Vo vodnom slalome je mužský kajak tradične disciplínou s najväčšou konkurenciou. Napriek tomu, že Slovensko je najúspešnejšou svetovou krajinou v olympijskej histórii tohto odvetvia, v tejto disciplíne naši pretekári v minulosti na medailu nedosiahli. Zmenilo sa to až v Tokiu.
Striebro z Tokia pre Jakuba Grigara
V kanoistickom centre Kasai vylovil striebro Jakub Grigar. Pre Slovensko je to druhý cenný kov v Tokiu, trapistka Zuzana Rehák Štefečeková vybojovala vo štvrtok zlato. V ére samostatnosti je to 15. vodnoslalomárska olympijská medaila pre SR, prvá v mužskom kajaku. Grigarovi sa splnil sen.
„Pocity sú tie najlepšie. Keď som bol malý, nevedel som si predstaviť, že budem raz stáť na stupienku so striebornou olympijskou medailou. Som veľmi vďačný, je to odmena za všetku tú drinu. Šport je ťažký, je aj o bolesti. Pred semifinále som sa cítil oveľa horšie ako pred finále, tam som si to užíval. Chcel som predviesť normálnu jazdu a som rád, že mi dali na krk striebro. Po dojazde do cieľa som nevedel, že z toho bude medaila. Je to vodný slalom, za mnou ešte išli tri lode. Sledoval som, na aké miesto to bude stačiť. Nakoniec z toho bolo striebro," uviedol Grigar pre RTVS.
Slovenský kajakár postúpil v Tokiu s prehľadom medzi elitnú finálovú desiatku. V semifinále dosiahol napriek dvom trestným sekundám štvrtý najlepší čas, keď predviedol rýchlu, plynulú jazdu. Vo finále išiel čisto a v cieli sa zaradil na prvú priečku, z ktorej ho zosadil iba suverénny Prskavec, bronzový z Ria. Slovenský medailový tok z olympijských perejí sa tak nezastavil ani v Tokiu, Grigar dosiahol v areáli Kasai životný úspech.
Slovenská medailová žatva vo vodnom slalome sa začala na OH 1996 v Atlante, kde Michal Martikán získal zlato v C1. Slovenský vodný slalomár Jakub Grigar sa na OH 2020 v Tokiu prebojoval do finále K1. V semifinále dosiahol štvrtý najrýchlejší čas 96,11 s. Grigar, piaty kajakár z OH 2016 v Riu de Janeiro, si pripísal dve trestné sekundy za ťuk na šestnástej bránke. Semifinále bolo konečnou stanicou pre skúseného Slovinca Petra Kauzera. Obhajca striebra z Ria a dvojnásobný majster sveta bol príliš pomalý a skončil až na dvanástej priečke.
Prečítajte si tiež: Príbeh bratov Hochschornerovcov
Začiatky kariéry Jakuba Grigara
S vodným slalomom začal ako deväťročný. Na vodáckom raste rodáka z Liptovského Mikuláša sa podpísalo mnoho trénerov. Najprv jeho otec, potom Ján Vozár, Roman Vajs, Stanislav Gejdoš, Lukáš Giertl, Tomáš Mráz, Jozef Martikán v spolupráci so synom, šampiónom Michalom, potom znovu Mráz a najväčšie úspechy dosiahol po návrate ku Gejdošovi.
V začiatkoch však naňho mala zásadný vplyv dvojnásobná olympijská šampiónka v K1 žien Elena Kaliská. „Elena mi ukázala, že slalom je zábava. Na mojom raste má obrovský podiel. Pomohla mi pretekársky aj ľudsky,“ priznal Grigar po OH 2016 v Riu de Janeiro, kde skončil piaty. Kaliská si ho v L. Mikuláši všimla pri tréningoch na tichej vode pod otcovým vedením. Oslovila ho, či nechce trénovať pri nej. Vtedy bola už olympijská víťazka aj majsterka sveta, ale keď mala čas, dosť sa mu venovala. Dávala mu cenné rady k technike jazdenia a často ho brávala so sebou na tréningové pobyty v pražskej Troji.
Asi po dvoch rokoch mu navrhla, aby s ňou išiel som na dlhší tréningový pobyt v austrálskom Penrithe. Rodiča malého Kuba po určitom váhaní pustili. Okrem Kaliskej mu v Penrithe radili aj Michal Martikán a tréneri našich šampiónov Peter Mráz a Jozef Martikán. Tieto možnosti prípravy pod špičkovým vedením Grigarovi veľmi pomohli. Rovesníkov čoraz viac prevyšoval. Stal sa multimedailistom z vrcholných mládežníckych súťaží. Z máloktorej sa vrátil bez medaily. Ako pätnásťročný bol v K1 bronzový na MS juniorov 2012. O rok neskôr získal juniorský svetový aj európsky titul. Ďalší rok bol strieborný na OH mládeže v Nankingu (tam sa však slalom jazdil na hladkej vode so štartom z rampy) a bronzový na MS juniorov. V roku 2015 sa na svetový juniorský trón vrátil, navyše v hliadke 3xK1 získal na MS prvú medailu aj medzi mužmi - striebornú.
Cesta medzi elitu
Ako osemnásťročný už Kubo poškuľoval po umiesteniach medzi svetovou špičkou v K1 aj v kategórii dospelých. Pretekár KTK Dukla Liptovský Mikuláš si mládežníckymi medailami vyslúžil aj zaradenie do Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica. A vybojoval si postup na OH 2016 v Riu de Janeiro. Už krátko pred nimi sa stal majstrom sveta do 23 rokov a na európskom šampionáte mužov na „rodnej“ vode v L. Mikuláši skončil piaty. Na OH v Riu v areáli vo štvrti Deodoro siahal 19-ročný mladík na medailu. Suverénne tam vyhral semifinále - s časom, ktorý by vo finále skončil druhý. Vo finále išiel celkom na koniec. Ešte na poslednom medzičase viedol, potom sa však „zamotal“ v dvoch posledných bránkach a klesol na piate miesto. Na víťazného Brita Josepha Clarka stratil zverenec trénera Tomáša Mráza iba 90 stotín sekundy a na bronzového Čecha Jiřího Prskavca 44 stotín. Najmladší účastník súťaže kajakárov sa piatym miestom postaral o historicky najlepšie olympijské umiestenie Slováka vo vždy najlepšie a najpočetnejšie obsadenej disciplíne vodného slalomu. V kategórii do 23 rokov aj v ďalších rokoch pokračoval v zbieraní medailí. Na MS 2017 získal striebro, na ME 2018 striebro a na ME 2019 zlato.
Na súťažiach mužov mu to však zďaleka nešlo tak dobre. Mladík, ktorý okolie zvyčajne očarováva výdajom pozitívnej energie a takmer neprestajným úsmevom, sa na vode dlhšie trápil a často chyboval. Jazdil neraz ako keby v kŕči. Jeho niekdajšia uvoľnenosť aj bavenie sa jazdením sa vytratili. „Predtým som medzi mužmi jazdil uvoľnene, lebo sa odo mňa veľa neočakávalo. Ale po OH som cítil ťarchu očakávaní verejnosti a ešte viac mojich vlastných. Veľmi som chcel vyhrať - vždy. A tak som ,tlačil som na pílu´,“ prezradil po zisku olympijského striebra v Tokiu 2021.
Prečítajte si tiež: Vodný slalom: Príbeh bratov Škantárovcov
V roku 2019 v priebehu sezóny zmenil trénera - od Tomáša Mráza, ktorý ho viedol v Riu, Grigar prešiel k Stanislavovi Gejdošovi. Ten vedie i veľmi úspešného singlkanoistu Alexandra Slafkovského, v minulosti aj ďalších majstrov Európy Tomáša Kučeru, Jána Bátika a Jána Šajbidora. Grigar s Gejdošom sa najprv zamerali na kondičnú prípravu a na to, aby vo vysokom tempe vydržal až do konca jazdy. Potom začali pracovať na mentálnej stránke a plánovali aj určité zmeny v technike jazdy. Ale kým si na seba zvykli a zladili sa, nejaký čas to trvalo. Trénerovi sa ho postupne podarilo presvedčiť, že lepšie je jazdiť v pretekoch na takom vysokom štandarde ako v tréningoch a nie riskovať tak veľmi, ako to robil predtým.
Miestenku na OH 2020 v Tokiu si Kubo vyjazdil už v roku 2019, vďaka čomu získal pokoj na prípravu. Keď potom pandémia ochorenia COVID-19 brutálne zasiahla do tréningových možností i do súťažného kalendára a vyžiadala si preloženie OH až na rok 2021, ako jediný z našich vodných slalomárov sa mohol pripravovať na hry v pokoji, pretože účasť už mal istú. Postupne sa znovu začal na vode baviť a na tvári mu čoraz viac hral zvyčajný úsmev. Plne sa zameriaval na Tokio. Niekoľko týždňov pred OH dosiahol v nemeckom Markkleebergu svoj prvý triumf v pretekoch Svetového pohára. Tým sa zaradil medzi favoritov olympijskej súťaže. Navyše mu stúplo sebavedomie. Presvedčil sa, že so svojou štandardnou jazdou môže dosiahnuť veľmi dobrý výsledok.
Na OH v slalomárskom centre Kasai z kvalifikácie postúpil z ôsmej priečky. V semifinále skončil štvrtý. Pred finálovým štartom si vyložil pádlo na plece a usmial sa do kamery. Jeho finálová jazda bola stabilná a bez väčších chýb. Povedal o nej, že bola taká, akú štandardne predvádza v tréningoch. Striebro si vybojoval zaslúžene a presvedčivo. Na zlato, ktoré získal jeho český kamarát Jiří Prskavec, síce stratil oveľa viac ako v Riu 2016 - až 3,22 s, ale zato bol Čech jediný, kto ho zdolal. Druhý stupienok obsadil Jakub Grigar bez akéhokoľvek spochybňovania, veď bronzový Nemec Hannes Aigner za ním zaostal až o 2,26 s. Pritom nielen prví traja, ale aj dvaja ďalší pretekári predviedli na ťažkej trati čisté jazdy.
„Človek potrebuje istý čas, aby si uvedomil nejaké veci a aj v športe dospel. Počas uplynulého obdobia som pochopil, že musím pracovať nielen na tréningoch, ale aj upraviť stravu, riešiť mentálne nastavenie a všetky možné detaily. Myslím si teda, že hlavný rozdiel je v tom, že za päť rokov som sa pokúsil aspoň sa priblížiť k tomu, aby som bol čo najprofesionálnejší športovec,“ komentoval Kubo svoj životný úspech.
V roku 2022 mal na dosah aj zisk medaily zo svetovom šampionátu. Niekoľko týždňov po svadbe a v očakávaní narodenia prvého potomka skončil na MS v Augsburgu štvrtý. Ako športové vzory si Jakub Grigar uvádza Michala Martikána, Elenu Kaliskú, Jiřího Prskavca, Petra Kauzera a Vavřinca Hradílka. Raz by sa chcel pochváliť, že sa stal olympijským víťazom, majstrom sveta a bol prvý vo svetovom rebríčku.
Prečítajte si tiež: Pravidlá vodného slalomu
Účasť na OH 2024 v Paríži
Vodnoslalomár Jakub Grigar šiel do Paríža s tými najvyššími ambíciami a chcel bojovať o olympijské zlato. Nakoniec bolo z toho „len“ dvakrát 6. miesto. Pre neho sú to ako dva rôzne príbehy. Jeden so sklamaním a jeden s kusom radosti.
Dvakrát šieste miesto... V rámci toho slalomu je to moje najneúspešnejšie vystúpenie na olympijských hrách. Takže to aj mrzí. Bolo to dosť náročné finále, v ňom všetci chalani išli fakt dobre a aj o tom je ten šport. Spravíte jednu chybičku, ktorá vyústi do trojsekundovej straty a v podstate prídete o zlatú medailu. Ešte stále sa mi to ťažko hodnotí.
Po návrate domov to sklamanie nahrádza už motivácia pracovať na sebe ďalej a zabojovať o zlatú medailu o štyri roky v americkom Los Angeles. Pociťujúc únavu z parížskej olympiády i z cestovania, ale predsa s úsmevom na tvári, prišiel v utorok Jakub pozdraviť fanúšikov na Olympijský festival na bratislavskej Kuchajde. Zavítal aj do TIPOS zóny, kde počas festivalu robia slovenskí olympionici autogramiády pre fanúšikov. Jeden podpis pridal aj k Zásadám správneho fanúšika. Ocenil nielen atmosféru na Kuchajde, ale aj v Paríži.
Celé Slovensko vkladalo najväčšie olympijské nádeje do strelcov a do vodákov. Sám ste patrili k ašpirantom na olympijskú medailu. S mentálnym nastavením vôbec nemám problém a práve naopak, vždy si to užívam. Viem sa sústrediť na tie veci, na ktoré sa potrebujem. Nepodarila sa medaila, ale vyšlo dvakrát šieste miesto. Sú to dva také rôzne príbehy. V tom slalome ma jedna jediná chyba stála medailu, pravdepodobne aj zlatú medailu. Tam ma vlastná chyba veľmi mrzela a aj to zabolelo. No na druhý deň ma čakali ďalšie preteky. A to mi pomohlo sa cez to preniesť. Na to som sa veľmi tešil a užíval som si to, aj keď to skoro vôbec nemám natrénované.
Matej Beňuš po príchode vyhlásil, že o štyri roky chce z olympiády v Los Angeles doniesť zlato. Veľmi rád by som niečo takého povedal aj ja. Je to vodný slalom, je to hlavne šport a tam sa budúcnosť nedá predpovedať. Ale čo viem sľúbiť, je to, že sa budem snažiť, že budem na tom pracovať najviac, ako budem vedieť. Budem bojovať o to, aby som sa v Los Angeles mohol predstaviť.
Podľa pocitov, ktoré vo vás ešte prevládajú, aká je, resp. Sú to zmiešané pocity. Na jednej strane smútok z toho vodného slalomu, ale aj kus veľkej radosti z toho krosu. Na pretekoch to bolo ale krásne, že fandili úplne každému. Keby to bolo len na mne, tak nasadnem do kajaku hneď zajtra, pretože aj ten neúspech funguje tak, že sa človek priam teší, že môže na sebe pracovať, má dôvod zlepšovať sa, odstraňovať chyby, snažiť sa byť o niečo lepší na ďalších pretekoch. A toto je ten pocit, ktorý mám aj teraz. No zdravotne to momentálne nejde. Musím si dať dokopy svoje zdravie.
Pred posledným vašim vystúpením v kajak krose ste pri predstavovaní pretekárov predviedli zaujímavú pózu - mimiku aj gesto. Z „kamennej“ tváre ste prestrihli cez ruku na žiarivý úsmev a ešte ste na to upozornili zdvihnutým prstom. Nie, nie, nacvičené to nebolo. Ten kajak kros je tak trochu „showka“ a aj tí ľudia si to tam prišli užiť. Videl som, že tribúny boli plné, takže v tom momente mi to prišlo ako vhodná grimasa na predstavenie.
Čo sa týka tej jazdy, tak určite. My sme si to rozanalyzovali a bolo to tak 50 na 50. Jedna vec, bola to aj moja chyba, že som tej lodi nedal takú tú energiu, aby poriadne naskočila.
Určite áno. Odkázal by som nielen im, že nech v tejto dobe sú slušní, nech sa správajú k sebe dobre. Nech si užívajú aj to, v akom svete žijeme. Nech šíria lásku a radosť.
Prehľad úspechov Jakuba Grigara
Jakub Grigar (* 27. apríla 1997, Liptovský Mikuláš) je slovenský reprezentant vo vodnom slalome, ktorý súťaží v disciplíne K1.
- 2013/2015: Zlato ICF Junior World Championships
- 2016: Zlato ICF Junior & U23 World Championships v Krakove
- 2017: Zlato ICF Junior & U23 World Championships v Bratislave
- 2015: Strieborná medaila na MS 2015 v Londýne
- 2016: 5. miesto na Letných olympijských hrách 2016 v Riu de Janeiro
- 2020: Strieborná medaila na OH 2020 v Tokiu