Poľovníctvo bolo v minulosti chápané ako lov zveri a v období nevoľníctva bolo výlučne výsadou zemepánov. Poddaní mali iba pracovnú povinnosť, ako napríklad tri razy do roka zúčastniť sa so svojim zemepánom poľovačky ako nadháňač a nosič ulovenej zveri. Obdobie organizovaného poľovníctva na Slovensku začalo až po roku 1860.
V období roku 1920 začali u nás vznikať prvé poľovnícke spolky. Členovia týchto spolkov si prenajímali obecné poľovné revíry formou licitácie. V roku 1929 bol na Slovensku vydaný prvý zákon o poľovníctve č. 98/1929 Zb. Po roku 1948 sa už poľovné revíry do dražby nedávali, ale prenajímali ich vznikajúcim ľudovým poľovníckym spoločnostiam. Od roku 1954 už pôsobili novovytvorené poľovnícke organizácie.
Tento stav trval do roku 1992, kedy sa vlastnícke vzťahy k pôde stali rozhodujúcimi pre vznik nových poľovných revírov.
Príklady poľovníckych združení na Slovensku
Začiatkom roka 1993 bol schválený nový poľovný revír s názvom "Drieňová" Bohunice, ktorý zahrňuje i kataster obce Krivoklát. Členskú základňu nového poľovníckeho združenia tvoria občania z obcí Bohunice a Krivoklát. Poľovnícke združenie "Drieňová" Bohunice vzniklo na ustavujúcej členskej schôdzi dňa 16. mája 1993 za účasti štrnástich zakladajúcich členov. Výmera poľovného revíru je 1383 ha, z toho 361 ha je lesa. V revíri sa nachádza zver jelenia, srnčia, diviačia, v malej miere zajac poľný, bažant, jarabica a kačica. Hojný je výskyt tzv.
Poľovné združenie Veľké Leváre bolo založené 3.5.1951. V súčastnosti má Poľovné združenie 29 riadnych členov. Celková výmera poľovného revíru katastra obce Veľké Leváre je 1900 ha. Poľovné združenie Veľké Leváre sa od svojho vzniku podieľa nielen na selektívnom odstrele zveri, ktorý je nutný z hľadiska zachovania optimálneho počtu a pomeru pohlavia, ale aj vekovej štruktúry zveri, čo má za následok aj ochranu poľnohospodárskych polí, plodín a agrokultúr. Pomáhajú pri ochrane mláďat pred kosbou tráv. V zimných mesiacoch v čase núdze sa tunajší poľovníci aktívne podieľajú na prikrmovaní zveri. Poľovné združenie sa riadi heslom „Zver by sa mala najskôr chrániť, chovať a až potom loviť.“
Prečítajte si tiež: Riešenie problémov v združení Pole Pezinok
Okrem poľovníckych aktivít PZ sa podieľa aj na osvetových činnostiach v rámci okresu. Medzi najslávnejšie udalosti PZ Veľké Leváre patrí Sväto-Hubertovská svätá omša, ktorá sa stala tradíciou v obci a každoročne sa koná v Rímsko-katolíckom kostole Mena Panny Márie vo Veľkých Levároch. Ďalej sa Poľovné združenie zúčastňuje rôznych obecných aktivít ako napríklad Habánske hody, Advent a v neposlednom rade už niekoľko rokov usporadúva v letných mesiacoch poľovnícku zábavu. V lokalite „Hoštátske'' poľovné združenie osadili kríž, ktorý následne nechali vysvätiť pánom farárom Jaroslavom Kinkom. Od roku 2012 sa aktívne podieľa na revitalizácii „Babího jazera“, ktoré nanovo dali vyčistiť a vystavali tam oddychové miesto s prístreškom, ktoré slúži občanom Veľkých Levár a širokej verejnosti, o ktoré sa naďalej poľovníci starajú a zveľaďujú.
O zachovanie genofondu poľovnej zveri a jeho ochranu sa v obci stará Slovenský poľovnícky zväz - Poľovnícke združenie Šuňava. Jeho prvopočiatky sa začali písať 30. júna 1993 oddelením od Poľovníckeho združenia vo Svite. Po ustanovujúcej schôdzi , kde bol zvolený výbor, ktorý hneď začal pracovať na potrebnej legislatíve a zlúčení vlastníkov a uživateľov pozemkov do jedného poľovného revíru o celkovej výmere 3.691 ha. V súčasnosti má PZ Šuňava 28 členov, občanov Šuňavy, Lučivnej, Svitu a Popradu. Najviac pozornosti venuje starostlivosti o zver, prípravou sena, jadrového a dužinatého krmiva a políčok pre raticovú zver. Poľovníci sa tarajú o 16 krmelcov, 30 solísk, 8 posedov a 4 chaty. Sú aktívni pri zalesňovaní v urbárskych lesoch, čistení lesných chodníkov a rúbanísk po polomoch.
Lov zveri je plánovaný a limitovaný na konkrétnych druhoch a počtoch zveri, ktoré sa nemôžu prekročiť. Poľovný revír sa nachádza na severnej strane Nízkych Tatier. Okrem jelenej zveri sa tu vyskytuje aj keď v menšom počte srnčia zver a diviačia zver. Zo vzácnej zveri je to vlk, medveď, sluka hôrna, jariabok hôrny , orol krídlavý.
Poľovníci sa združovali už oddávna. Prvé poľovnícke spolky vznikali na našom území ešte za Rakúsko - Uhorska, ale po jeho rozpade, v roku 1918, väčšina z nich zastavila svoju činnosť. Celoslovenská organizácia poľovníkov pod názvom Lovecký ochranný spolok pre Slovensko bol založený v roku 1920. Jeho iniciátorom bol generál zdravotníctva MUDr. Ján Červíček.
Organizované poľovníctvo v našej oblasti je známe už 160 rokov a to na základe cisárskeho patentu z roku 1849, podľa ktorého vlastníkom poľovného revíru sa stáva každý, kto vlastní najmenej 115 ha súvisiacich pozemkov. Týkalo sa to aj občanov združených v jednom katastrálnom celku. V tom čase vznikol Poľovnícky spolok v Modre a Pezinku.
Prečítajte si tiež: Informácie o PZ Dubník Vinohrady
Po skončení 2. svetovej vojny v rámci návrhov šiestich roľníckych zákonov, tzv. Ďurišových zákonov, parlament schválil návrh nového poľovníckeho zákona č. 225/1947 Zb. Tento zákon bol veľmi progresívny a umožnil založiť Zväz loveckých ochranných spolkov na Slovensku, čo znamenalo zľudovenie poľovníctva. Už v roku 1948 vznikol poľovnícky spolok, ktorý vykonával právo poľovníctva v chotároch našich obcí, vrátane Urbárskych lesov pod názvom Pezinok II.
Zákon o poľovníctve č. 23/1962 Zb. odlúčil výkon práva poľovníctva od vlastníctva pozemkov a viaže ho na užívateľov pôdy a štátne organizácie (Štátne lesy, Štátne majetky a družstevné organizácie JRD a pod.). Neskôr, v roku 1966 pri reorganizovaní poľovníctva, boli zrušené tzv. jednotky a vznikli základné organizácie, ktoré tvorili poľovnícke združenia.
K ďalšej zámene hraníc poľovných revírov došlo v roku 1995, keď rozhodnutím Lesného úradu Bratislava č. 485/1995 bol uznaný poľovný revír Vinosady o celkovej výmere 768 ha. Výkon práva poľovníctva bol postúpený zmluvne majiteľmi - užívateľmi pozemkov poľovníckemu združeniu Solcar Vinosady. Posledná legislatívna zmena sa uskutočnila na základe notárskej zápisnice z roku 2020. Vtedy sa uzatvorila nová zmluva o užívaní poľovného revíru Vinosady.
O poľovníctvo je veľký záujem. Naša poľovnícka organizácia prehodnotila zoznam uchádzačov a po poslednom prehodnotení má 16 členov. Poľovníctvo podlieha neustálemu vývoju, čo znamená, že sa ustavične mení, zdokonaľuje, zlepšuje a zveľaďuje.
Úlohou poľovníkov je ochrana životného prostredia, zlepšovanie starostlivosti o zver, jej zdravotného stavu, dodržiavanie plánovaného chovu a lovu zveri. Získavanie vhodných krmív na zimné prikrmovanie, budovanie a údržbu poľovníckych zariadení, zriaďovanie políčok a lúk, kynologickú a streleckú výchovu. V neposlednom rade je to aj poľovnícka osveta a práca s mládežou, ktorá združuje v krúžkoch mladých priateľov poľovníctva.
Prečítajte si tiež: Aktivity poľovníckych združení
V ostatných rokoch sa poľovnícka organizácia Solcar v rámci osvetovej činnosti podieľa na viacerých spoločenských podujatiach - stavanie Mája spojené s varením guláša pre občanov obce ako aj pre širokú verejnosť. Zároveň sa podieľame na výchove mládeže spoločne s obcou Vinosady, ktorá organizuje letné tábory a krúžky. Na týchto táboroch a krúžkoch prednášame o poľovníctve a snažíme sa vštepovať mladej generácií kladný prístup k prírode a zvieratám, žijúcim v nej.
I keď žijeme v náročnej dobe, všetci si uvedomujeme, že každý člen musí byť dôsledným ochrancom prírody, teda zver treba cieľavedome chovať a chrániť, skvalitňovať v stanovených parametroch, v dobrom zdravotnom a početnom stave a odovzdať ju ďalším generáciám.
Prirodzene sa preto množia návrhy, že by sa jedna či druhá mala zrušiť. Takže, ako je to? Porovnajme najskôr obe organizácie.
Slovenský poľovnícky zväz (SPZ)
Slovenský poľovnícky zväz (SPZ) je najväčšou poľovníckou organizáciou u nás. Pojem „poľovnícka organizácia“ nie je len vágnym označením príslušnosti tohto subjektu k poľovníctvu. Takzvaná poľovnícka organizácia bola ako nový typ právnickej osoby s plnou právnou subjektivitou zavedená do právneho poriadku SR prijatím a následnou účinnosťou zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve. Zmyslom tejto právnej úpravy bolo (a je) vytvorenie formy právnickej osoby - dobrovoľného združenia fyzických osôb, držiteľov poľovných lístkov, ktorej bude umožnené uzatvoriť zmluvu o užívaní poľovného revíru. Inými slovami, poľovnícka organizácia je akési „občianske združenie“ v poľovníckej sfére.
Poľovnícku organizáciu môžu založiť najmenej traja občania SR, držitelia poľovných lístkov. Vzniká registrovaním v centrálnom registri poľovníckych organizácií, ktoré vedie ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka s tým, že registráciu vykonáva okresný úrad, pozemkový a lesný odbor, príslušný podľa sídla poľovníckej organizácie. V súčasnosti už existujú stovky rovnocenných poľovníckych organizácií.
V zmysle ust. § 32 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z. z. sa poľovnícka organizácia môže ďalej členiť na organizačné zložky. Poľovnícke združenia predstavujú práve takéto organizačné zložky Slovenského poľovníckeho zväzu. SPZ je voči poľovníckym združeniam v nadradenom postavení a stanovy SPZ sú nadradené stanovám jednotlivých PZ.
Historicky má Slovenský poľovnícky zväz pôvod v Československom poľovníckom zväze, ktorý bol vytvorený na základe bývalého zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve. Išlo teda o organizáciu zriadenú na zá klade zákona. Následne prijatím zákona č. 274/2009 Z. z. sa SPZ v priebehu roka 2009 s použitím ustanovenia § 80 ods. 9 citovaného zákona pretransformoval na poľovnícku organizáciu.
V súčasnosti má SPZ viac než 55-tisíc dobrovoľných členov a okrem svojej organizačnej štruktúry (OkO, RgO), združuje stovky poľovníckych združení s právnou povahou organizačných zložiek poľovníckej organizácie. Zväz vlastní značné majetkové hodnoty (najmä nebytové priestory, kde sú dnes kancelárie jednotlivých zložiek SPZ i SPK), vybudované za účasti a s pomocou bývalých a súčasných členov. Zväz takisto automaticky zabezpečuje poistenie proti škodám spôsobeným pri výkone práva poľovníctva ublížením na zdraví alebo usmrtením iných osôb a za škodu na veciach pre svojich členov, pričom platby za poistenie vyberá v rámci členského poplatku.
Neoddeliteľnou súčasťou SPZ je, samozrejme, poľovnícka kynológia, veď SPZ jednak združuje poľovnícke kynologické kluby a jednak je prostredníkom medzi kynologickými klubmi a Slovenskou kynologickou jednotou a prostredníctvom nej sú potom kluby súčasťou Fédération Cynologique Internationale (FCI). Nemenej významná je i tá skutočnosť, že SPZ vedie pre „svoje kynologické kluby“ takzvanú plemennú knihu a spolupodieľa sa na chovateľskom servise.
Slovenská poľovnícka komora (SPK)
Prijatím zákona č. 274/2009 bola vytvorená Slovenská poľovnícka komora (SPK), ktorá dnes predstavuje jediný orgán poľovníckej samosprávy.
tags: #ico #polovnicke #zdruzenie