Román Kto chytá v žite od Jerome Davida Salingera je celosvetový fenomén. Od čias svojho vzniku bol preložený do takmer všetkých svetových jazykov. Každý rok sa z neho predá okolo 250 000 výtlačkov a doteraz sa predalo 65 miliónov kníh.
V ankete vydavateľstva Modern Library čitatelia zaradili Kto chytá v žite medzi sto najlepších po anglicky písaných románov 20. storočia.
O autorovi
Jerome David Salinger sa narodil v Manhattene v New Yorku v obchodníckej rodine. Jeho otec Solmon bol americký žid (pracoval pre dovozcu mäsa a syru), jeho matka bola írska katolíčka. (jeho matka si zmenila meno na Miriam a kôly svadbe prešla k židovstvu. O tom ,že jeho matka nebola židovkou sa J.D.S. dozvedel až po jeho barmicve.)
Navštevoval verejnú školu na West Side, deviaty a desiaty ročník strávil na súkromnej škole McBurney a potom ho rodičia vyslali na vojenskú akadémiu Valley Forge v Pensylvánii, ktorá sa stala základom pre prípravu Pencey v knihe Kto chytá v žite.
Začal študovať na New York University, ale na jar štúdium ukončil a nejakú dobu pracoval na výletnej lodi. Pred zimou bol prehovorený, aby sa naučil biznis jeho oca, a tak odišiel pracovať do firmy vo Viedni, kde mal možnosť vylepšiť si svoju nemčinu a francúštinu. Opustil Viedeň asi mesiac predtým, ako Rakúsko prepadol na jar 1938 Hitler.
Prečítajte si tiež: Vplyv Davida Bowieho na hudbu
Za druhej svetovej vojny bojoval v radoch americkej armády na európskom západnom fronte. Neskôr nastúpil na Ursinus College v Pensylvánii, kde však vydržal len jeden semester. V roku 1939 navštevoval večerné kurzy písania na Columbia University, kde bol jeho učiteľom editor časopisu Story, Whit Burnett.
Počas druhého kurzu semestru si Burnett všimol talent tohto mladého autora a na jar 1940 Salingerovi vyšla v Story prvá poviedka nazvaná "Mladí ľudia". Bola to poviedka o niekoľkých mladých ľuďoch bez životného cieľa. Písaniu sa vážnejšie začal venovať v povojnovom období.
Salinger veľmi túžil napísať a vydať dobrý román. S trochou zveličovania sa dá povedať, že keď sa mu to napokon podarilo, okamžite to oľutoval. Čím viac bol slávny, čím viac sa svet o neho zaujímal, tým viac on od neho unikal a nechcel s ním mať nič spoločné.
Zomrel v roku 2010 vo veku 91 rokov. Svetoznámy prozaik, ktorý v 50. a 60. rokoch minulého storočia ovplyvnil celú generáciu amerických spisovateľov.
Obsah románu Kto chytá v žite
Jedno z najvýznamnejších diel americkej literatúry minulého storočia bezpochyby poznačila doba jeho vzniku - J. D. Salinger ho publikoval v r. 1951 -, no napriek tomu je stále aktuálne. Príbeh rozprávaný sedemnásťročným Holdenom zachytáva necelé tri dni jeho cesty domov po nedobrovoľnom odchode z prípravky v Pencey, jeho blúdenie predvianočným New Yorkom, kde sa konfrontuje s množstvom ľudí, medzi ktorými sú spolužiaci, bývalý učiteľ, vidiečanky zo Seattlu či prostitútka a jej pasák.
Prečítajte si tiež: Alaba a jeho astrologické znamenie
Holdenovo putovanie v priestore je však predovšetkým putovaním v duchovnom zmysle: putovaním za sebauvedomením a sebapoznaním, putovaním z izolácie k pocitu spolupatričnosti s okolitým svetom.
Holden Caulfield začína rozprávať svoj príbeh odo dňa, ako odchádzal z Pencey, súkromnej strednej školy v Agerstowne v štáte Pennsylvánia. Bolo práve v sobotu, keď sa hral futbalový zápas so Saxon Hallom, čo znamenalo na tej škole veľa. Bol to posledný zápas v roku a od domácich sa čakalo, že vyhrajú.
Bol na Thomsenovom vŕšku a nie na zápase preto, lebo sa práve vrátil z New Yorku so šermiarskym mužstvom, ktorého bol kapitánom. Stretnutie sa však nekonalo, lebo nechal všetky fleurety, dresy a ostatné veci v metre, lebo musel v kuse vstávať a pozerať plán, kde majú vystúpiť, a tak sa vrátili skôr.
Ďalej nebol na zápase preto, lebo sa chcel ísť rozlúčiť so starým Spencerom, čo ich učil dejepis. Mal chrípku a myslel si, že ho už do vianočných prázdnin neuvidí. Poslal mu lístok, že by ho chcel ešte pred jeho odchodom domov vidieť, lebo vedel, že sa už na Pencey nevráti. Nemal sa vrátiť preto, lebo prepadol zo štyroch predmetov, a tak ho vyrazili.
Bol december a bola mu zima na tom vŕšku. Mal len ľahký plášť, čo sa nocí na obe strany, ani rukavice nemal. Kabát z ťavej srsti aj s kožušinovými rukavicami mu ukradli z izby.
Prečítajte si tiež: Láska a rodina Davida Gránského
Keď dobehol k Spencerovmu domu, bol zamrznutý na cencúľ. Štípali ho uši a a prsty si takmer necítil. Otvorila mu pani Spencerová.
Obaja Spencerovci mali okolo sedemdesiat, ak nie viac a každý mal svoju izbu, ale vedeli sa ešte zo všeličoho tešiť. Dvere do izby boli otvorené, ale aj tak zaklopal zo slušnosti. Sedel vo veľkom koženom foteli, celý zababušený do prikrývky, ktorú mu pani Spencerová kúpila od nejakého Indiána v Yellowstonskom parku. Keď ho pán Spencer pozval do izby hneď oľutoval, že tam prišiel.
Spencer čítal časopis Atlantic Monthly, všade okolo neho boli pilulky a prášky a celá izba smrdela Vicksovými nosnými kvapkami. Na sebe mal hrozne úbohý, starý zodratý župan. Holden si sadol na posteľ, ktorá bola tvrdá ako skala. Ako sa tak rozprávali, zdalo sa, že chce Spencer vstať. No on len zdvihol z lona Atlantic Monthly a pokúsil sa ho hodiť na posteľ vedľa Holdena.
Pýtal sa ho, že z koľkých predmetov prepadá a mrzelo ho, že aj on ho musel nechať prepadnúť z dejepisu. Potom ho požiadal, aby mu podal Holdenovu písomku z dejepisu o Egypťanoch, bolo to úvaha, ktorú si vybral sám a začal mu to nahlas čítať. Bral to od Spencera ako podraz.
Potom Holden vstal z postele, lebo už to tam nemohol vydržať a povedal, že si musí ísť ešte pre kopu vecí do telocvične, ktoré si musí zobrať domov.
Hlavné motívy a jazykové prostriedky
- Konfrontácia detských ideálov so svetom dospelých: Salinger konfrontuje svet detských ideálov so svetom dospelých.
- Búra proti spoločenskému konformizmu: Hlavný hrdina Holden sa búri proti spoločenskému konformizmu, morálnemu pokrytectvu a duchovnej prázdnote sveta dospelých.
- Sen o chytaní detí v žite: Sníva o tom, čo považuje za jedinú prácu, ktorú by chcel v živote robiť; sníva, že stojí chrbtom k hlbokej priepasti a čelom k žitnému poľu, kde sa hrajú deti. On im bráni v tom, aby spadli do priepasti. Žitné pole je symbolom Ameriky v minulosti, kým ju neznečistili továrne a honba dravých ľudí za peniazmi.
- Slangový jazyk: Hrdina hovorí dobovým slangom, lyrické pasáže sa striedajú s grotesknými partiami a drsným čiernym humorom.
- Krátke a holé vety: Krátke vety sa striedajú s dlhými vetami, ale sú istým spôsobom stále holé. Žiadne zdĺhavé popisy, všetko znie len ako konštatovanie, či len oboznamovanie s faktami, ktoré nám poskytuje hlavný hrdina.
Vplyv diela
Román Kto chytá v žite je celosvetový fenomén: od čias svojho vzniku bol preložený do takmer všetkých svetových jazykov. Každý rok sa z neho predá okolo 250 000 výtlačkov a doteraz sa predalo 65 miliónov kníh.
V ankete vydavateľstva Modern Library čitatelia zaradili Kto chytá v žite medzi sto najlepších po anglicky písaných románov 20. storočia.
Autor sa dokázal priblížiť vnútornému životu človeka a poukazuje na to, ako sa dokážu mladí ľudia trpieť a vyrovnávať sa s utrpením. Svojou tvorbou oslovoval hlavne mladých ľudí.