Pravek je prvá a najdlhšia fáza ľudských dejín. Datuje sa od objavenia prvých predstaviteľov vývinovej línie ľudského rodu do vzniku najstarších východných štátov, teda približne od 3 miliónov až 3 tisíc rokmi pred našim letopočtom. Práca rozvíja duševný (duchovný) rozmer človeka a tým jeho schopnosti. Od ich úrovne závisí ľudská výroba a využitie nástrojov pri získaní obživy, ochrany vlastného života a bývania.
Človek spoznáva kameň, učí sa ho spracovávať - ovláda ho (nástroje, zbrane). Myslením vykonáva uvedomelú činnosť - prácu, aby si zabezpečil obživu (pud sebazáchovy).
Vývoj človeka a kamenné nástroje
Antropogenéza: proces vzniku človeka, obdobie od oddelenia sa od vývojovej vetvy smerujúcej k šimpanzom až po dnešných ľudí. Žil vo východnej Afrike v savane, používal veľmi jednoduché nástroje, živil sa menšími živočíchmi a plodmi. Nástroje: z dreva a kameňa. Život: Žil v savane a staval si už jednoduché prístrešky. Boli to prvý výrobcovia nástrojov. Vyrábali z rozličných druhov kameňa jednoduché okruhliakové nástroje.
Na konci tohto obdobia sa vyvinul ďalší ľudský druh - Homo Ergaster a to v okolí jazera Turkana. V tomto období žil Homo Erectus, ktorý sa rozšíril z Afriky aj do Európy a Ázie. Jeho výška bola v priemere 160 cm a mozgová kapacita 880 - 1100 ccm. Nástroje: najmä pästný klin - univerzálny nástroj, ktorý slúžil na rezanie, bodanie, škrabanie.
Pazúrik ako základný materiál
Na výrobu nástrojov používal pazúrik. Jeho najužitočnejšou vlastnosťou je to, že pri údere sa štiepi na pravidelné odštepy. Starostlivým štiepaním možno regulovať jeho tvar a veľkosť odštepov, takže vznikajú nástroje rôznych tvarov a veľkostí. Keďže pazúrik veľmi pripomína sklo, majú odštepy veľmi ostrý okraj. Ten možno po otupení ďalším štiepaním opäť priostriť. Pazúrik je dosť rozšírený a častý kameň, v mnohých prípadoch ho však museli dolovať z kriedových vrstiev, kde sa bežne vyskytuje.
Prečítajte si tiež: Vývoj zbraní z kože a kameňa
Najstaršie nástroje ľudia vyrábali tak, že jadro pazúrika sa osekávalo dovtedy, kým sa nedosiahol želaný tvar. Poznal už oheň, ale nevedel ho ešte zakladať. Homo Erectus mal viacero poddruhov - foriem. Vývoj človeka prebiehal v podmienkach striedania ľadových a medziľadových dôb. (glaciály, interglaciály). V čase ľadovej doby pokrývali ľadovce sever Európy.
Na našom území bolo klimatické prostredie tundry, kde - tu porastané severskými lesmi. Ľudia sa živili lovom a zberom plodov, vyhľadávali prírodné úkryty alebo si stavali prístrešky. Používali prvú diaľkovú zbraň - oštep. Archeológovia označujú tento štýl ako acheuléenská kultúra. Prvý Homo sapiens si uvedomoval jednoduché geometrické formy.
Neandertálci a ich nástroje
Tak bol neandertálec, ktorý žil na území od južného Francúzska po Sibír, od Afriky po Blízky a Ďaleký východ, veľmi silný, neobyčajne obratný a prefíkaný lovec, ktorý vedel ukoristiť aj veľké zvieratá, ako bol jaskynný medveď alebo sibírsky kozorožec. Zver mu poskytovala nielen energeticky bohatú mäsitú stravu, ale tiež kožušiny. Fyziológia: Neandertálec (Homo Sapiens Neanderthalsis) bol asi 1,60 m vysoký, mal silnú kostru a vyvinuté svalstvo. Tvrdý každodenný boj o prežitie vyžadoval od neandertálcov inteligenciu. Pochovávajú svojich zomretých a dávajú im do hrobu zbrane, nástroje a potravu. Pravdepodobne verili na posmrtný život. Reč: vedel rozprávať jednoduchým jazykom. Umenie: vytváral prvé umelecké predmety, malé, jednoduché plastiky.
V závere stredného paleolitu (v tej istej dobe ako vymiera neandertálec) sa vyvinul súčasný typ človeka Homo Sapiens Sapiens, ktorý sa do Európy začal presúvať z východu. Darwin bol presvedčený, že zvieratá a rastliny sa v priebehu dlhých časových úsekov menili, pretože medzi sebou zápasili o potravu, partnerov a o prežitie. Len tí „najlepší“ alebo „najzdatnejší“ prežili a dnešné druhy sú výsledkom vývoja (evolúcie) trvajúceho milióny rokov.
Homo Sapiens Sapiens a zdokonalené nástroje
Ich pracovné nástroje boli nielen početné a špecializované pre rôzne účely použitia, ale boli tiež precízne opracované. Ostrie oštepov, kamenné čepele nožov, kostené hroty harpún so spätnými zubami, perfektné pästné kliny, sekáče a ďalšie nástroje bol cromagnonský človek schopný optimálne zhotoviť cieleným otesávaním a štiepaním. K nemu patrila tiež znalosť, že pokiaľ sa kameň rozpáli v ohni a potom sa nechá pozvoľna ochladiť, dá sa ľahšie opracovať.
Prečítajte si tiež: Voľnopredajné zbrane
Kelti a ich remeselná výroba
Významnú úlohu v historickom vývoji Európy zohrali Kelti. Kultúru Keltov v dobe ich najväčšieho rozmachu v Európe (5. - 1. storočie p. n. l.) nazývame podľa La Tène, švajčiarskeho náleziska pri jazere Neuchâtel, kultúrou (a dobou) laténskou, ako kultúru druhej doby železnej, ktorá nastúpila po kultúre prvej doby železnej, zvanej halštatskej. Zásah Keltov, ktorý zaznamenávame v rozsiahlych oblastiach od Írska a Veľkej Británie cez celú Európu až na Balkánsky polostrov a do Malej Ázie, niesol so sebou i nové tvorivé poznatky.
Keltská civilizácia však bola charakteristická nielen spôsobom pochovávania mŕtvych, ale i materiálnou kultúrou. Dobre vyzbrojené skupiny keltského ľudu sa významne podieľali na osídlení severnej Európy a drsne a bez rozpakov napadli tiež najdôležitejšie strediská vzdelaného juhu, zaútočili na severnú Itáliu, ba priamo na samotný Rím, prenikali až k Sicílii a iné prúdy do Karpatskej kotliny, na Balkán, ba až do Malej Ázie.
O hospodárskom vývoji Keltov na našom území sa dozvedáme hlavne zo sídliskových nálezov, najmä z oppidálneho prostredia a púchovskej kultúry. Hospodársky potenciál jednotlivých sídlisk závisel od viacerých faktorov, najmä od polohy a prírodných podmienok. So strategicky významnou polohou sídliska sa zvyšovala jeho prestíž. Mnohé z nich vznikali v komunikačne najvýhodnejšie položených polohách, ale aj na mieste starších sídiel popri rieke alebo v blízkosti surovinových zdrojov, napríklad železných rúd v oblasti Malých Karpát, s ťažbou ktorých sa nepochybne spája kováčska výroba alebo výroba mincí.
Keltské hradiská a remeselná výroba
Keltské hradiská západného Slovenska sa rozprestierali v dvoch rozdielnych regiónoch, z ktorých jedným je priľahlé Podunajsko na juhozápadnom Slovensku s viacerými výrobnými strediskami, z ktorých najznámejšie sú nížinné stredolaténske sídlisko v Šaštíne-Strážach na Záhorskej nížine, kde je doložená razba mincí a neskorolaténske hradiská, ako napríklad bratislvaské oppidum, lokalita Bratislava - Devín a neveľké sídlisko Nitriansky Hrádok. Remeselný charakter malo tiež stredisko Komárno, čo dokazuje šesť hrnčiarskych pecí.
Druhý región predstavuje severnú hornatú časť, z ktorej možno spomenúť ešte halštatské stredisko v Smoleniciach, neskôr včasnolaténske opevnené sídlo na Slepom vrchu v Horných Orešanoch zamerané na kováčsku výrobu. Z konca stredolaténskeho obdobia pochádza hradisko Plavecké Podhradie - Pohanská, azda najznámejšie z tohto regiónu, ktorého materiálnu kultúru možno charakterizovať prostredníctvom remeselnej činnosti a jej dvoch zložiek: železných výrobkov a keramiky.
Prečítajte si tiež: AK-47 v ozbrojených silách
Remeselnú činnosť tu dokladá množstvo železných predmetov pochádzajúcich buď priamo z akropoly alebo z priestoru mimo nej. Železný inventár je zastúpený nástrojmi (sekerkami, nožami, pružinovými nožnicami, pílkami, vrtákmi, dlátami, rôznymi skobami, svorkami, skobovými svorkami - polosvorkami, klincami, hákmi, plechovými kovaniami), kovovými súčiastkami dreveného náradia (zlomok držadla a fragmenty dvoch záchytných ušiek - ataší z dreveného vedra), zbraňami a šperkami (sponami).
Z kamennej industrie sa najčastejšie vyskytujú kamenné drviče, brúsiky rôzneho tvaru a žarnovy, výrobu ktorých na Pohanskej dokazuje kamenársko- sochárska dielňa. Väčšina podobného materiálu však bola podľa archeologických správ do tejto oblasti importovaná.
Remeselná výroba bola zaznamenaná aj v druhej oblasti, ktorá predstavuje hornatú, členitú časť stredného a severného Slovenska, pre ktorú je charakteristická púchovská kultúra, ktorej začiatky sú spojené s presídlením keltského obyvateľstva z podunajských nížin do jeho hornatých oblastí ako dôsledok vpádu germánskych Kimbrov v tomto období.
Záver
Materiálnu kultúru laténskej civilizácie možno charakterizovať prostredníctvom remeselnej činnosti a jej zložiek - výroby keramiky, spracovania železa, šperkárstva a kamenárstva. Remeselná činnosť bola podmienená najmä, u Keltov základným remeslom, železiarstvom, resp. kováčstvom, ktoré zastupujú železné výrobky a kvalitné zbrane. Množstvo železných výrobkov a výrobného odpadu na sídliskách iba potvrdzujú dôležitosť a význam ťažby a spracovania tohto kovu.