Vývoj športu na Slovensku (resp. na území Slovenska) išiel ruka v ruke s celkovým de- jinným, kultúrnym a spoločenským vývojom, šport nemal vymedzenú.
Prvú etapu po oslobodení charakterizuje úsilie o zjednotenie telesnej výchovy a športu. Vznikol Ústredný národný telovýchovný výbor a potom aj Slovenský ústredný telovýchovný výbor, ale niektoré telovýchovné organizácie i športové zväzy usilovali o samostatnosť.
V novembri 1946 bol vytvorený Československý telovýchovný zväz (ČSTZ), ktorý existoval do marca 1948. ČSTZ združoval telovýchovné, športové a turistické organizácie pri zachovaní ich ideovej a právnej samostatnosti. Na Slovensku vykonával svoju právomoc prostredníctvom Slovenskej telovýchovnej rady (STR), ktorá bola identická so slovenským zastúpením v predsedníctve ČSTZ.
Zo strany STR vychádzali snahy o výraznejšie zastúpenie Slovenska v spoločných orgánoch, no právomoci slovenských orgánov boli postupne okliešťované a ich pôsobenie sa stalo formálnym. Až po februárových udalostiach 1948 došlo k vytvoreniu Jednotnej telovýchovnej organizácie Sokol a 31. marca 1948 bolo vyhlásené zjednotenie telesnej výchovy a športu.
14.júla 1949 bol schválený zákon o štátnej starostlivosti o telesnú výchovu a šport. Situácia sa ale zmenila koncom roka 1952. 12. decembra toho roku schválilo národné zhromaždenie ČSR zákon o organizácii telesnej výchovy a športu, ktorý uzákonil jednotné štátne riadenie a kontrolu telesnej výchovy a športu prostredníctvom Štátneho výboru pre TV a šport pri vláde ČSR.
Prečítajte si tiež: Polovnictvo Miroslav Sedlak: Čo potrebujete vedieť
Nastáva obdobie štátneho riadenia a kontroly TV a športu (1953 - 1956). V zákone sa stanovilo, že na Slovensku vykonáva Štátny výbor svoju pôsobnosť prostredníctvom Slovenského výboru pre TV a šport pri zbore povereníkov v Bratislave. Jeho predsedom sa stal Július Viktory.
Výbor bol poverený vytvorením organizačnej štruktúry v súčinnosti s ministerstvami národnej obrany, pracovných síl, národnej bezpečnosti, školstva, vied a umení, zdravotníctva, informácií a osvety. 20. decembra 1956 bol schválený zákon o organizácii TV a športu, ktorý zrušil ŠV TVŠ, SIV TVŠ, ako aj krajské a okresné výbory pre TV šport a všetky DŠO.
3. a 4.marca 1957 sa konal ustanovujúci zjazd Jednotnej dobrovoľnej telovýchovnej organizácie (JDTO), ktorý prijal názov Československý zväz telesnej výchovy (ČSZTV). 2. a 3. apríla 1957 sa konal v Bratislave slovenský ustanovujúci zjazd ČSZTV, ktorý sa stal najvyšším orgánom zodpovedným za rozvoj základnej TV, športu a turistiky na Slovensku.
Novotnovská koncepcia jednotného československého národa sa však premietla aj do štruktúr ČSZTV. Slovenské orgány boli prakticky zbavené možnosti rozhodovať a riadiť rozvoj TV a športu na Slovensku. Prvú polovicu 60. rokov 20. storočia charakterizuje na Slovensku rast členskej základne, ktorý dosiahol svoj vrchol v roku 1965, potom nastal pokles.
Vo východnej časti republiky bolo stále citeľné zaostávanie budovania materiálnej základne. Bratislava sústreďovala svoju pozornosť najmä na utvorenie národnej telovýchovnej organizácie v duchu chystaného zákona o československej federácii a v júni 1968 sa začali pripravovať stanovy Slovenskej telovýchovnej organizácie (STO).
Prečítajte si tiež: Všetko pre poľovníkov od Miroslava Sedláka
30. júna a 1. júla 1969 sa zišiel I. Konsolidačné snahy likvidujúce údajné krízové obdobie rokov 1968 - 1969 spôsobili opätovný návrat k centralistickým a kontrolným metódam aj v oblasti TV a športu. Trvanie Slovenskej telovýchovnej organizácie skončilo v októbri 1973.
Zdôrazňovanou skutočnosťou sa stalo klišé o zdokonaľovaní organizačnej a riadiacej práce s podčiarknutím masového rozvoja a vyzdvihovaním politickovýchovnej činnosti v ČSZTV. Osobitná pozornosť sa začala vo vrcholovom športe venovať vytváraniu stredísk vrcholového športu a stredísk vrcholového športu mládeže, žiaľ, so slabou materiálnou bázou.
Slovenský zjazd ČSZTV v októbri 1978 vyslovil nespokojnosť s podielom slovenských športovcov na reprezentácii. Dôležitým rozhodnutím koncom 70. a začiatkom 80. rokov bolo zriaďovanie internátnych športových škôl (Banská Bystrica, Košice, Trenčín, Bratislava).
Nástupníckou organizáciou Československého zväzu telesnej výchovy na Slovensku sa stalo v nových spoločensko-politických pomeroch po roku 1989 Slovenské združenie telesnej kultúry, ktoré vzniklo v marci 1990.
V centre pozornosti športovej verejnosti bolo olympijské hnutie a úspechy s ním spojené. V roku 1947 boli do Československého olympijského výboru kooptovaní slovenskí zástupcovia. Ako prví dosiahli vynikajúce úspechy pod piatimi kruhmi boxeri.
Prečítajte si tiež: Slovenský MMA bojovník
Hneď na prvých povojnových hrách, na OH v Londýne 1948, sa stal olympijským víťazom Július Torma vo welterovej váhe, pričom o štyri roky neskôr, na OH 1952 v Helsinkách ho napodobnil ziskom najcennejšieho kovu Janko Zachara v perovej váhe. Na tých istých hrách získal bronzovú medailu ďalší slovenský športovec, zápasník v gréckorímskom štýle Mikuláš Athanasov.
Ďalší prenikavý olympijský úspech dosiahol na OH 1960 v Ríme skifár Pavel Schmidt, keď si v dvojskife spoločne s V. Na OH 1964 v Tokiu boli úspešné aj naše kolektívne športy.
Striebornú olympijskú medailu získali futbalisti ČSSR, v tíme ktorých hralo aj deväť Slovákov - kapitán mužstve Anton Urban, Vladimír Weiss, Vojtech Masný, Anton Švajlen, František Schmucker, Ján Geleta, Ivan Mráz, Ľudovít Cvetler a Štefan Matlák. Tretiu striebornú medailu získala gymnastka Mariana Krajčírová a bronzovú člen osemveslice Július Toček.
Z mexických výšin na OH 1968 priviezol volejbalista Bohumil Golian tento raz bronzovú medailu a Mária Krajčírová, už pod menom Némethová, opäť striebro. Slovenskí športovci nevyšli medailovo naprázdno ani na ďalších hrách, na OH 1972 v Mníchove.
O prvú, striebornú, sa postarali hádzanári - Peter Pospíšil, Vincent Lafko a Andrej Lukošík. V kanadskom Montreale, na OH 1976, získal olympijské zlato po šestnástich rokoch ďalší Slovák. Bol ním cyklistický šprintér Anton Tkáč.
Aj OH 1980 v Moskve boli pre našich olympionikov úspešné. Československo vyhralo futbalový turnaj a zlato pripadlo aj brankárovi Stanislavovi Semanovi a obrancovi Františkovi Kunzovi. So striebornou olympijskou medailou odišiel z diskárskej klietky Imrich Bugár a medaily rovnakého lesku pridali prekvapujúco aj pozemné hokejistky - Iveta Šranková, Viera Podhányiová a Alena Kyselicová.
Cenné bronzové medaily ozdobili zápasníkov - voľnoštýliarov Dana Karabína a Júliusa Strniska, ale aj boxera Jána Franeka či vzpierača Dušana Poliačika. Po bojkote OH 1984 v Los Angeles krajinami socialistického tábora zažili krásne chvíle naši reprezentanti na OH 1988 v Soule.
Zlatú medailu si „vypochodoval“ Jozef Pribilinec v chôdzi na 20 km. Olympijským víťazom sa stal aj tenista Miloslav Mečíř v dvojhre, navyše získal aj bronzovú medailu v štvorhre (spoločne s M. Šrejberom).
Medzi nesporné úspechy na poli olympijskej diplomacie treba zaradiť voľbu Vladimíra Černušáka za člena Medzinárodného olympijského výboru (MOV) ako prvého a zatiaľ jediného Slováka v histórii.
Slovenskí športovci dosiahli úspechy aj na zimných olympijských hrách (ZOH). Tú premiérovú získal na ZOH 1948 v St.Moritzi hokejista Ladislav Troják a mala strieborný lesk.
Na ďalších ZOH 1964 v Innsbrucku obstarali bronz hokejisti ČSSR v zostave aj s Jozefom Golonkom, Františkom Gregorom a Vladimírom Dzurillom. Hokejisti sa tešili aj o štyri roky neskôr, na ZOH v Grenoble, tento raz zo striebra a boli medzi nimi opäť aj Jozef Golonka a Vladimír Dzurilla.
O prvú zlatú medailu z bielych olympiád pre slovenského športovca sa zaslúžil na ZOH 1972 v Sappore krasokorčuliar Ondrej Nepela. Vladimír Dzurilla získal v Japonsku už svoju tretiu olympijskú medailu, bronzovú, a na krk ju zavesili aj obrancovi Rudolfovi Tajcnárovi.
Na ZOH 1984 v Sarajeve sa tešili znova československí hokejisti a majiteľmi olympijského striebra sa stali aj Dárius Rusnák, Igor Liba, Vincent Lukáč a Dušan Pašek. Strieborné medaily vydolovali v bežeckej stope aj členky štafety na 4x5 km, a medzi nimi aj Gabriela Svobodová-Sekajová.
V krasokorčuliarskej olympijskej súťaži sa blysol ziskom bronzovej medaily Jozef Sabovčík. V apríli 1990 bola vytvorená Olympijská spoločnosť Slovenska (OOS), ktorá vznikla ako občianske združenie zástupcov športových zväzov, olympionikov Slovenska, významných osobností a ľudí podporujúcich olympijské hnutie.
Na jej čele stála Mária Mračnová a neskôr sa OOS zlúčila so Slovenským olympijským výborom (SOV), ktorý vznikol na ustanovujúcom zasadnutí 19. decembra 1992.
Najpopulárnejším športom zostal futbal. Slovan Bratislava, najúspešnejší slovenský klub, získal titul majstra Československa 4-krát v rokoch 1949 až 1955, potom 3-krát v sedemdesiatych rokoch a v roku 1992.
Vynikajúci úspech vybojovali belasí v roku 1969, keď ako jediné naše mužstvo vyhralo Pohár víťazov pohárov. 5-krát sa radovali z titulu futbalisti Spartaka Trnava, v rokoch 1968 až 1973 a raz ČH Bratislava (1959).
Československá reprezentácia získala na MS 1962 v Čile striebornú medailu. Zaslúžili sa o ňu aj slovenskí hráči Viliam Schrojf, Ján Popluhár, Adolf Scherer, Jozef Štibrányi, Andrej Kvašňák, Jozef Adamec, Titus Buberník, Pavol Molnár.
Titul majstrov Európy 1976 v Belehrade vybojovali Karol Dobiáš, Koloman Gögh, Jozef Čapkovič, Ladislav Jurkemik, Jozef Móder, Marián Masný, Jaroslav Pollák, Anton Ondruš, Ján Pivarník, Ján Kozák, Ján Švehlík, Alexander Vencel, Dušan Gallis a druhý tréner Jozef Vengloš.
Volejbal. Od roku 1949 sa hral u nás najstarší slovenský turnaj - O pohár SNP vo Vyšných Hágoch. V ligových súťažiach boli úspešné volejbalistky Slávie UK Bratislava, viacnásobné majsterky ČSSR v 60. (3-krát za sebou, v r. 1966, 1967 a 1968), 70. i 80. rokoch, v sezóne 1975/76 víťazky PVP. V mužskom volejbale dominovala ČH Bratislava, majster ČSSR 1978 a 1979. Skvelé úspechy dosiahli hráči ČH víťazstvom v EPM 1979 a taktiež ziskom prvenstva PVP 1981.
V reprezentačnom drese dominoval najlepší volejbalista našej histórie Bohumil Golian, ktorý sa stal okrem olympijských úspechov aj dvojnásobným majstrom sveta (1956 a 1966), majstrom Európy (1958) a viacnásobným strieborným a bronzovým medailistom na MS a ME. Zlato z MS 1966 vlastní aj Jozef Labuda.
A. Technovská - Slovíková získala zlato na ME 1955. Medzi medailistov zo svetových či európskych šampionátov patria aj Anna Uhrínová, Ladislav Szabo, Júlia Bendeová, Pavlína Šteffková, Hilda Mazúrová, Július Veselko, J. Baniová, Darina Kodajová, Mária Mališová, Linda Vindušková, Štefan Pipa, Igor Prieložný, Štefan Chrtiansky, Táňa Krempaská, D.
Hádzaná. Spočiatku sa hrávala ešte česká hádzaná i medzinárodná hádzaná s 11 hráčmi, od roku 1948 už medzinárodná hádzaná so 7 hráčmi. Tituly majstrov ČSR získali v roku 1956 muži Kovo Trnava (v „jedenástke“) a ženy Lokomotívy Bratislava. Koncom 60. a v 70. rokoch putovali tituly na Slovensko zásluhou mužov Tatrana Prešov, ČH Bratislava, VSŽ Košice a žien Odevy Hlohovec, Plastiky Nitra, Interu Bratislava i Štartu Bratislava.
V 80.rokoch opäť zásluhou žien Štartu, ZVL Prešov a Iskry Partizánske. O krásny úspech v podobe titulu majstrov sveta v hádzanej mužov v roku 1967 sa v drese Československa zaslúžili Anton Frollo, Martin Gregor, Rudolf Horváth a Vladimír Seruga. Anton Frollo získal aj striebro na MS 1958 a 1961 a bronz na MS 1964. Striebro z ME 1961 vlastní aj K. Lukošík a bronz z MS 1964 Vladimír Seruga. Ženy ČSR sa stali majsterkami sveta v roku 1957 a medzi nimi aj Hana Čápová-Ríšová a Viera Schmidtová.
Basketbal. Pri najväčšom úspechu hry pod deravými košmi, titule majstrov Európy 1946, nechýbali ani štyria slovenskí hráči. Zlaté medaily si prebrali Gustav Herrmann, Miloš Bobocký, Ján Hluchý a Jozef Křepela. Prvým slovenským majstrom republiky sa stali muži Iskry Svit v roku 1961. V roku 1979 ich napodobnil Inter Bratislava, rovnako ešte trikrát v 80.rokoch, a potom Baník Prievidza.
Slovenské ženy triumfovali až v roku 1990 zásluhou PF Banská Bystrica. Po nich nastúpila éra SCP Ružomberok. Medzi najväčšie úspechy ženského basketbalu patrí striebro z MS 1971 a bronz z MS 1975. K najväčším osobnostiam a slovenským basketbalistom a medailistom z MS a ME patria: bratia Dušan a Boris Lukašíkovci, Eugen Horniak, Stanislav Kropilák, Pavol Bojanovský, Peter Rajniak, Justín Sedlák, Juraj Žuffa, Igor Vraniak, Gustav Hraška, Otto Matický, resp.
Ľadový hokej. Slovan Bratislava získal titul majstra Československa ako prvé slovenské mužstvo v sezóne 1978/79, keď sa o domáci triumf v najvyššej súťaži pokúšal už od konca 50. rokov a najmä v 60. rokoch, keď mu prischol prívlastok korunný princ za „večné“ druhé miesta. V sezónach 1985/86 a 1987/88 dobyli domáce tituly hokejisti VSŽ Košice a v sezóne 1991/92 Dukla Trenčín.
Ma MS získali zlaté medaily v roku 1947 Ladislav Troják, v roku 1972 Vladimír Dzurilla, Július Haas, Milan Kužela, Rudolf Tajcnár, v roku 1976 Vladimír Dzurilla a Marian a Peter Šťastní, v roku 1977 opäť Vladimír Dzurilla, bratia Šťastní a Vincent Lukáč. V roku 1985 Dárius Rusnák, Igor Liba, Vincent Lukáč a Dušan Pašek. Slovan Bratislava v polovici 60.
Stolný tenis. Najväčšia hráčska osobnosť slovenského stolného tenisu František Tokár získal s družstvom Československa titul majstrov sveta v rokoch 1947, 1948, 1950 a 1951, pričom v roku 1949 sa stal majstrom sveta vo štvorhre (s I. Andreadisom). Majstrom Európy vo štvorhre sa stal v roku 1964 viacnásobný medailista na ME Vladimír Miko (so Staněkom).
Členom družstva Československa, zlatého na MS 1948 a MS 1950 i strieborného na MS 1949 bol aj Max Marinko. Majstrom Európy vo štvorhre sa stal v roku 1964 viacnásobný medailista na ME Vladimír Miko (so Staněkom). Ďalšie medailové úspechy zaznamenali Štefan Kollarovits, Viliam Polakovič, Emília Harvanová-Butzová, Irena Mikócziová-Bosá, Renata Kasalová. Striebornú medailu v dvojhre na MS 1973 získala Alica Grófová.
Na MS 1991 sa z bronzových medailí pre družstvo ČSFR tešili aj Tomáš Jančí, Milan Grman i Roland Vími. Atletika. Olympijský víťaz Jozef Pribilinec bol úspešný na MS 1983 a 1987, keď si vždy vybojoval striebro v chôdzi na 20 km. ME 1986 mu priniesli zlato.
Imrich Bugár sa stal v roku 1983 majstrom sveta v hode diskom. Diaľkárka Eva Šuranová si na ME 1974 doskočila po striebornú medailu, zatiaľ čo výškarka Mária Mračnová-Faithová na ME 1969 po bronzovú. V roku 1966 získala titul majsterky Európy v behu na 400 m Anna Chmelková. Na ME 1990 vybojoval najcennejší kov Pavol Blažek v chôdzi na 20 km.
Plávanie. V rokoch 1946 a 1947 vyrovnal Ľudovít Komadel dvakrát svetové rekordy na 400 m prsia. Slávia Bratislava bola do polovice 60. rokov na špici čs. plávania. Medzi najväčšie osobnosti bazénov patrili Vladimír Skovajsa, Ladislav Bačík, Ivan Ferák, Vladimír Hopka, Marta Skupilová. Najlepšie vodné pólo hrali ČH Košice a Slávia UK Bratislava, mnohonásobní majstri republiky.
Cyklistika. V 50. rokoch dominoval na ceste i na dráhe Vlastimil Ružička, trikrát bol členom víťazného tímu ČSR na Pretekoch mieru. V roku 1952 vybudovali v Bratislave cyklistický štadión s klopenou dráhou, prvý na Slovensku, a v roku 1954 sa uskutočnil prvý ročník pretekov Okolo Slovenska.
Vynikajúce úspechy dosiahol olympijský víťaz Anton Tkáč, keď sa stal v rokoch 1974, 1976 a 1978 trojnásobným majstrom sveta v...
Miroslav Horn Měčín, okres Klatovy, Na konci 196, 340 12 tel: +420 376 395 290 [email protected] · mudrhorn.wz.cz MUDr. Horn MUDr. Miroslav Horn Miroslav .... Miroslav Cavlek. Slavojna 15, Veli Losinjski. T: +385 912 629 268. E: [email protected] www.ak-losinj.hr https://www.facebook.com ....