Jadrové zbrane sú bojové prostriedky na vedenie vojny, ktorých ničivý účinok má masový - hromadný charakter. Mohutnosť výbuchu, bežne označovaná ako “ráže” jadrovej zbrane, sa určuje tritolovým (trinitrotoluenovým) ekvivalentom - TNT. Trinitrotoluenový ekvivalent je také množstvo výbušnej látky, ktorej energia je rovná energii danej jadrovej zbrane.
I. Štiepne jadrové zbrane
Obrovské množstvo energie, ktoré sa uvoľňuje pri výbuchu jadrovej zbrane, je získavané pri štiepení atómových jadier ťažkých prvkov uránu a plutónia. Štiepenie je vyvolané účinkom neutrónov, ktoré sú pri ňom ďalej uvoľňované, takže ich počet sa veľmi rýchlo znásobuje. Dochádza k reťazovej reakcii. Vzniknuté produkty štiepenia sú silno rádioaktívne a spôsobujú zamorenie okolia a sú zdrojom tzv.
II. Termonukleárne zbrane
Termonukleárna zbraň je založená na jadrovej reakcii zlučovaním (syntéze) ťažkých izotopov vodíka, deutéria a trítia, prípadne ďalších prvkov. Tento proces je možný len za extrémne vysokých teplôt niekoľkých miliónov stupňov, dosahovaných výbuchom tzv. roznetky, ktorou je v podstate jadrová zbraň I. generácie.
III. Jadrové zbrane s regulovateľným účinkom
Pri zvyšovaní mohutnosti jadrového výbuchu vzrastajú najmä rozmery oblasti tepelných a tlakových účinkov. Zóna priamych radiačných účinkov sa výrazne nemení, pretože rozmery sú obmedzené prenikavosťou ionizujúceho žiarenia, ktorá závisí na mohutnosti jadrového výbuchu. To isté platí aj opačne. Znižovaním ráže jadrovej zbrane sa môžu rozmery ničivých tlakových a tepelných účinkov zmeniť natoľko, že dominantnou sa stáva prenikavá radiácia. Štiepne jadrové zbrane týchto vlastností sú nazývané “mininukes”. Na základe týchto poznatkov a technologickým vývojom bola dosiahnutá III. generácia jadrových zbraní s regulovateľným účinkom. Medzi tieto zbrane patrí neutrónová bomba, jadrová zbraň so zosilneným účinkom neutrónového žiarenia.
IV. Jadrové zbrane so zosilneným účinkom rádioaktívneho žiarenia
Ide o jadrovú zbraň so zosilneným účinkom rádioaktívneho žiarenia. Zosilnenie rádioaktívneho zamorenia sa dosahuje jednak výškou výbuchu (pozemný alebo podzemný), ale aj samotnou úpravou konštrukcie jadrovej zbrane. Je to jadrová zbraň I. alebo II. generácie, ale miesto odrážača neutrónov má kovový obal, ktorý po explózii vytvorí dlhodobo vysoké zamorenie rádioaktívnym izotopom s vysokou vnútornou energiou. Medzi vhodné kovy možno zaradiť Kobalt 60Co s polčasom rozpadu 5,3 roku, tantal tvoriaci izotop 153Ta s polčasom rozpadu 114,4 dňa, zlato tvoriace izotop 198Au s polčasom rozpadu 2,7 dňa, sodík tvoriaci izotop 24Na s polčasom rozpadu 15 hodín.
Prečítajte si tiež: Airsoft AR-15: Predlžovacie Hlavne
V. Jadrové zbrane s elektromagnetickým impulzom
Ide o klasickú jadrovú zbraň II. generácie, ktorá je určená k odpáleniu v horných vrstvách atmosféry. Tým sa zredukujú všetky ničivé účinky jadrovej zbrane na minimum, okrem elektromagnetického impulzu, ktorý je naopak zosilnený. Pri jadrovom výbuchu sa vzduch zohreje v oblasti jadrovej reakcie na tak vysoké teploty, že svieti. Bezprostredným účinkom na človeka sú popáleniny rôzneho stupňa, či poškodenie zraku. Pri jadrových výbuchoch dochádza k vzniku elektromagnetických polí, ktoré spôsobujú elektromagnetické toky a napätie vo vodičoch a kábloch. Môže dôjsť k roztaveniu elektrických vodičov, prebitiu izolácii a pod. Pri vzdušných explóziách k tomuto efektu môže dôjsť až do vzdialenosti cca 30 km.
Účinky jadrového výbuchu
Doba rozvoja jadrového výbuchu je asi 0,000001 sekundy. Väčšina energie sa uvoľní v priebehu poslednej desaťmiliontiny sekundy rozvoja štiepnej jadrovej reakcie. Výbuchová energia sa prejavuje ako kinetická a excitačná energia odštiepkov a materiálu jadrovej munície, neutrónov a kvant žiarenia gama. Väčšina energie sa predáva okolitému prostrediu, čo sa prejavuje zvyšovaním jeho kinetickej energie - dôjde k odpareniu konštrukčného materiálu nálože a vytvorí sa svietiaca oblasť obklopujúca centrum reakcie. Veľký tepelný spád na jej povrchu spôsobuje jej rýchle rozpínanie a ochladzovanie. Rozžhavený materiál pred sebou stláča vrstvy vzduchu a vytvára sa tak tlaková vlna, ktorá postupuje v guľových vlnoplochách. Rozžhavené centrum reakcie aj žhavé vrstvy vzduchu sú zdrojom svetelného žiarenia. Neutróny a gama kvantá vysielané v priebehu reakcie pre svoju schopnosť prenikať rôznymi materiálmi tvoria prenikavú radiáciu. Po skončení jadrového výbuchu vytvárajú štiepne splodiny, nezreagovaná jadrová výbušnina a vzniknuté izotopy z pôdy, vzduchu a pod. rádioaktívne žiarenie. Ide o tzv.
Rádioaktívne zamorenie
Rádioaktívne zamorenie sa podstatne odlišuje od ostatných ničivých faktorov dĺžkou svojho trvania. Prechádzajúce faktory pôsobia rádovo len niekoľko sekúnd, ale rádioaktívne zamorenie môže pôsobiť niekoľko mesiacov alebo rokov.
Popáleniny spôsobené jadrovým výbuchom
- Popáleniny I.
- Popáleniny II.
- Popáleniny III.
- Popáleniny I. počiatočné a skryté príznaky
- Popáleniny II. - príznaky ako pri III.
Počet jadrových zbraní vo svete
Deväť oficiálnych či neoficiálnych jadrových veľmocí začiatkom roka 2023 vlastnilo 9576 jadrových hlavíc pripravených na použitie, pričom predošlý rok ich bolo 9440. Tieto zbrane majú podľa správy dovedna "ničivú silu" porovnateľnú s tým, ak by na japonskú Hirošimu počas druhej svetovej vojny spadlo 135.000 bômb. Za nárast počtu jadrových hlavíc o 136 kusov sú zodpovedné Rusko, Čína, India, Severná Kórea a Pakistan. Rusko má pritom ich najväčší arzenál na svete (5889 kusov).
Podľa Federácie amerických vedcov disponujú Rusko a Spojené štáty 90 percentami všetkých jadrových zbraní na svete. Podľa Centra Jamesa Martina pre štúdium o nešírení jadrových zbraní tvoria 30 až 40 percent arzenálu USA a Ruska práve tieto menšie bomby, ktoré majú dosah okolo 500 kilometrov.
Prečítajte si tiež: Brokovnica 610mm: Recenzie a skúsenosti
Medzi osem oficiálnych jadrových veľmocí patria USA, Rusko, Británia, Francúzsko, Čína, India, Pakistan a Severná Kórea a podľa neoficiálnych informácií vlastní jadrové zbrane aj Izrael.
História testovania jadrových zbraní
Nikoho zrejme neprekvapí, že cez 85% týchto pokusných zbraní odpálili dve krajiny - USA (1132), a niekdajší Sovietsky zväz (981). Prvý test jadrovej zbrane sa v ZSSR uskutočnil 29. augusta 1949. Od roku 1949 do roku 1989 bolo v Semipalatinskej testovacej oblasti vykonaných najmenej 468 jadrových skúšok, pri ktorých bolo odpálených najmenej 616 jadrových a termonukleárnych zariadení vrátane 125 atmosférických (z toho 26 pozemných skúšok, 91 bômb zhodených z lietadla a 8 výbuchov v horných vrstvách atmosféry), 343 skúšobných explózií pod zemou (z toho 215 v štôlňach a 128 vo vrtoch). Celková kapacita jadrových bômb testovaných v rokoch 1949 až 1963 v Semipalatinskej oblasti dosiahla 2500-násobok sily bomby Little Boy zvrhnutej na Hirošimu. Mimo polygónu preniklo 55 rádioaktívnych oblakov z pozemných a atmosférických výbuchov a čiastočne aj zo 169 podzemných testov.
Bomba, ktorá spadla na Hirošimu mala silu 15 kiloton. USA má v armádnom arzenáli zbraň zvanú B83 o sile 1,2 megaton. To znamená, že táto bomba dokáže v jednom okamihu zničiť 80 Hiroším.
Jadrový úder - teoretické aspekty
Jadrový úder je vojenský termín, ktorý sa používal v čase studenej vojny a označoval predpokladaný útok na protivníka, resp. aj na jeho spojencov, s použitím jadrových zbraní. V teoretickej rovine sa objavovali pojmy ako preventívny jadrový úder, odvetný jadrový úder, primárny jadrový úder, sekundárny jadrový úder, hromadný jadrový úder, globálny jadrový úder, taktický jadrový úder a strategický jadrový úder. Po skončení studenej vojny sa dostali do úzadia aj otázky jadrového úderu, ale napr. súčasná ruská bezpečnostná stratégia (prijatá 2010) pripúšťa možnosť preventívneho jadrového úderu v prípade, že bude ohrozený štát (Rusko) alebo jeho občania, pričom za hlavných nepriateľov označuje NATO a americký systém protiraketovej obrany.
Prečítajte si tiež: Postup zmeny kalibru
tags: #hlavne #rozdelenie #jadrovych #zbrani