Výraz "polovnik" v slovenčine priamo neexistuje. Najbližší význam má slovo poľovník.
V kontexte s poľovníctvom, poľovník je osoba, ktorá sa zaoberá lovom zveri. Poľovníci majú dôležitú úlohu v ekosystéme a ich činnosť môže mať vplyv na populáciu zvierat a na životné prostredie.
Úloha poľovníkov v prírode
Mgr. Pavol Kostúr, poľovnícky hospodár, hovorí, že loviť by sa nemalo podľa počtu zvierat v revíri, ale podľa výšky škôd, ktoré spôsobujú v krajine. Veľká časť poľovníkov však podľa neho rieši len trofeje a neloví samice, čo problém zhoršuje. Danielov, muflónov, jeleňov aj diviakov je v prírode príliš veľa. Celé stáda schádzajú z lesa do polí a spôsobujú poľnohospodárom vysoké škody. Podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory ide o približne dvadsať miliónov eur ročne. V lesoch zvieratá zasa obžierajú mladé stromčeky.
„Zvýšené škody sú na väčšine územia a problémom je dlhodobá ignorancia zo strany poľovníkov,“ hovorí Pavol Kostúr, poľovnícky hospodár Poľovníckeho združenia Torysa Medzibrod v okrese Banská Bystrica.
Premnožená zver a jej vplyv
Nie je to naša pôvodná zver, môj názor je totálne ich likvidovať, Je to kruté, ale potrebné. Najviac je premnožená danielia zver najmä na západnom Slovensku. Jelenia sčasti na západnom a strednom Slovensku. Srnčia asi nie, danielia jej konkuruje. Dokonca sú údaje, že konkuruje aj jelenej zveri, hoci je menšia.
Prečítajte si tiež: Vlastníctvo zbrane a psychologické testy
Lovia väčšinou samcov, teda trofejovú zver. Keď sa nezasahuje do samíc, dochádza k posunu v populácii, pomer pohlaví sa zmení v neprospech samcov. Vtedy je viac mláďat.
Zodpovedný prístup k lovu
Prevládajú staré poľovnícke praktiky, že sa dokonca dávali pokuty lokálne medzi poľovníkmi. Keď ulovil sviňu s prasiatkami, ešte aj pokutu dostal. No teraz je už taký stav, že ak sa nebudú loviť samice s mladými, bohužiaľ, už aj gravidné samice, tak sa stavy neznížia.
Základ je udržiavať dobrú pohlavnú a vekovú štruktúru populácie zveri. Treba pripustiť, že hlavnú selekciu v našich podmienkach karpatských hôr vykonávajú šelmy a tie vôbec nehľadia na to, či je jedinec podľa nás chovný. Šelma, hlavne vlk, má iné kritériá výberu.
Činnosti poľovníka počas roka
V zime by mal najmä chodiť do revíru kontrolovať, kde sa zdržujú zvieratá, či robia nejaké škody, či sa nekoncentrujú na poliach, odtiaľ ich môže vyplašiť. Na jar je dôležité doplniť soliská. Na jar je najdôležitejšie vyčistiť kosné lúky a prikrmovacie zariadenia. V lete je potrebné lúky pokosiť a pripraviť kvalitné lúčne seno. Najvzácnejšie sú horské lúky uprostred lesov, ktoré už vzhľadom na ich odľahlosť kosí máloktorý hospodár. Teraz už ani na rovine nechce nikto kosiť. Poľovníci ich kosia a pripravujú si seno na zimu na prikrmovanie.
V lete sa začína hlavná sezóna lovu. Naň by sa mali poľovníci v súčasnosti najmä zamerať, na znižovanie stavov. Pred jeleňou rujou čistíme poľovnícke chodníky. Na jeseň bývajú už aj spoločné poľovačky. A ešte všadeprítomná administratíva, aj pre bežného poľovníka.
Prečítajte si tiež: Poľovnícky skúšobný poriadok
Výcvik a bezpečnosť poľovníkov
Musí mať zbrojný preukaz. V súčasnosti nebýva preskúšanie, ale robievajú sa kontrolné streľby. To sa týka dlhých zbraní. Veľa poľovníkov má aj krátku zbraň na osobnú ochranu, tam je to prísnejšie a musia chodievať na psychotesty.
Honci musia mať vesty, strelci nemusia, ale označujú sa reflexným prvkom na klobúku alebo čiapke. Je to veľmi dobré, lebo najviac nešťastí sa stáva na spoločných poľovačkách. Ja len tŕpnem, aby už bol koniec takejto poľovačky, lebo ako hospodár a vedúci poľovačky som zodpovedný za všetko. Najväčšia úľava je, keď už všetci odnesú zbrane a ide sa na guláš, porozprávať zážitky, stretnúť sa s priateľmi. Radšej nech sa nezastrelí ani myš, ale nech sú všetci celí.
Poľovnícky hospodár
Je predĺženou rukou štátnej správy, zároveň je volený člen poľovníckeho združenia. Povinnosti a oprávnenia sú dosť autonómne. Znamená to, že keď je niekde zver, treba tam ísť, a keď napríklad dochádza k častým zrážkam zveri s vlakom alebo autami, tak je potrebné tam zamerať lov. Čiže sú to takéto praktické návrhy. Lebo pri nehodách zomierajú ľudia.
Hospodár ďalej navrhuje opatrenia, aby sa predchádzalo škodám na zveri, napríklad pri zbere poľnohospodárskych krmovín, keď sa kosí kosačkami. Tie majú 12-metrový záber, odtiaľ neujde ani srnča. Predtým musíme zver odtiaľ vyhnať, lebo to zlikviduje všetky mladé.
Návrhy plánov lovu, zabezpečuje sčítanie zveri, hoci robiť to v horských revíroch je nezmysel. Máte problém so sebou, nieto ešte pozerať na zver. Najlepší je kvalifikovaný odhad. Ja to robím tak, že keď zver vychádza koncom zimy na lúky, sčítam si ju a potom musím robiť plán tak, aby sa stavy znížili, ak sú vysoké. Rátam aj s tým, že časť zvierat mohla prejsť zo susedného revíru. No štandardne, ak by som aj dve tretiny odpočítal, aj tak je jej veľa.
Prečítajte si tiež: Novinky v Trenčianskej IBO
Predaj diviny
V bratislavských mestských lesoch majú problém s vyšším odstrelom diviakov, pretože ľudia nechcú takéto mäso. My to spotrebujeme. Predávame ho len členom, konečným spotrebiteľom, čo je legislatívne najjednoduchšie. Evidujeme číslo konkrétneho uloveného zvieraťa. Ak ak by sa niečo stalo, niekto by ochorel a podobne, aby sa dalo dohľadať, kto dostal mäso z toho zvieraťa.
Dôležité je aj to, za akú cenu ho chcú predať. Nespracovaná divina nie je veľmi drahá, lenže keď sa započíta práca, je to iné. Ak mám rozobrať jelenicu, ja to za jeden deň urobím, ale to je 100 eur navyše. Celú jelenicu predávame za 120 eur plus 100 eur, už je 220.
Prikrmovanie zveri
Keby tu bola voľná krajina, neosídlená človekom, netreba ho vôbec. Zver prikrmovanie nepotrebuje. Ale, žiaľ, človek osídlil najmä nížinné oblasti pozdĺž riek, lužné lesy sú zničené takmer všetky. Práve tam mali zvieratá možnosť stiahnuť sa z hôr, keď je veľa snehu, obžierať stromy a normálne by sa uživili.
Samozrejme, krmivo musí byť uskladnené. Nieže ho niekde vysypú na cestu, ako to býva, nebodaj prikrmovať zver exotickými druhmi ovocia alebo keksami, to v žiadnom prípade. Seno má byť miestne z lokálnych lúk. Tam, kde sa to pokosí, vysuší aj uskladní. Žiadna doprava. Ešte sa dáva dužinaté krmivo.
Žiaľ, niektoré poľovnícke subjekty nemajú prax a zariadenia na uskladnenie krmiva. Príde jeseň, kúpia za kamión repy a vysypú to na lesnú cestu. Tam z toho vzniká hnojisko, koncentruje sa tam zver, žerú to medvede. Katastrofálne to vyzerá, predtým to takto nebývalo. Každý mal senník, silážnu jamu a každý alebo každý druhý deň tam niekto išiel, vyťahal troška sena, hodil desať buliev repy.
Horské lúky sú veľmi dôležité z hľadiska biodiverzity. Ak sa nebudú kosiť, zaniknú. Vhodné prikrmovanie neprispieva k premnoženiu.
Záujem o poľovníctvo
Myslím si, že čím ďalej menší tak isto ako o poľnohospodárstvo. Mladí ľudia nemajú záujem o tieto primitívne spôsoby zaobstarávania si potravy. Úloh je veľa, príprava takéhoto krmiva je aj oveľa drahšia, než ho odniekiaľ doviezť. Ale my chceme, aby vidiek nejako vyzeral.
Beriem poľovníctvo aj ako život vidieckej komunity, sú tam stretnutia s muzikou, nehovorím, že tam musí byť alkohol. Komunikácia aj s nepoľovníckou verejnosťou a mládežou je veľmi dôležitá. Zbierame odpad po revíri. Nechceme opustiť to hospodárenie, hoci záujem kosiť a udržiavať vzdialenejšie lokality klesá, to je z roka na rok horšie.
Regulácia populácie zveri
Ak by dajme tomu v revíri s 2-tisíc hektármi ulovili dvesto kusov raticovej zveri ročne, zvierat bude stále rovnako alebo viac. Ak by to zredukovali na únosnú úroveň, čo sa týka počtu aj škôd, tak by ročne nelovili dvesto kusov, ale dvadsať. Oni chcú mať každý rok veľa. Potom to len kypí.
Pri únosných škodách hovoríme o piatich až desiatich percentách úrody, čo akceptujú aj poľnohospodári, lebo je normálne, že srnka či diviak ide do pšenice a niečo si tam odhryzne. Mali sme teraz prípad, že diviaky ryli kosnú lúku, a to sme ich na jeseň odlovili takmer „do tla“. Prišli štyri svine k susednej dedine a doryli lúky. Tak sme boli štyri dni na brigáde u farmára, inak pýtal 2000 eur. Prišlo dvadsať ľudí a tí, čo neboli, zaplatili. Teraz tam každú noc musí byť jeden člen a strážiť tie lúky kým sa nepokosia, chceme to zachrániť.
Prevencia škôd
V rámci prevencie škôd sa chodia aj oplocovať plodiny, pšenica či kukurica, elektrickými oplôtkami. Mne sa to veľmi nepáči, radšej znížiť stav zveri, ale niekedy sa to inak nedá. Tieto menšie oplôtky nie. Ale aj tak sa mi to nepáči. Nemáte si ani kde odfotiť peknú krajinu, keď sú všade ploty.
Legislatíva a poľovníctvo
Ministerstvo pôdohospodárstva vzhľadom na aktuálny stav zrušilo skoro všetky zakázané a nesprávne spôsoby lovu. Lebo niektorí poľovníci sa už vyhovárali, že nemôžu strieľať pri hranici v noci s infračerveným svetlom. Ja osobne tieto prostriedky nepoužívam, nie je mi po vôli, aby som vojenskou technikou lovil zver. Ale ministerstvo z môjho pohľadu spravilo všetky legislatívne kroky, aby umožnilo poľovníkom znížiť stavy.
Samozrejme, dá sa povedať, že činnosť Slovenskej poľovníckej komory má negatíva aj pozitíva. Ak by sa zrušilo povinné členstvo, bolo by to prakticky zrušenie komory. To tiež riešila táto novela.
Podľa mňa aj súčasný zákon je dobrý, chyba je v tom, že poľovníci nezodpovedne pristupujú k výkonu práva poľovníctva, najmä čo sa týka lovu. Keby sa angažovali v znižovaní stavov zveri, nebol by problém. Podľa mňa by každá škoda mala byť nahradená, a nie po dvoch rokoch, ale okamžite.
Zákon neobmedzuje lov zveri, ale nemôžete donútiť nikoho používať zbraň. Sankciu za neplnenie plánu lovu dáva okresný úrad, to je aj v súčasnom zákone.
Plán lovu
Pripravujem ho ja ako poľovnícky hospodár. Je to už prežitok z môjho pohľadu. Spôsob vypracovania plánu lovu na základe sčítania zveri je zastaralý. Bolo to vymyslené na základe poľnohospodárskych praktík, ako keby tá zver žila niekde v maštali. Sčítame zvieratá, koeficient prírastku, na základe toho stanovíme počet zvierat, ktoré sa majú odloviť. No zvieratá sa tak jednoducho spočítať nedajú, treba to teda plánovať tak, aby nevznikali škody.
Poľovnícky hospodár je povinný robiť evidenciu ulovenej zveri, raticovej aj veľkých šeliem. V okrese Banská Bystrica poľovnícki hospodári využívajú centrálny elektronický systém.
Konflikty s verejnosťou
Poľovníci posielajú z lesa preč turistov, cyklistov aj fotografov, hoci na to nemajú právo. Deti na športovom sústredení si vypočuli, že môžu prísť o ruku alebo nohu, fotografov pozoroval poľovník cez puškohľad zbrane.
„Bolo okolo pol štvrtej, štvrtej, keď nás zastavil poľovník na aute. Povedal, že tam je zákaz chodiť a že tam nemáme čo robiť, lebo sú poľovníci na posedoch. A keby náhodou strieľali, môže sa stať nejaké nešťastie, odrazené guľky a tak ďalej. Potom to začal rozoberať, že keď taká strela prejde detským telíčkom, odtrhne nohu, ruku, hlavu.
Poľovník je podľa zákona povinný zaobchádzať so strelnou zbraňou tak, aby neohrozil život, zdravie a majetok svoj ani iných osôb.
„Žiadne oprávnenie, ktoré dovoľuje posielať turistov preč z lesa, neexistuje. Nie je povinnosťou turistu mať na sebe reflexné prvky, ani sme to nikdy od nikoho nevyžadovali. Evidujeme a akceptujeme, že na Slovensku je voľný vstup do lesa.
Podľa advokáta Mičuneka zaručujú Ústava SR, Listina základných práv a slobôd, lesný zákon a zákon o ochrane prírody každému voľný vstup a pohyb v prírode a v lese pri rekreácii, turistike a obdobnom užívaní prírody, pričom je každý povinný nenarušovať lesné prostredie a rešpektovať záujmy vlastníka a správcu.