Karpaty sú oblasťou bohatou na historické pamiatky, vrátane poľovníckych objektov, ktoré svedčia o bohatej histórii a kultúre tohto regiónu. Tieto objekty, od hradov a kaštieľov po lovecké zámočky, ponúkajú pohľad do minulosti a sú neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva Karpát.
Čachtice a okolie
Obec Čachtice je situovaná pod Malými Karpatami, 7 km juhozápadne od Nového Mesta nad Váhom. Jej dávne osídlenie dokazujú početné archeologické nálezy z neolitu, z mladšej doby bronzovej, či z obdobia rímskej ríše.
Prvá písomná zmienka o obci je v listine Belu IV. z roku 1248 pod názvom Čekče. Vtedy patrili pod nitrianske vojvodcovstvo. V roku 1392 dostala obec výsady s trhovým a jarmočným právom a v roku 1494 ju kráľ Vladislav oslobodil od platenia mýta.
Na konci 16. storočia bola obec spustošená počas tureckých vpádov. V 17. storočí tu už bola početnejšia obec habánov, ktorí vlastnili mlyn a rozvíjali hrnčiarske remeslo. Obyvatelia sa okrem toho venovali vinohradníctvu a poľnohospodárstvu.
Najdôležitejšou udalosťou, ktorá sa odohrala v Čachticiach a nezmazateľne sa zapísala do histórie slovenského národa bola IV. sednica literárneho spolku TATRÍN, ktorá sa konala na tunajšej fare v dňoch 9. a 10. augusta 1847. Zástupcovia dvoch rozdielnych vierovyznaní prijali pozvanie katolíckeho kňaza Jozefa Urbanovského. Tu sa dohodli a prejavili jednotnú vôľu povýšiť na spisovnú reč slovenčinu.
Prečítajte si tiež: Pôvod Slovenského Kopova
V Čachticiach sa taktiež snúbi dávnoveká história smutne preslávená zločinmi Alžbety Bátoriovej, panej Čachtického hradu.
Čachtický hrad
V písomnostiach sa po prvýkrát spomína v prvej polovici 13. storočia ako pohraničná pevnosť. Nachádza sa na vápencovo-dolomitovom vrchu medzi obcami Čachtice a Višňové. Staviteľom hradu bol Kazimír z rodu Huntpazmán. Výstavba najstaršieho jadra sa uskutočnila medzi rokmi 1263-1276.
V histórii hradu sú zaznamenaní viacerí významní majitelia ako napríklad Matúš Čák Trenčiansky, Ctibor zo Ctiboríc, či rodina Nádašdyovcov, ku ktorým patrí aj smutne preslávená Alžbeta Bátoriová. Hrad bol v roku 1708 vypálený a to bol začiatok jeho konca. Viac ho nik neopravoval. Ešte raz hrad vyhorel v roku 1799, to už bol opustený.
Aj keď je dávno zrúcaninou, možno na ňom dobre pozorovať vývoj stredovekej obrannej architektúry. Pokusy o záchranu hradu boli už v minulom storočí. Majitelia však nemali záujem investovať, chceli na hrade zarobiť. V roku 1992 na základe opätovných žiadostí z roku 1991 dostal sa hrad do zoznamu kultúrnych pamiatok, ktoré potrebujú záchranu. Zo štátneho fondu Pro Slovakia boli pridelené finančné prostriedky na rok 1992. Akcia statického zabezpečenia si vyžiadala náklad 3 500 000 Kčs. Uvedená suma stačila na záchranu najviac ohrozených častí hradu, niektoré objekty sa zabezpečili drevenými podperami.
Alžbeta Bátoriová (1560-1614)
Narodila sa v roku 1560 v Nyírbátore. Jej otec Juraj Bátori pochádzal z ecsedskej vetvy rodu, matka Anna Bátoriová z vetvy somlyóvskej. V rodoch oboch rodičov boli viaceré významné osobnosti feudálneho Uhorska. Ba jeden z nich, Štefan Bátori, ujec Alžbety Bátoriovej, sa stal poľským kráľom. Niektorí Bátoriovci však trpeli psychickými poruchami. Vyskytovali sa u nich sklony k násilnostiam, krutosti a mravnej zvrhlosti.
Prečítajte si tiež: Faktory ovplyvňujúce vek psa
Alžbeta Bátoriová sa vydala 8. mája 1575 vo Vranove za Františka Nádašdyho I. Manželia žili po svadbe striedavo na rôznych miestach svojich rozsiahlych majetkov - v Sárvári, Léke, Ecsede, Keresztúri, Vranove, Beckove, Čachticiach, Füzéri, Čičave, Fogaraľi, ďalej aj v kaštieľoch vo Viedni, Bratislave, Piešťanoch a inde.
Postupne však dlhý pobyt manžela mimo domu iste zapríčinil ďalšie nesprávne formovanie sa osobnosti Alžbety Bátoriovej. Jej povaha surovela, zostala krutá a…
Ďalšie pamiatky v Čachticiach
- Baroková golgota: Pamiatka z roku 1620 je umeleckým dielom talianskych majstrov. Dala ju postaviť Judita Révaiová, nevesta Alžbety Báthoryovej, ako prosbu o odpustenie hriechov, ktorých sa jej svokra dopustila trýznením nevinných dievčat.
- Baroková socha Sv. Floriána: Sochu dal postaviť zemepán Pavel Forgáč. Na podstavci má dva rodinné erby. Socha bola nedávno zreštaurovaná a vrátená na pôvodné miesto. Sv. Florián patrón hasičov mal obec ochraňovať od požiarov.
- Barokový Mariánsky stĺp: Vzácna baroková pamiatka z roku 1742, nachádza sa na námestí obce. V prvej polovici 18. storočia obyvatelia Čachtíc veľmi trpeli nájazdmi rôznych vojsk a tlúp bývalých vojakov, epidémiami a živelnými pohromami, ktoré predstavovali v čase drevených a hlinených domčekov so slamenými a šindľovými strechami dva hrozné živly - voda a oheň.
- Božia muka pri cintoríne: Pamiatka stála už v roku 1679, keď vypukol mor - pestis, na ktorý zomrelo 89 ľudí. Tu ich pochovali oproti želovianskemu cintorínu. Pri prestavbe cesty tu našli hroby.
- Cintoríny: Terajšie cintoríny označované v minulosti ako čachtický a želoviansky, boli zriadené okolo roku 1813. Svedčia o tom aj najstaršie texty na náhrobníkoch. Na oboch cintorínoch dominujú misijné kríže.
- Čachtický kostol: Vedľa stojaci pôvodne gotický kostol dal postaviť vojvoda Ctibor I. roku 1390. Mal jednu kostolnú loď s veľkými oknami a na streche malú sedlovú vežičku s prilbicou. V roku 1680 ho prestavali, rozšírili a zbarokizovali. V súčasnosti má 10 veľkých okien. Vybavenie tvorilo 7 oltárov a kazateľňa. Na arkádovom chóre je neskorobarokový organ. Hodnotné sú barokové dvere na bočnom vchode z roku 1661. Pod kostolom sú tri hrobky. Na vonkajšej severnej stene odkryli v roku 1940 pôvodné gotické okno. Kostol je zasvätený sv. Ladislavovi.
- Gotická kaplnka: Pozornosť návštevníkov upúta na briežku stojaca kamenná pevnosť s kaplnkou a kostolom. Najstaršia stavba je gotická kaplnka sv. Antona zo začiatku 14.storočia. Vidno však na nej viaceré prvky zhodné so stavbami z veľkomoravského obdobia.
- Kaštieľ Nádašdyovcov: Kaštieľ nazývaný cisársky, po uskutočnenej prístavbe jedného krídla mal pôdorys v tvare U. V tomto kaštieli bývala Alžbeta Báthoryová (Bathory) so svojím manželom Františkom Nádašdym, keď sa práve zdržiavala v Čachticiach. Tu spáchala časť svojich zločinov.
- Kaštieľ Orságovcov: Stál zhruba na mieste, kde je dnes kúria Drugetovcov. Z kaštieľa zostal len kus múra, ktorý svedčí o tom, že budova bola poschodová, pretože na vrchu múra sa zachovali kamenné konzoly. Jeden z majiteľov - Ladislav Ország - bol veľký milovník vinohradníctva. O kaštieli sa tiež hovorilo ako o súdnom paláci. Tu sa rozhodovalo nad životom a smrťou obžalovaných.
- Katakomby - pivnice: V náučných slovníkoch a bibliografiách vydaných v uplynulých storočiach v rôznych jazykoch, Čachtice sú uvádzané ako mestečko, či veľká obec poľnohospodárskeho charakteru, s právom poriadať výkladné a dobytčie jarmoky. Zhodne sa zmieňujú o vynikajúcich vinohradníckych pivniciach, akých široko ďaleko nevidieť.
- Kúria Drugetovcov: Renesančná prízemná budova postavená začiatkom 17.storočia ako menšie vidiecke sídlo šľachty. Postavil ju gróf Juraj Druget z Humenného, manžel Kataríny Nádašdyovej (Nadasdy). Neskôr sa dostala do vlastníctva Andrášiovcov (Andrásy) a Jesenskovcov.
- Pamiatky na Urbanovského ulici: Na Urbanovského ulici sú pri moste vedľa seba tri pamiatky - Kaplnka so sochou sv. Jana Nepomuckého, postavená v roku 1801, Pomník vojakov padlých v prvej a druhej svetovej vojne a Socha panny Márie lurdskej v jaskyni.
- Renesančný kaštieľ: Západne od kostolnej pevnosti dal postaviť 1668 chorvátsky bán Mikuláš Draškovič. Je to jednoposchodová bloková budova s výrazným stredným rizalitom.
- Rímskokatolícka fara: Fara stojí v blízkosti kostola na starobylých základoch. Pôvodne bola prízemná. Za účinkovania Jozefa Urbanovského II. pred rokom 1847 ju zvýšili o jedno poschodie. Uskutočnilo sa tu dňa 10. augusta 1847 pamätné štvrté zasadnutie Tatrína.
- Zvonica-umieráčik: Z 18. storočia stojí v blízkosti západnej strany kostolnej pevnosti nad cestou.
Lovecký zámoček Solírov
Možno bude pre mnohých prekvapením, že v malokarpatských lesoch dodnes stojí malebný lovecký zámoček, ktorý dal koncom 19. storočia postaviť gróf Ján Pálfi. Vedie k nemu cesta z obce Doľany. Kedysi patril do doľanského revíru, dnes je súčasťou katastra obce Dolné Orešany.
Táto romantická stavba prilákala aj filmárov a v r. 2004 sa tu nakrúcal americko-nemecký film Frankenstein. Pred pár rokmi objavil zámoček jeho súčasný majiteľ, vďaka ktorému dnes môžeme obdivovať túto stavbu v jej pôvodnej podobe.
Zámoček je pekným príkladom architektúry tzv. alpského štýlu obľúbeného na vilových stavbách v kúpeľoch a na horách z prelomu 19. a 20. storočia. Inšpirácia sa v tom období čerpala najmä zo švajčiarskej a rakúsko-tirolskej architektúry, teda z regiónov, ktoré boli vzorom rozvinutého turizmu.
Prečítajte si tiež: Všetko o Francúzskom Bielom a Oranžovom Duričovi
Na priloženej historickej fotografii vidíme zámoček tak, ako bol pôvodne postavený a nápis „Červený Kameň. Poľovnícky zámoček kráľovskej lesnej správy. Solirov“.
V 50. rokoch 20. storočia prešiel zámoček do majetku štátnych lesov a neskôr sa jeho vlastníkom stalo poľovnícke združenie. V priebehu času bolo na objekte urobených viacero zmien, pričom najvýraznejšími boli zmena vedenia exteriérového schodiskového ramena, výmena dreveného šindľa za asfaltovú krytinu, vrátane odstránenia všetkých pôvodných dekoratívnych prvkov strechy a tiež zmena tvaru striešky na vežičke.
Proces obnovy a rekonštrukcie zámočku bol náročný a nakoniec aj veľmi rozsiahly. Zmenil sa napríklad pôvodný zámer ponechať pôvodnú konštrukciu strechy - nakoniec sa zachovala len stolica a zvyšok strechy je kópiou tej pôvodnej.
Drevené okenné a dverné výplne na fasáde boli vyrobené podľa vzoru zachovaných originálnych častí, avšak s tým rozdielom, že vonkajšie okenné krídla špaletových okien majú izolačné dvojsklo. Všetky drevené prvky fasády boli taktiež urobené ako kópie a chýbajúce časti mohli byť doplnené vďaka zachovanej historickej fotografii.
Zvláštna pozornosť bola venovaná komínom a úprave strechy. Vysoké štíhle komíny sa spevňovali obručami a vložkovali sa, keďže sa v objekte opätovne začali používať pôvodné pece a krby. Nová strešná krytina je z pálenej škridly.
Lovecký zámoček Solírov je jediná zachovaná stavba svojho druhu v Malých Karpatoch a vďaka vydarenej obnove a rekonštrukcii je dnes ozdobou týchto lesov. V súčasnosti objekt slúži ako polyfunkčné zariadenie spoločnosti EVR Consulting.
Zámok Vígľaš
Začiatky obývania skalného ostrohu nad riekou Slatina môžeme predpokladať už v ranom stredoveku, kedy sa v týchto miestach nachádzalo slovanské hradisko. Neskôr tu vznikol kláštorný objekt, pravdepodobne spravovaný templárskym rádom.
Prestavbu kláštorného objektu na zámok začal kráľ Karol Róbert, nakoľko však išlo o veľkú výstavbu nestihol ju počas svojho života dokončiť. Jeho prácu dokončil až jeho syn Ľudovít I. Veľký. Neskôr sa dostal zámok do rúk Žigmunda Luxemburského,ktorý ho nechal prestavať na poľovnícky zámok. Obľúbeným miestom oddychu je zámok i za vlády kráľa Mateja Korvína.
Poľovnícky zámok Antonstál
Pôvodný názov zariadenia je Poľovnícky zámok Antonstál. História zámku sa spája s Brumovským panstvom, ktoré sa rozkladalo na území Moravy a Považia od 13. storočia. Vystriedalo viacerých majiteľov.
Anton Dreher mal záľubu v poľovačkách a v chove diviačej a jelenej zveri. Vybudoval viacero zverníc. V rokoch 1937 - 1943 dala jeho nevesta Edeltruda Kulmerová Dreherová postaviť poľovnícky zámoček Antonstál podľa návrhu architekta Augustína Danielisa v ľuborčianskej zvernici.
Tatranská Javorina a Knieža Hohenlohe
Jednu z najvzácnejších častí Vysokých Tatier s rozlohou vyše 10-tisíc hektárov kúpil knieža Hohenlohe v roku 1879 za pol milióna zlatých. Stala sa sídlom správy jeho tatranských a maďarských majetkov. Hlavnou záľubou kniežaťa bolo poľovníctvo. Na poľovačkách v Tatranskej Javorine sa zúčastňovala aristokracia z celej Európy.
Kaštieľ Betliar
História Betliara je nepredstaviteľná bez poľovníckeho kaštieľa. Kaštieľ v Betliari je ale jedným z mála miest na Slovensku, ktoré po druhej svetovej vojne nerozkradli a do dnešného dňa sa v ňom nachádza pôvodný inventár.
Keďže kaštieľ v Betliari v minulosti slúžil výhradne poľovníckym reprezentačným cieľom, zachovali sa v ňom pre budúce generácie kolekcie trofejí a poznámok o poľovačkách a cestách za poľovníctvom rodiny Andrássyovcov. Možno si tu prezrieť veľké množstvo fotografií o poľovníctve, novín a výstrižkov z dobových poľovníckych článkov, veľkú hodnotu majú aj katalógy starých poľovníckych výstav.
Postavili ho v roku 1744 na mieste staršieho hradu vybudovaného pre hontianskeho župana a cisárskeho generála Andreja Koháryho. Kaštieľ sa neskôr stal majetkom bohatej rodiny Coburgovcov. V architektúre kaštieľa je vyjadrená symbolika kalendára. Má štyri vchody, sedem arkád, 12 komínov, 52 izieb a 365 okien. V súčasnosti je sídlom múzea s historickou a poľovníckou expozíciou. Okrem nádherných interiérov s pôvodným nábytkom návštevníkov upúta dlhá chodba s veľkým množstvom loveckých trofejí, najmä jeleních parohov.
tags: #historicky #polovny #objekt #v #karpatoch