Horúcou témou propagandy vedúcej k rozpadu Československa bolo kedysi tvrdenie, že prezident Václav Havel zákerne zničil slovenský zbrojný priemysel. Tento blud bol x-krát vyvrátený, ale dlho mu verila a možno dodnes verí časť Slovákov. Fakt je, že Československo bolo veľkým svetovým exportérom zbraní a na Slovensku, ako v zázemí budúcej vojny proti Západu, boli veľké zbrojné kapacity.
Zo slovenského zbrojného priemyslu zostalo málo, ale nezanikol úplne. Za zmienku stále stoja v bojoch Ukrajiny pokrstené húfnice Zuzana 2 a delostrelecká munícia. České zbrojárstvo si viedlo oveľa lepšie.
Európske zbrojárstvo prechádza v dôsledku vojny na Ukrajine prudkým rastom. Francúzsko sa stalo už druhým najväčším svetovým exportérom zbraní po USA a nemecký a taliansky vývoz už možno predbehol ruský. Podľa správy Štokholmského inštitútu pre výskum mieru medzi obdobím rokov 2015 - 2019 a rokov 2020 - 2024 stúpol vývoz zbraní z Talianska o 137 % (z 2 % svetového vývozu na 4,8 %), z Nórska o 187 % a zo Švédska o 73 %. Všetky tieto obrovské rasty blednú oproti vyše 4 000-percentnému (áno, štyritisíc!) nárastu vývozu zbraní z Poľska.
Kým česká muničná iniciatíva zastrešená autoritou prezidenta Petra Pavla ďalej zlepšuje postavenie Českej republiky v zbrojnom exporte, poklonkovanie Roberta Fica Moskve garantuje len jedno: zaostávanie Slovenska v zbrojárstve sa bude len ďalej prehlbovať.
Časť slovenskej verejnosti rada moralizuje o tom, aké nemorálne je predávať zbrane. Paradoxne sú to často ľudia, ktorí pred 30 rokmi oplakávali rozpad slovenského zbrojárstva, alebo ich potomkovia. Mimochodom, desaťtisícom Slovákov pracujúcich v zbrojovkách vtedy vôbec neprekážalo, že vyrábali zbrane pre tie najhoršie diktátorské režimy sveta.
Prečítajte si tiež: Kanadský biatlon: história a úspechy
Osemnásteho mája 2025 Dánsko napríklad ohlásilo svoj ďalší, už 26. balík pomoci Ukrajine, tento vo výške 536 miliónov eur. Áno, krajina, ktorá má o pol milióna obyvateľov viac ako Slovensko a nebola nikdy Rusmi okupovaná, pomáha Ukrajine takými sumami. Časť dánskych peňazí pôjde práve na nákup munície cez českú iniciatívu, ďalšie potečú do zbrojoviek na Ukrajine na nákup zbraní vyrobených priamo tam. 19. mája oznámili v Bruseli dohodu o vytvorení 150-miliardového fondu na posilnenie obranyschopnosti Európy Security Action for Europe.
Ficova vláda bude však len ťažko schopná pomôcť slovenským zbrojárom siahnuť po zdrojoch z tohto fondu. Slovensko je dnes napríklad schopné vyrobiť 20 húfnic Zuzana ročne. Ukrajina vyrába 40 húfnic Bohdana.
Po celú ľudskú históriu patria vojny a zbrane medzi najsilnejšie zdroje inovácií. Dnešné zlyhanie Slovenska bude mať oveľa hlbšie a dlhodobejšie dôsledky, ako si väčšina myslí. Slovensko je už dve dekády neschopné posunúť sa od ekonomiky montážnych hál k ekonomike vysokej pridanej hodnoty. Naše zaostávanie za krajinami západnej Európy zostáva prakticky nezmenené. Vojnou katalyzovaná technologická modernizácia bola aj pre Slovensko šancou dostať sa z tejto pasce.
Mali sme vynikajúcu šancu stať sa priestorom vývoja a výroby rozličných dronov, prostriedkov elektronického boja, rozvoja robotiky a celých ekosystémov technologickej modernizácie. Z posledných 19 rokov, teda 6 900 dní, viedol Robert Fico Slovensko vyše 4 200 dní, teda viac ako 60 % času. Nikto nenesie väčšiu zodpovednosť za dnešný stav Slovenska ako práve on. Preto predseda strany, ako aj celé vedenie dominantného Smeru sú bezkonkurenčnými autormi nielen súčasného ekonomického zaostávania Slovenska, ale aj prehlbujúceho sa úpadku školstva, starostlivosti o zdravie a celého ľudského a sociálneho kapitálu krajiny. Dnes Slovensko zaostáva už nielen za Slovinskom, Estónskom, Českom a Poľskom, ale aj za mnohými ďalšími krajinami sveta.
Globálne trendy v zbrojárstve
Pondelok, 20. Vojny a armády sú staré ako ľudstvo samo. Najlepšie to vystihuje citát rímskeho vojaka a autora vojenských kníh, Flavia Vegetiusa - Si vis pacem, para bellum. V preklade: ak chceš mier, priprav sa na vojnu. Sila armády totiž nezávisí od veľkosti. Pri veľkosti armády treba brať do úvahy veľa aspektov, ktoré ovplyvňujú jej skutočnú silu ako morálka, vycvičenosť vojska, stav techniky, bojové skúsenosti či kvalita velenia.
Prečítajte si tiež: Výsledky biatlonu Kanada
Oficiálne čísla prezentované štátmi nikdy nekorešpondujú s reálnym stavom, keďže sú upravené zo strategických dôvodov.
Porovnanie najväčších armád sveta
Pripravili sme porovnanie troch najväčších armádach sveta: Čína, Rusko a USA. O tom, že sú tieto krajiny na vrchole, čo sa týka počtu vojakov, tankov, lodí a lietadiel, asi nikto nepochybuje. Vedeli by ste však správne určiť aj ich poradie? Prečo je lepšie povedať najväčšie a nie najsilnejšie?
- Spojené štáty americké: Vojensky najsilnejšou krajinou sveta sú podľa analýzy Global Fire Power Spojené štáty americké. Armáda USA patrí medzi najväčšie zložky NATO a do spoločného rozpočtu prispieva najväčšími čiastkami. Rovnako podporuje ostatných členov Severoatlantickej aliancie aj po stránke výcviku a techniky. V leteckej technike kraľuje, keďže dohromady eviduje vyše 13 200 kusov leteckej techniky všetkého typu. Vojaci sú v Spojených štátoch spoločensky veľmi uznávaní a oceňovaní, čoho dôkazom je aj fakt, že z doterajších 44 amerických prezidentov až 30 časť svojho života venovalo aktívnej vojenskej službe.
- Rusko: Rozlohou najväčší štát sveta má za sebou bohaté vojenské skúsenosti. Hoci z komplexného hľadiska ho zaraďujeme až na druhé miesto, predsa len mu patrí aj jedno prvenstvo. Je ním absolútna prevaha pozemnej vojenskej techniky vo svete. Ak však vezmeme do úvahy letectvo, námorníctvo i počet aktívnych vojakov, Rusko za prvenstvom USA výrazne zaostáva.
- Čína: Čínske ozbrojené sily majú bezprecedentne armádu s najpočetnejšou pechotou na svete. Podľa najnovších údajov z roku 2022 má Čína v aktívnej službe najvyšší počet - až 2 000 000 vojakov. Hlavnú silu totiž tvorí Čínska ľudovo oslobodenecká armáda, ktorá je ozbrojenou súčasťou Komunistickej strany Číny, ktorá v krajine už desaťročia vládne.
Pri porovnaní s vyššie spomenutými krajinami, je slovenská armáda skromnejších rozmerov. V rebríčku sme podľa Global Fire Power na 60. mieste. Naše ozbrojené sily majú cca 19500 profesionálov a vyše 4000 osôb civilného personálu. Tieto stavy sa neustále menia a je spustené navýšenie personálneho stavu.
Modernizácia slovenskej armády
V súčasnosti prebieha okrem zvýšenia personálneho stavu aj masívna modernizácia, ktorej súčasťou budú miestne podniky podieľajúce sa na licenčnej výrobe a servise. Modernizácia našich ozbrojených síl však bola roky zanedbávaná a tak je potrebné vynaložiť veľké sumy. V súčasnosti už prebehla výmena vrtuľníkových typov, kde sovietsky typ Mi-17 vymenil modernizovaný americký typ UH-60M v počte 9 kusov. Rovnako prebieha výmena prúdových stíhacích lietadiel. Typ Mig-29 nahradí americký F-16 block 70/72. Obmenou prechádzajú aj prehľadové radary. Zastaralú techniku nahradia najmodernejšie izraelské 3D prehľadové radary Elta EL/M 2084.
Pozemné sily vybrali nový typ kolesového transportéra, ktorým bude licenčne vyrábaný fínsky typ Patria AMV so slovenskou vežou Turra 30. Dôležité je aj členstvo Slovenska v NATO. Malé krajiny ako my, majú obmedzené možnosti obrany. Kolektívna obrana je preto tou najlepšou cestou. Útok na jedného člena Aliancie sa totiž berie ako útok na všetkých. Spolupráca mala vždy lepšie výsledky ako izolacionizmus. Členstvo v NATO nám dáva skúsenosti väčších, modernejších armád.
Prečítajte si tiež: Canmore: Kompletné výsledky
Európsky zbrojársky priemysel
Európsky zbrojársky priemysel v porovnaní predovšetkým s americkou konkurenciou výrazne zaostáva. V neposlednom rade sa pod to podpisuje skutočnosť, že európske krajiny menej zbroja a majú menšiu chuť vstupovať do ozbrojených konfliktov. Vzdávajú sa tak možností efektívneho testovania vyvíjaných zbraní a prezbrojovania. Dôležitú úlohu zohráva, že zbrojný priemysel a pridružené odvetvia ako letectvo, vesmírne technológie či armádna elektronika sú vyňaté z jednotného európskeho trhu. Vedie to k rozdrobenému európskemu zbrojárskemu trhu a komplikáciám napríklad pri verejných obstarávaniach naprieč EÚ.
Komisár pre priemysel Günter Verheugen pritom poukazuje na význam európskeho obranného priemyslu. Iba silný a konkurencieschopný sektor podľa neho dokáže podporiť pozíciu EÚ ako silného a spoľahlivého partnera v globálnom dianí: „Realita dnešnej situácie je vytriezvujúca.“ EÚ síce podľa neho má špičkové zbrojárske firmy, no stále je ďaleko od silnej a globálne konkurencieschopnej technologickej a priemyselnej zbrojárskej základne, ktorú Európa potrebuje na naplnenie ambícií. Príčinu vidí v rozdrobenosti európskeho obranného priemyslu. Príklad - štyri rôzne typy bojových tankov či 23 rôznych národných programov pre obrnené bojové vozidlá. Komisia chce konať. Už túto jeseň plánuje predložiť komplexný obranný balíček. V ňom zmapuje európsky obranný biznis a navrhne opatrenia v oblasti verejného obstarávania a transferu zbraní.
Dominancia amerických firiem
Rebríček najväčších zbrojárskych koncernov Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) potvrdzuje dominanciu amerických firiem. Inštitút sa síce opiera o údaje za rok 2004, no aj vzhľadom na najväčšiu angažovanosť Američanov v irackom konflikte a z toho vyplývajúci rast armádnych výdavkov sa na líderskej pozícii nič nezmenilo. Do prvej päťky najväčších zbrojárskych firiem sa podarilo dostať iba britskej skupine BAE Systems, ktorej však na štvrté miesto pomohlo, že si šikovne počína práve na americkom trhu. V prvej trojke sú usadené spoločnosti Boeing, Lockheed Martin a Northrop Grumman. V prvej desiatke má Európa ešte ďalších dvoch zástupcov - EADS a francúzsky koncern Thales. Podľa štatistiky SIPRI stovka najväčších zbrojárskych koncernov dosiahla v roku 2004 tržby 270 miliárd dolárov. Dve tretiny pripadajú na americké firmy. Západoeurópske firmy si ukrojili z tržieb top stovky menej ako tridsať percent.
Podobne vyzerá aj aktuálny rebríček špecializovaného servera Defensenews.com za rok 2005. V ňom kraľuje Lockheed Martin pred Boeingom. BAE Systems si pozíciu udržal, v top desiatke zostali aj EADS a Thales. Na jedenástom mieste je podobne ako v rebríčku SIPRI talianska Finmeccanica.
Silná štvorka európskeho zbrojárstva
Krajiny pôvodu európskych zástupcov v zbrojárskych rebríčkoch majú aj najväčšie výdavky na zbrojenie či vedu a výskum v zbrojárskej oblasti. Zo 193 miliárd eur európskych zbrojárskych výdavkov v roku 2005 pripadlo viac ako 144 miliárd na Veľkú Britániu, Francúzsko, Nemecko a Taliansko. Európskemu armádnemu biznisu dominujú predovšetkým letecké a vesmírne programy a armádna elektronika.
Podľa Asociácie leteckého a obranného priemyslu v Európe sektor v roku 2005 dosiahol so 614-tisíc zamestnancami tržby takmer 113 miliárd eur. Výdavky na výskum a vývoj sa vyšplhali na 12,6 miliardy eur. Sektor takmer polovicu výkonov exportuje. Pozemné a námorné obranné systémy tvoria z celkových tržieb menej ako štvrtinu. Drvivá väčšina tržieb či výdavkov na výskum a vývoj pripadá na letectvo. To vzhľadom na svoj význam zamestnáva najväčší podiel európskych zamestnancov zbrojárskeho priemyslu. Európsky letecký priemysel sa opiera hlavne o francúzsko-nemecký koncern EADS.
Pod jeho strechou a v spolupráci s viacerými európskymi dodávateľmi z radov zbrojárskych firiem realizuje Európa väčšinu armádneho a civilného leteckého a vesmírneho programu. Ide o výrobcu lietadiel Airbus, helikoptér Eurocopter, stíhačiek Eurofighter či vesmírnych rakiet Ariane.
Aktuálne udalosti a rozhodnutia
- Kanada zvažuje možnosť vyslania tankov Leopard na Ukrajinu; momentálne analyzuje, koľko kusov by mohla dať k dispozícii.
- Ukrajina má záujem o ďalších 11 húfnic Zuzana 2, píše Interfax-Ukrajina s odvolaním sa na ministra obrany Jaroslava Naďa.
- Nórsko pošle Ukrajine svoje nemecké tanky Leopard. Koľko ich bude, nórska vláda zatiaľ nespresnila.
- USA dodajú Ukrajine 31 tankov M1 Abrams, informuje Bloomberg.
- Nemecko pošle na Ukrajinu 14 tankov Leopard 2-A6, oznámil to kancelár Olaf Scholz na zasadnutí vlády.
- Švédsko podľa ministra obrany uvažuje o dodávke tankov Stridsvagn 122 Ukrajine, ktoré sú upravenou verziou nemeckého modelu Leopard 2A5.
Naďalej platí dohoda s Nemeckom o tom, že tanky Leopard 2A4 prídu na Slovensko, oznámil minister obrany Jaroslav Naď. Jeden Leopard už Slovensko má, ďalších 14 má postupne prichádzať od marca.
Kanada a protiraketová obrana
Kanada zvažuje účasť v novom programe protiraketovej obrany Zlatá kupola, ktorý tento týždeň predstavil americký prezident Donald Trump. V noci na štvrtok (22. 5.) to podľa agentúry Reuters potvrdil kanadský premiér Mark Carney. Ten dodal, že o prípadnej účasti Kanady na tomto projekte sa rokuje na vysokej úrovni.
Vo všeobecnosti označil Carney myšlienku posilnenej vojenskej ochrany Kanady za „dobrý nápad“, a to vzhľadom na „reálne hrozby“ zo strany Severnej Kórey, Ruska, Číny - a dokonca aj z vesmíru „v nie takej vzdialenej budúcnosti“.
Ruský zbrojný priemysel
V roku 2017 ruský zbrojný priemysel dosiahol tržby vo výške 33 miliárd eur, čo je v porovnaní s rokom 2016 nárast o 8,5 percenta. Na prvom mieste vo výrobe zbraní sa umiestnili Spojené štáty (57 percent), Rusko (9,5 percent) sa dostalo na druhé miesto, tretiu priečku obsadila Británia (9 percent), ktorá zostáva najväčším výrobcom zbraní v Európe. V zozname najväčších zbrojoviek je spolu 24 firiem zo západnej Európy, ktorých podiel na celkových tržbách dosiahol za vlaňajší rok je 23,8 percenta.
Do desiatky najväčších výrobcov zbraní sa na základe údajov za rok 2017 prvýkrát dostal aj ruský koncern. Ide o firmu Almaz-Antej, ktorá sa špecializuje na komponenty protivzdušnej a protiraketovej obrany. Jej tržby vzrástli aj napriek sankciám uvaleným po udalostiach na Ukrajine.
Ako pozoruhodný vývoj sa v správe vyzdvihuje 24-percentný nárast tržieb tureckých zbrojných spoločností za rok 2017 v porovnaní s rokom 2016.