Na knižný trh pred pár rokmi vcelku nenápadne vošla knižka od vydavateľstva Koruna, ktorá odvtedy ešte nabrala na aktuálnosti. Reč je o knihe Boj o štát od Alexandra J. Kenjiho. Keď knižka vyšla, nejak zvlášť som ju neregistroval. A keďže thrillery nečítam, tak som Boj o štát spoľahlivo prehliadol.
Spoluautor knihy Ján Benčík, ktorého názory vychádzajú z obsiahleho prehľadu a faktov, ako aj z toho, že sa nebojí používať ten orgán medzi ušami, ma inšpiroval ku kúpe knihy. So sarkazmom sebe vlastným som ešte dodal: „Tvoja kniha sa dostala prednostne na rad, v ktorom čakajú také brutály ako Erikson - Fall of Light, Esslemont - Dancer’s Lament alebo posledné dva diely Red Queen Trilogy od Marka Lawrencea.
Akčný film na papieri
Hneď na začiatok by som vypichol, že Boj o štát sa čítalo doslova ako dobre poskladaný akčný film. Prostredia a logistika deja (teda presuny postáv z hľadiska času, vzdialeností, atď.) dávajú rozhodne zmysel. Premisa sa točí okolo plánovaného ozbrojeného prevratu, za ktorým stojí fašistická strana, chystajúca sa poistiť si takmer isté volebné víťazstvo aj úplným a násilným prevzatím moci nad vśetkými zložkami štátu. Detailov, ktoré by sa tu dali rozoberať, je kvantum, a ich objavovanie nechám na Vás, čitateľoch.
Prečo si prečítať Boj o štát?
Predovšetkým ide o už naznačenú aktuálnosť témy. Fašizmus a jemu pridružené nálady v spoločnosti rastú a čelní predstavitelia tohto zvráteného smeru, ale aj prachobyčajní plebs sa boja čoraz menej otvorene sa prejaviť.
Zastavím sa ale u jednej komplexnej črty, ktorá má potenciál pritiahnuť nadšencov military aj problematiky tajných služieb (nie, nemyslím na konšpirátorov, ktorí hltajú WikiLeaks a podobne, ale v skutočnosti nemajú ani šajnu a pochopenie pre prácu bezpečnostných zložiek) a na druhej strane odradiť ľudí, ktorí čakajú relatívne neutrálny thriller s krvou a nezaujíma ich technika a rôzne metódy práce armády a spravodajských agentúr.
Prečítajte si tiež: Veľká Kuša: Podrobný prehľad
Niektorí recenzenti knihe vyčítajú prílišný dôraz na zbrane, strelivo, armádny vozový park alebo technologické vychytávky na sledovanie či sabotáž. Tým, že sa dozvieme typ zbrane, vieme si lepšie predstaviť danú situáciu. Druh munície či iných vychytávok nám zasa dá indície, aké sú asi šance účastníkov.
To čo mňa ako nadšenca military dostalo asi najviac, bolo celkové zachytenie atmosféry vojny, ale aj zložitosť volieb niektorých postáv. Isté nadšenie pre problematiku tomu uprieť nemožno, ale vojna tu nie je romantizovaná do nejakých heroických stretov. Vojna tu nie je sexy, tak ako nie je ani v reáli. A človek, ktorý nikdy nečítal knihy o nej, prípadne knihy od jej priamych účastníkov, nikdy nedokáže pochopiť jej niekedy zvrátené zákonitosti. Ide o holé prežitie.
Nenájdete tu glorifikovanú formu bojov. Záporáci sa nenechávajú zviesť dnes už preslávenými a zaslúžene parodovanými siahodlhými monológmi hlavných zloduchov, ako ich geniálny plán dotiahnu do konca a všetko dobré skončilo. Na druhej strane tu nenájdete ani takisto hollywoodsku nepriestreľnosť protagonistov. Ide proti tebe presila, ty máš minimálny výcvik a už len zopár nábojov, a zatiaľ nie sú posily? Áno, pár ich „sejmeš“, ale skôr či neskôr sa ti ujde zásah do nejakého orgánu.
Film na motívy knihy?
Ako som už spomenul, Boj o štát sa čítal ako film. A vo svetle úspešnosti Únosu a aktuálnosti témy by som veru nebol proti, aby na jej základe vznikol film.
Nejde o to poraziť protivníka pekným, uhladeným spôsobom. Ide o to zadupať nepriateľa do zeme a nenaťahovať tak konflikt, ktorý (z čisto pragmatického hľadiska) stojí strašne veľa peňazí, niči infraštruktúru a ľudské zdroje, ako aj decimuje celkový život krajiny. A nie s každou hrozbou sa dá vysporiadať pekným slovom či dohováraním, alebo šachovým ťahom.
Prečítajte si tiež: Ostreľovači a ich zbrane
Oceňujem aj zakomponovanie princípov Umenia vojny od Sun Tzu do knihy a ich využitia americkými a izraelskými zložkami zastúpenými v knihe (nejde ale o nekritický obdiv, aj z knihy je cítiť zdravú mieru kritiky). Poteší aj realistický koniec. Žiadne červené koberce, fanfáry, žili šťastne, až kým nepomreli.
Inšpirácia a cesta knihy na svet
Spočiatku ma do tempa hnala túžba sa čo najskôr zakusnúť do Eriksona, na ktorého Fall of Light čakám už nejaký ten rok. Gemmellovú som konečne dočítal, bola to pecka. Spočiatku to bola 2. svetová vojna. SAS v Afrike a OSS ( predchodca CIA ) v Európe. Potom Studená vojna, šedý svet špionáže, až som sa dostal k špeciálnym jednotkám súčasnosti.
Boj o štát začal paradoxne úplne iným rozpísaným príbehom o tom, ako sa Rusko opäť pokúsi získať svoje bývalé satelity, medzi inými aj Slovensko. Mal som rozpísaných asi 150 strán knihy, keď mi odišiel ventilátor v počítači a dal som ho opraviť kamarátovi. Ten ho síce vymenil, ale pri inštalácii nejakého nového softwaru sa mu podarilo zavírovať mi počítač a odpáliť harddisk. Samozrejme som si myslel, že mám zálohu, ale nemal som a pretože sa mi to nechcelo písať celé odznovu, vrhol som sa do písania toho, čo malo byť pokračovanie.
Veľkým impulzom pre mňa boli fakľové sprievody Slovenskej pospolitosti vo Zvolene v roku 2005. Okamžite sa mi vtedy vybavili slová mojej starej mamy, ktorá hovorila, ako sa cez vojnu schovávali v pivnici, keď zvolenským námestím pochodovali vojaci so samopalmi. Dievčina z pospolitosti si zas natáčala na kameru tváre dvadsiatky odvážnych, ktorí sa rozhodli proti tomuto pochodu protestovať. Ten moment sa mi vryl do pamäte a zostal tam. To, že si neonacisti robia zoznamy svojich nepriateľov sa prevalilo až o niekoľko rokov neskôr, a neprekvapilo ma to. Vtedy som pochopil, že tu rastie niečo iné. Nie skinheadi, ktorí sa bijú s punkermi na koncerte. Tento pocit bol hnacím motorom.
Napísal som román, ktorý mal osemsto normostrán a uverejňoval som ho po častiach na stránke MámTalent, kde mohli amatéri uverejňovať svoju tvorbu. Tam som ho prihlásil do súťaže, kde sa síce neumiestnil, ale dostal som dosť rozsiahlu spätnú väzbu. Medzitým som trochu - neviem či dozrel, ale rozhodne povyrástol. Už mi nevadilo vyhadzovať celé zbytočné pasáže. Zo strany často zostali dve vety. Dve tretiny som kompletne vyhodil a celé to prekopal. Opäť som ho začal zverejňovať na stránke MámTalent, až sa mi ozvala Tina Van der Holland, šéfka vydavateľstva Koruna, či jej nepošlem rukopis. Nebol ešte hotový, no čo bolo sa jej páčilo a podpísali sme zmluvu.
Prečítajte si tiež: História ostreľovačov
Military a inšpirácie
Už pri pohľade na knihu Boj o štát a letmom prelistovaní je jasné, že si „blázon“ do military. Asi ako väčšina chlapcov som bol fascinovaný vojakmi a policajtmi a už som z toho nevyrástol. Som ešte zo zlatej VHS generácie, odchovanej na poctivých béčkach s rýchlodabingom a filmami z obdobia 2. svetovej vojny.
Boj o štát dáva ochutnávku americkej a izraelskej vojenskej a špionážnej techniky a metód. Izrael je špecifický. Po tom, čo si Židia prežili cez 2. svetovú vojnu a vybojovali si pre seba kúsok zasľúbenej zeme, museli v roku 1948 okamžite riešiť existenčnú otázku, pretože okolité arabské krajiny odmietli rezolúciu OSN a Izrael napadli. Prehrali, ale skúšali to ešte niekoľkokrát. Operácie ktoré za tie roky vykonal Mossad, alebo špeciálne jednotky ako Matkal, alebo Duvdevan sú legendárne. A nebol to len únos Eichmanna či oslobodenie rukojemníkov z Entebbe. Samostatne, alebo aj v spolupráci so CIA majú za sebou stovky akcií, niektoré prebehli hladko, iné zlyhali na celej čiare. Vŕtať sa v nich dá donekonečna, pretože sú na stráži 24/7 a stále niečo robia.
Konflikt na Blízkom východe a Ukrajine
Palestínsko-izraelský konflikt sa ťahá dlhé roky a väčšinu médií rozdelil na dva tábory, kde jeden „nadržiava“ Palestínčanom a démonizuje Izrael, a druhý robí podobné, ale z opačnej strany. V tomto konflikte som rozhodne pro-Izrael. Z mojej strany nejde ani tak o nadržiavanie. Ten konflikt nie je čiernobiely. Môžeme samozrejme súcitiť s istou skupinou Palestínčanov, žijúcich v biede, v provizórnych chatrčiach, v táboroch, ktoré sa stali mestami. Palestínčania však nečelia genocíde ani občianskej vojne. V pásme Gazy si po Fatahu zvolili otvorene teroristický Hamás. Jeho hlavnou náplňou práce je útočiť na Izrael.
Desiatky skupín spájajúcich sa podľa potrieb, bojujúcich chvíľu spolu, neskôr proti. Do toho Rusi podporujúci Asada. Izrael nemá svoju zahraničnú politiku úplne vyhranenú. Im ide o prežitie.
Ľudia, ktorí tvrdia, že poraziť Islamský štát sa dá veľmi ľahko, sa mýlia. Kobercový nálet bombardérov alebo atómová bomba nie je riešenie. Na území ovládanom IS žijú civilisti, ktorí sú buď rukojemníkmi, alebo proste nemajú kam ísť. Toľko démonizovaný Izrael pred útokom na nejakú oblasť zhadzuje letáky a informuje civilné obyvateľstvo, aby opustilo svoje domy, pretože tam bude prebiehať útok. Myslím, že jediným spôsobom ako poraziť IS je medzinárodná spolupráca a silná domáca sila, ktorá bude pripravená bojovať o svoj štát.
tags: #islamsky #odstrelovac #vtip