Významný slovenský architekt, historik a teoretik architektúry Prof. Ing. arch. Štefan Šlachta, PhD., bývalý dlhoročný predseda kultúrnej komisie Slovenského olympijského výboru, resp. Slovenskej olympijskej akadémie, zomrel vo štvrtok 26. mája vo veku 76 rokov po dlhej a ťažkej chorobe.
Posledná rozlúčka so Štefanom Šlachtom sa uskutoční 2. júna o 11:45 v bratislavskom Krematóriu, ako informoval Spolok architektov Slovenska.
Profesionálna kariéra a pôsobenie
Štefan Šlachta, rodák z Ružomberka (nar. 6. decembra 1939), po absolvovaní Fakulty architektúry SVŠT v Bratislave pôsobil na tejto škole ako odborný asistent. V rokoch 1985 - 1987 bol hlavným architektom Štátneho ústavu pre projektovanie dopravných stavieb, potom pracoval v Štátnom ústave pamiatkovej starostlivosti. Od roku 1990 nastúpil vyučovať na Vysokú školu výtvarných umení (VŠVU). Tri roky bol jej prorektor pre rozvoj a vedu a v rokoch 1994 - 2000 po získaní profesúry bol rektorom VŠVU.
Spoluzakladal Spolok architektov Slovenska, ktorý dlhší čas viedol, stál aj pri zrode Slovenskej komory architektov a vydávania odbornej publikácie Fórum architektúry. Vo volebnom období 1998 - 2002 bol poslancom Národnej rady SR, v rokoch 2006 - 2011 hlavným architektom Bratislavy.
Ako uvádza portál Wikipedia.sk, Štefan Šlachta bol spoluautorom projektu mostu Lafranconi v Bratislave. Publikoval vyše 600 článkov, recenzií stavieb a profilov domácich a zahraničných architektov. Utvoril viacero katalógov a napísal knihu "Sprievodca po architektúre Bratislavy 1918 - 1950" (s I. Dorotjakovou), aj publikácie "Neznámi známi" a "Návraty odídených". Organizoval viaceré výstavy a prednášal na mnohých európskych vysokých školách a univerzitách.
Prečítajte si tiež: Použité zbrane pri atentáte
Ocenenia a uznania
Za mimoriadne zásluhy o pozdvihnutie slovenskej architektúry v oblasti výskumu, dokumentačných a biografických prác a za významnú pedagogickú činnosť obdržal za rok 2004 od prezídia Spolku architektov Slovenska Cenu Emila Belluša.
Slovenský olympijský výbor udelil Štefanovi Šlachtovi v roku 2015 Strieborný odznak SOV za výrazný prínos pre olympijské hnutie a šport.
75. narodeniny Štefana Šlachtu
Olympizmus prepája šport okrem iného aj s kultúrou. Preto mal Slovenský olympijský výbor (SOV) predčasom kultúrnu komisiu, ktorá po určitých organizačných zmenách dnes pôsobí v rámci Slovenskej olympijskej akadémie (SOA). Na jej čele už dlhý čas stojí Prof. Ing. arch. Štefan Šlachta, PhD., ktorý viedol aj predošlú kultúrnu komisiu SOV. Rodák z Ružomberka, významný slovenský architekt, historik a teoretik architektúry, oslávil 6. decembra na Mikuláša významné životné jubileum - 75. narodeniny.
Stretnutie olympionikov v Piešťanoch
Slovenská asociácia olympionikov (SAO) a Slovenský olympijský výbor (SOV) usporiadali v piatok 5. novembra v Piešťanoch stretnutie našich olympionikov v seniorskom veku. Na spoločenskom stretnutí sa zúčastnilo 21 z celkového počtu 76 pozvaných olympionikov vo veku nad 60 rokov.
“V histórii evidujeme vyše osemsto olympionikov, spojených so Slovenskom. To je ozajstná sila olympizmu. Na vás budujeme, vy ste tvorcovia slovenského športu,” prihovoril sa našim olympijským veteránom prezident SOV František Chmelár. Účastníkov stretnutia po ňom v mene Slovenskej asociácie olympionikov privítal jej predseda, olympijský víťaz 1976 v dráhovej cyklistike Anton Tkáč.
Prečítajte si tiež: Five Star Doctor Award pre Slovenku
Ako hosť sa im prihovoril aj predseda Združenia olympijských klubov SR Ivan Čierny, ktorý ich vyzval k podpore myšlienky vybudovať na Slovensku (buď v Bratislave, alebo na Národnom cintoríne v Martine) pamätné miesto, ktoré by pripomínalo zosnulé osobnosti slovenského športu a olympijského hnutia. Riaditeľka SZTK - Múzea telesnej kultúry v SR Zdenka Letenayová zase apelovala, aby prítomní olympionici prispeli poskytnutím nejakých artefaktov zo svojej športovej kariéry do zbierok múzea. „Keď stratíme pamäť, stratíme všetko,“ upozornila.
Do piešťanského hotela Satelit zavítali ako hostia z radov seniorov aj siedmi medailisti z OH - medzi nimi najstarší žijúci slovenský olympijský víťaz boxer Ján Zachara (zlato v Helsinkách 1952), ďalej strieborný (Tokio 1964) aj bronzový (Mexico City 1968) volejbalista Bohumil Golian, jeho “kolega” z Tokia Jozef Labuda (ako tajomník Slovenskej asociácie olympionikov zároveň hlavný organizátor spoločenského stretnutia v Piešťanoch), strieborný hádzanár z Mníchova 1972 Andrej Lukošík, strieborní futbalisti z Tokia 1964 Anton Urban a Vojtech Masný, i bronzová atlétka z Mníchova 1972 Eva Šuranová.
Prítomní boli aj legendárny bežec, štvornásobný olympionik Jozef Plachý, kajakár Jan Matocha, volejbalista Štefan Pipa, gymnasti Anna Krausová-Marejková a František Bočko, dráhový cyklista Juraj Miklušica, bežkyňa na lyžiach Anna Pasiarová, zjazdári Vladimír Krajňák a Anton Šoltýs, plavci Ladislav Bačík a Ivan Ferák, futbalista Dušan Bartovič, veslár Albert Krajmer, hokejový brankár Pavol Svitana a moderný päťbojár Peter Vyskočil.
Vedno s už spomínaným Antonom Tkáčom im tlieskali aj ďalší členovia výkonného výboru SAO, takisto úspešní olympionici, ale zatiaľ ešte nie šesťdesiatnici - basketbalista Stanislav Kropilák, atlét Pavol Blažek, sánkarka Mária Jasenčáková.
Moderátor večera Karol Polák vyspovedal každého z olympionikov - seniorov. Niektorí prezradili zaujímavé veci. Slovenský Volejbalista storočia Bohumil Golian sa priznal, že volejbal už dlhšie vôbec nehráva, pretože so skrátenými svalmi nechce riskovať zranenie. Gymnastka Anna Krausová-Marejková si zaspomínala na pamätnú vyše trojtýždňovú cestu výpravy ČSR z OH 1956 v austrálskom Melbourne na palube sovietskej lode Gruzia. Prezradila, že členovia našej výpravy počas strastiplnej plavby medzi sebou premenovali loď na „Hrúzia“.
Prečítajte si tiež: História pluku Jána Sladkého Kozinu
Volejbalista Jozef Labuda povedal, že na staré kolená sa venuje zháňaniu sponzorov a organizácii podujatí, ako je práve toto piešťanské (sponzormi stretnutia boli Nadácia Doprastavu a Slovenská olympijská marketingová, a.s.). Plavec Ivan Ferák si zaspomínal, ako v roku 1958 v Gottwaldove prvý raz zdolal dovtedy suverénneho Ladislava Bačíka (Piešťanec ho počúval naživo) a ako mu ten zakrátko prehru vrátil. Futbalista Vojtech Masný sa síce s ďalšími „starými pánmi“ niekdajšej Jednoty Trenčín stretáva pravidelne raz do mesiaca, ale na futbal v Trenčíne už dlho nechodí, pretože „nestojí za nič“.
Naopak, jeho „kolega“ Anton Urban nechýba takmer na žiadnom zápase „svojho“ Slovana Bratislava, aj keď družstvo podľa neho nemá potrebnú kvalitu. Cyklista Juraj Miklušica si zaspomínal na svojho „parťáka“ z tandemu Dušana Škvareninu, ktorého mu pred rokmi zabilo auto... Hokejový brankár Pavol Svitana označil svoju súčasnú pracovnú pozíciu ako „tréner na voľnej nohe“. Atlétka Eva Šuranová vyjadrila hrdosť na svoje tri krásne deti a vyznala sa z lásky k svojmu psovi Rockymu, ktorý „je lepší ako človek a nepapuľuje“.
Zjazdár Anton Šoltýs trpko konštatoval, že celý život bol činný v lyžovaní, ale „totálna privatizácia“ v Tatrách ho z lyžovania vyhnala. Niekdajší skvelý bežec Jozef Plachý si posťažoval, že v Česku sú na atletiku nepomerne lepšie podmienky ako na Slovensku, a prekvapil prítomných zvesťou, že je nezáviský kandidát na primátora svojich rodných Košíc. Moderný päťbojár Peter Vyskočil, ktorý bol v striebornom tíme na OH 1976 v Montreale náhradník, prezradil, že celé trojčlenné družstvo dostalo len jednu medailu. Originál skončil u najlepšieho z trojice Jana Bártů, pre ďalších dvoch členov družstva Adama a Starnovského dal zväz neskôr vyrobiť duplikáty. A napokon boxer Ján Zachara sa priznal, že na zábavách nikdy nedal nikomu „po hube“, pretože jeho pravidlom bolo v takých situáciách ujsť. Rýchle nohy sa mu zišli aj v ringu...
Súčasťou spoločenského stretnutia bolo aj podpisovanie knižnej biografie Janka Zacharu, ktorú napísal Marián Šimo.