V súčasnej dobe je zaznamenaný zvýšený výskyt sociálno-patologických javov, ktoré sú v spoločnosti väčšinou hodnotené ako nežiaduce, alebo dokonca neprijateľné. Ohrozuje sa tým spoločenský „postmoderný“ vývoj. Sociálno-patologické javy v postmodernej spoločnosti čoraz viac ohrozujú deti, mládež i dospelých.
Súčasná doba, v ktorej žijeme, je nová, neprehľadná, často nezrozumiteľná, plná závažných ekonomických a technických zmien a najmä sociálnych problémov. V zmysle civilizačných vĺn ju môžeme nazývať znalostnou, vedomostnou alebo informačnou spoločnosťou. Život dnešnej rodiny kladie na nás všetkých neporovnateľne vyššie nároky ako v minulosti. Oveľa náročnejšia je príprava na zabezpečenie šťastného rodinného života.
Príbeh o Múdrom Človeku a Hviezdiciach
„Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden múdry človek, ktorý chodieval na breh oceána tvoriť a písať. Raz zbadal ľudskú postavu, ktorá sa pohybovala po pobreží ladne ako tanečník. Zrýchlil krok, aby sa prizrel bližšie a videl mladého muža. Netancoval, skláňal sa. Čosi zdvíhal a veľmi jemne hádzal do oceánu. Podišiel k nemu a zvolal: „Dobrý deň, čože to robíte?“ Mladý muž sa zarazil, pozrel na neho a odvetil. „Hádžem do oceána hviezdice.“ „ Prečo ich hádžete späť?“ „Slnko je už vysoko a prichádza odliv. Ak ich nenahádžem späť, zahynú.“ „Mladý muž, uvedomujete si, že na celom pobreží sú vyplavené tisíce hviezdic? To predsa nezmeníte!“ Mladík ho zdvorilo vypočul, zohol sa, zodvihol ďalšiu hviezdicu a hodil ju do mora. „Ale zmenil som to aspoň pri tejto jednej.“ Mladíkova odpoveď ho prekvapila a rozladila. Otočil sa a vrátil do svojej chaty. Neskoro popoludní si uvedomil, že hoci je vedec a básnik, nepostrehol podstatu konania mladého muža. Až teraz si uvedomil, že to, čo mladík robil, bolo vlastné rozhodnutie nečinne sa neprizerať na svet okolo seba, nebyť len divákom, ale aj aktívnym - a v tom bol rozdiel. Ak si to podobne, ako mladý muž, dokážete uvedomiť, získate silu vytvárať svoju budúcnosť a práve v tom je vaša šanca - nájsť si svoje hviezdice. Ak ich dokážete odhadzovať rozumne, niet pochýb o tom, že 21. storočie môže byť nádherné“ (Zelina, Uhereková, 2002, s.
Ak ľudský jedinec nie je ochotný prebrať spoločenské pravidlá a normy, tak hovoríme o nejakom probléme, teda o disociačnom procese. Ako základ fungovania spoločnosti sa javia práve spoločenské normy, ktoré so sebou prináša aj exklúzia ako dôsledok globálnych zmien. Nie je obmedzená na lokálne podmienky. Ide o koncept exklúzie, ktorá v sebe nesie potrebu inklúzie. D. Byrne nepovažuje koncept inklúzie za nič pozitívne, pretože inklúzia je podľa neho príčinou exklúzie. Je to pre to, že inklúzia dáva zo svojej podstaty zmysel len na pozadí toho, že niekto je vylúčený alebo niečo je vylúčené (Byrne, 1999, s. 4).
R. Walker upozorňuje na to, že „práva a povinnosti ľudí žijúcich v spoločnosti sú určované na základe určitého zdieľaného morálneho poriadku a exklúzia je stav odlúčenia od tohto morálneho poriadku“ (Walker, 1995, s. 103). Odlúčenie od morálneho poriadku hlavného prúdu spoločnosti ohrozuje sociálnu kohéziu, pretože vylúčené skupiny strácajú pocit príslušnosti k hodnotám a pravidlám spoločnosti. Je to najmä tým, že v nej nemôžu participovať adekvátnym spôsobom.
Prečítajte si tiež: Ako beh vplýva na vyplavovanie toxínov
Osobnosť a Spoločnosť
Podľa Balcara (1983) pri používaní pojmu osobnosť je značná zhoda, nie však v jeho formálnom vymedzení. Taký obsiahly pojem nemožno jednoznačne charakterizovať stručným výrokom. Preto sa každá definícia usiluje o vymedzenie iba tých najpodstatnejších znakov. Vyjadruje tým určitú teóriu a určitý program skúmania. Ak chceme vymedziť pojem osobnosť v ľudskej spoločnosti, môžeme sa oprieť o viaceré definície. Niektoré charakterizujú osobnosť ako celkovú organizáciu duševného života, podľa nich osobnosť zahŕňa v sebe všetky jednotlivé duševné funkcie. Podľa inej definície je osobnosť integrovaný súhrn vnútorných čŕt a zvláštností človeka, cez ktoré sa lámu všetky vonkajšie vplyvy.
Osobnosť človeka nie je obmedzená len na jeho vnútro. Je daná predovšetkým tým, čo robí, ako sa správa k druhým, ako dokáže kontrolovať svoju činnosť prostredníctvom svedomia a tým, ako zodpovedne rieši úlohy svojho života. Osobnosť sa vytvára v spoločenských vzťahoch, do ktorých vstupuje pri svojej činnosti.
Samotné pomenovanie spoločnosti však závisí od toho, čo je pre ňu v určitom momente podstatné. Právo je určitý regulatívny systém v spoločnosti, v ktorej žijeme. Ono závisí od druhu spoločnosti, od štátu, kde sa táto spoločnosť nachádza. Predovšetkým závisí od globálneho psychického vývoja tejto spoločnosti a od právnych noriem a pravidiel, ktoré ovládajú život väčšiny dnešných ľudí, ktorí zodpovedajú za rozšírený, azda i všeobecne sprostredkúvaný pocit istoty či neistoty.
Pre zjednodušenie môžeme prirovnať základné princípy právneho štátu ku ktorejkoľvek kolektívnej hre na profesionálnej úrovni. Aby takáto hra dávala zmysel, musia existovať jej jasné pravidlá, vrátane veľkosti ihriska a tiež ochoty hráčov tieto pravidlá dodržiavať. Samozrejme, aby boli hráči ochotní pravidlá dodržiavať, musia byť presvedčení, že dávajú zmysel, že sú spravodlivé a že sú vynútiteľné. Preto treba mať nielen férového rozhodcu, ale aj možnosti odvolať sa proti prípadným zlým rozhodnutiam.
Sociálno-Patologické Javy
V poslednom období zaznamenávame značný nárast javov, ktoré označujeme ako sociálno-patologické. Ide o variabilnú škálu javov, ktoré vnímame ako nechcené, nežiaduce alebo až neprijateľné. Každý taký jav má svoju mieru spoločenskej nebezpečnosti. Čím sú škodlivosť a nebezpečnosť vyššie, tým väčší je aj záujem o ich riešenie. Problematika takýchto javov, ako sú napríklad závislosti, delikvencia, kriminalita, organizovaný zločin a podobne. Ide o celosvetové závažné otázky. V prípade, že by súčasný trend vývoja týchto nežiaducich javov považujeme z hľadiska kvalitatívneho a kvantitatívneho, došlo by iste k ohrozeniu vývoja celej spoločnosti a jednotlivcov, ktorí v nej žijú (Fischer, Škoda, 2009, s.
„Pojem sociálna patológia po prvýkrát použil C. W. Millson. Inými autormi je definovaná ako deštruktívne, alebo autodeštruktívne správanie ľudí, skupín aj celého spoločenstva. „Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov generácie zakladateľov vedeckej sociológie, Francúz E. Durkheim (1858 - 1917), považoval sociálnu patológiu za vedu o chorobách a nepriaznivých skutočnostiach, činov a správaní, ktoré sa odchyľujú od stanovených noriem, ale súčasne sú organickou súčasťou, komponentom života sociálnych celkov.“ V tomto zmysle, podľa tohto sociológa Durkheima, nie je možné stavať sociálnu chorobu proti zdraviu, lebo sú to vzájomne sa vysvetľujúce prejavy biologického i sociálneho života.
V súvislosti s problematikou sociálnej patológie je nevyhnutné zmieniť sa o istej analógii s pojmom sociálny problém v spoločnosti. Podľa niektorých, ako uvádza P. Ondrejkovič (2009, s. 28), je sociálna patológia iba druhým názvom pre sociálny problém, dezorganizáciu, deviáciu a konflikt hodnôt. Tu musíme zdôrazniť, že sociálo-patologické javy majú všetky znaky sociálnych javov, vrátane individuálnosti. To znamená, že jestvujú nezávisle od toho, či si ich jednotlivec (dieťa alebo dospelý) uvedomuje, alebo nie.
Vstupnú bránu do sveta sociálnej patológie tvoria rôzne „poruchy - sociálno-patologické javy“ detí a mládeže, ktoré sú závažným problémom a zasahujú aj do širších spoločenských súvislosti. Vznik a výskyt býva spravidla výsledkom pôsobenia veľkého množstva sociálnych, ekonomických, kultúrnych vplyvov a osobnostných faktorov. Čoraz častejším fenoménom dnešnej doby sa stávajú narastajúce sociálno-patologické problémy nielen u detí a mládeže vplyvom rôznych faktorov, ktoré vplývajú na jedinca v spoločnosti.
Prevencia a Sociálno-Pedagogická Prevencia
Jednou z možností ako týmto problémom predchádzať, alebo ak už sa problém vyskytol zabrániť jeho prehĺbeniu, je včasná prevencia. „Sociálno-pedagogická prevencia“ predstavuje formovanie optimálnych podmienok na rozvoj človeka ako bio - psycho - sociálnej bytosti. Neustále treba poukázať na rôzne faktory v sociálnej patológii, ktoré ovplyvňujú vývoj v 21. storočí a jednoznačne poukázať na to, že predovšetkým moderné a zdravé sociálne prostredie ovplyvňuje formovanie ľudského jedinca.
Muž sa prechádzal po pláži a rozmýšľal o svojom živote. Odjakživa túžil niečo zmeniť, no nech skúšal hocičo, zakaždým skončil s pocitom, že všetka snaha je márna. Ako tak kráčal, zrazu začul hlasné zachrapčanie a pozrel sa pod nohy. Muž kráčal ďalej a rozmýšľal o tom, aké je more kruté. Veď tie hviezdice nikomu neublížili! Po chvíli muž uvidel starenku, ktorá stála na brehu mora a hádzala hviezdice vyplavené prílivom naspäť do vody. Muž preniesol pohľad zo starenky na tisícky hviezdic a povedal: „ Namiesto každej hviezdice, ktoré hodíte naspäť, more vyplaví na breh ďalšie tri. Žena sa na okamih zamyslela, potom zdvihla ďalšiu hviezdicu a hodila ju späť do mora.
Pri vnímaní udalostí, ktoré sa v súčasnosti dejú, sa aj vás možno zmocňuje túžba nejakým spôsobom prispieť k záchrane sveta. Občas vám prebleskne hlavou predstava samých seba v roli Supermana. Často však existujúcu myšlienku v sebe potlačíte v domnienke, že asi by ste to nezvládli. Ale naozaj nemáte na to dosť síl? Naozaj nemáte na to dosť možností? Pravda je však taká, že okolo chodí mnoho ľudí, ktorým môžete pomôcť. Stačí len chcieť a mať otvorené oči. V každom z vás sú predsa nejaké schopnosti, vedomosti, zručnosti. Každý môže tomu druhému niečo dať. Každý môže byť občas Supermanom v tom svojom malom svete. Niekedy stačí úsmev, dobrá rada, pomoc, útecha a trochu záujmu. Dôležité je však otvoriť srdce.
Každý človek má v sebe nejaký talent či potenciál, ktorý môže pre radosť svoju i iných naplno rozvinúť. Potenciál je to, čo nás dokáže priviesť k úspechu, ak vieme, ako ho správne využiť a premeniť na realitu. Jeden vie robiť to, iný zasa dokáže niečo iné. Jednoducho, každý jeden človek na zemi dokáže robiť určitú činnosť, v ktorej je naozaj dobrý a niekedy aj vyniká. Prečo by ste nemali ukázať svetu, že ste napríklad výborným kuchárom alebo, že sa až nadpriemerne vyznáte do počítačov či do hudby?
Na vašom talente, respektíve potenciáli, ktorý máte, sa dá stavať. Záleží iba od vás, ako dokážete svoje skryté vedomosti a zručnosti správne využiť. Človek, ktorý má veľmi dobré nápady, by aspoň jeden z nich mal zrealizovať. Spravidla taký, ktorý sa mu zdá najlepší. Práve to je jeho skrytý nevyužitý potenciál. Ak si však svoje nápady bude nechávať pre seba, nebude ich realizovať a radšej sa bude venovať niečomu, čo ho absolútne nebaví, bude tým strácať čas a stále bude mať pocit, že mu niečo v živote chýba. Veď jednou z podstatných radostí v živote je aj to, že robíte to, čo vás naozaj baví. Pri takejto činnosti môžete naplno rozkvitnúť ako harmonická a šťastná osoba.
Ideálne je, keď činnosť, ktorá vás napĺňa a pri ktorej zabúdate na starosti, vám prináša zároveň aj peniaze. Prečo je také dôležité rozvíjať svoj potenciál? Psychológovia tvrdia, že je to práve preto, lebo práve spokojnosťou naplnení ľudia, sa stávajú darom pre svet. To, čo ľuďom pri využití ich potenciálu chýba je cieľavedomosť, motivácia, snaha a predovšetkým tvrdá práca. Ak je realita taká, že máte hudobný talent, no skoro vôbec sa tomu nevenujete, neprecvičujete si požadované cvičenia a ste ku svojmu talentu flegmatickí, pravdepodobne v tejto oblasti nič nedosiahnete.
Koľko ľudí už bolo takých, že ich niečo bavilo, no nakoniec sa rozhodli v živote pre niečo úplne iné? A prečo? Pretože sa im nechcelo rozmýšľať nad využitím svojho talentu. Málokto dokáže bojovať za to, čo chce v živote dosiahnuť. Väčšinou sa uspokojí len s málom. Lenže boj sa nedá vyhrať, ak sa v ňom dopredu vzdáte a prijmete to, čo vám ostatní ponúkajú. Potenciál jednoducho treba využiť a skúšať to.
A tak nemusíte mať na účte veľké sumy peňazí, aby ste dokázali pomáhať svetu. Niekedy stačí úprimný záujem o ľudí či milý úsmev, ktorý dokáže zmeniť smutný deň na veselý. Pokúste sa tešiť zo života každú sekundu, pomáhajte iným tak, ako vládzete a neodsudzujte.