčila ponuka predmetov, ktorá jej pomáhala zlepšiť kritické myslenie, lepšie pochopiť súčasný svet.
Zároveň na ňu dobre vplývalo láskavé prostredie, záujem a podpora od pedagógov. Myslí, že škola mala motivovaných učiteľov a pozývala si rôznych profesionálov z praxe. Tí nás dobre viedli, neboli zbytočne kritickí, vytvárali podnety a počas našich stretnutí boli vždy stopercentne pripravení. Rozdiel bol v počte študentov, takisto v kvalite prác. Pre ňu to bol určite posun vpred.
V Bratislave to boli najmä aktivity režisérky a producentky Kataríny Kerekešovej, ktorá katedru a v princípe celý animovaný film na Slovensku spolu s ďalšími posúva vpred. Počas štúdia vďaka dobrej spolupráci so scenáristkou a dramaturgičkou Katkou Molákovou prepojili naše katedry, čo bolo veľmi podnetné a veľmi užitočné v rámci opustenia introvertných animátorských bublín. VŠMU jej poskytla veľmi dobré zázemie, ale myslí si, že prostredie v Budapešti bolo o čosi viac podnetnejšie. Je celkom výzva priniesť dobrú konštruktívnu kritiku a zároveň aj nejaké riešenie.
Aktuálne má katedra nové vedenie, čo vníma tak, že Ivana Laučíková priniesla novú energiu. Vo svojej tvorbe sa venuje najmä projektom „oživovania“ obrazov pomocou nových technológií ako AR (rozšírená realita) a VR (virtuálna realita). Nepamätá si to presne, ale zdá sa jej, že to bol Frederic Robinson, skvelý hudobník a autor hudby pre Poetiku Animu, ktorý jej povedal o aplikácii schopnej „rozširovať realitu“.
Prečítajte si tiež: Streľba na plechovky - kreslený návod
Veľmi ju to zaujalo a začala sa tomu venovať ďalej. Uvedomila si, že je pre ňu veľmi zaujímavé týmto spôsobom prepájať akrylovú maľbu - fyzickú realitu s animáciou. Tá hranica medzi týmito dvoma svetmi je mobilný telefón, ktorý je pre nás tak intímne známy, že tú hranicu takmer nevnímame. Touto cestou prepojenie dvoch svetov vytvára stále výnimočný zážitok a akýsi wow efekt.
Magisterské štúdium ukončila s AR projektom Dreams of Eden, ktorý bol prezentovaný na medzinárodnom festivale animácie Fest Anča v Žiline. V rámci svojej magisterskej práce skúmala, akú úlohu zohráva naše podvedomie v kreatívnom procese. Jednak jej to pomohlo racionálne uchopiť jednotlivé fázy tvorby, ale aj uvedomiť si, akú kľúčovú úlohu zohráva príprava, oddych, „ničnerobenie“ alebo i také denné snívanie.
Dreams of Eden je takou hravou interpretáciou jej bádania, voľné zobrazenie jednotlivých fáz tvorivého procesu. Bola to príležitosť rozprávať sa o týchto témach. Takže v skratke, ak niečo neviete vyriešiť - je jedno, či je to v tvorbe alebo je to nejaká pracovná úloha, skúste sa venovať aktivite, ktorá je v kontraste vašej práci. Ak človek začne zapájať iné oblasti svojho mozgu dostáva sa do stavu, kedy mozog kdesi na pozadí začne vyhodnocovať a triediť, zbaví sa prístupov, ktoré nefungujú, oddýchne si, čím si vytvoríte priestor na odpovede!
Ďalším výstavno-edukačným projektom využívajúcim moderné zobrazovacie technológie rozpohybovania obrazov bolo už spomenuté Mesto snov, ktorý bol v roku 2021 prezentovaný v Piešťanskej mestskej galérii. Mesto snov bol prvý projekt, na ktorom pracovala so skvelou kurátorkou Lindou Blahovou. Vďaka podpore z Fondu na podporu umenia sa im podarilo zrealizovať galerijný projekt, ktorý aktívne zapájal návštevníkov prostredníctvom rozpohybovania - oživenia obrazov. Počas výstavy odkazovali na rôzne reálie v meste Piešťany: od známych osobností akou je Ľudovít Winter cez architektúru, rôzne nuansy mesta až po sochy vo verejnom priestore. Zároveň to bola hra so samotným názvom - Mesto snov - ktoré kombinuje mnohé pozitívne aspekty mesta Piešťany s akousi zaspatosťou malého mesta. Zároveň pracovali s predstavivosťou ako takou.
Taktiež „rozpohybovali“ jedno sgrafito na paneláku v Prievidzi. Veľmi sa teší, že prievidzské združenie ArsPreuge ju prizvalo k spolupráci na projekte Nové sídlisko. To dlhodobo a hlavne inovatívnym spôsobom komunikuje problematiku verejného priestoru. V ich prípade sa venujú diskusii ohľadne zachovávaniu sgrafít, ktoré zdobia obytné domy z päťdesiatych rokov minulého storočia. Spolu s ďalšími slovenskými animátormi (Marekom Jasaňom, Martou Prokopovou a Martinou Malovaníkovou) vytvorili animácie, ktoré prostredníctvom AR oživili a poskytli zaujímavý zážitok miestnym aj návštevníkom podujatia.
Animácie Kriss Sagan sa dostali na rôzne festivaly, nielen filmové. Jednou z nich bola animácia O ľuďoch a Zemi prezentovaná na festivale Biela noc v Bratislave a Košiciach v roku 2023. Toto dielo sa v rámci svojich obmedzených možností venuje vzťahu človeka a prírody. Je to opäť vizuálny experiment, akási hra, ktorá odkazuje na aktuálne témy globálnych kríz a narastajúcej neistoty vo vzťahu k nášmu životnému prostrediu.
Veľmi sa teší, že v roku 2024 bolo dielo ešte prezentované počas Nuite Blanche v Paríži a dokonca začiatkom roka na východe Slovenska v Humennom. Aktívne sa zúčastňuje na rôznych festivaloch a workshopoch nielen na Slovensku, ale i v zahraničí. Myslí si, že z workshopov to bol ten počas kosovského Anibaru, nakoľko sme s účastníkmi workshopu strávili spoločne viac dní. Z festivalov má asi najsrdečnejšie spomienky na Animafest na Cypre, ktorý sa konal síce v rozpálenej, ale pôsobivej krajine, medzi kaktusmi.
Festival bol komunitného charakteru, veľmi sa zblížili s organizátormi - teda miestnymi obyvateľmi, ale taktiež s niekoľkými hosťami zo zahraničia, ktorí sa festivalu zúčastnili. Má spomienku na najlepšiu grilovanú kukuricu na svete a tiež cesty pod nočnou oblohou s kamarátmi na korbe auta. Tieto momenty boli špeciálne pre nesmiernu srdečnosť a pokorou naplnenými chvíľami.
Spolupracovala takisto s rôznymi hudobníkmi, kde ste im vytvorili vizuál pre albumy. S hudobníkmi spolupracuje veľmi rada. Často ju v jej práci hudba inšpiruje. Vizuál pre fyzický album navrhovala pre kapelu Gonsofus, ktorá v roku 2015 vydala album Taking Shape. V rámci dlhodobejšej spolupráce a vzájomnej podpory vyrobila vizuálnu identitu pre elektronického producenta Frederica Robinsona a jeho album Hiding Music in Everything, ktorý bol vydaný v digitálnej podobe. Ten vychádzal z akrylovej maľby. Dlhodobejšie spolupracovala s Dušanom Vančom na jeho projektoch, či už cez jeho projekt FOOLK, alebo v ďalších experimentálnych jazzových projektoch.
Kedysi dávnejšie som pomohla s vizuálom takisto piešťanskému Analogrunnerovi, s ktorým sme absolvovali turné, kde som si skúsila rolu VJ-ky. Vytvorila som teda rôzne animácie, ktoré som potom rôznymi spôsobmi pomocou softvéru spájala. Starala som sa o živé vizuály počas jeho vystúpení. Na svojom konte máte takisto spolupráce v rámci dokumentárnych filmoch odvysielaných v RTVS. Ako ste sa k takýmto projektom dostali?