Karate (jap. 空手 - karate) alebo karate dó (jap. 空手道 - karate dó) je bojové umenie pochádzajúce z japonského ostrova Okinawa.
História a Filozofia Karate
Všetky ázijské bojové umenia sú úzko späté s východnými filozofiami, hlavne s budhizmom. Budhizmus vznikol v Indii, postupne sa rozšíril po celej Ázii a v dvadsiatom storočí ovplyvnil aj filozofické zmýšľanie západného sveta. India bola v tej dobe striktne rozdelená na kasty (spoločenské vrstvy). Tak ako mali jednotlivé vyššie kasty určité privilégiá, mali aj povinnosti. Medzi najvýznamnejšiu z povinností patrilo štúdium bojových techník a filozofických disciplín. Tak sa stalo, že Bódhidharma (tretie dieťa kráľa Sugandhu) bol vycvičený v umení boja holými rukami (Vajra-mushti) a zároveň ho mních Prajnatara vyučoval aj budhizmus.
Niekedy okolo roku 520 (uvádza sa aj 524 alebo 527) prišiel Bódhidharma už ako takmer 60-ročný muž do Číny. Historické pramene sa nezhodujú v tom, či prišiel po mori alebo cez hory. Faktom však je, že v chrámovom komplexe Šao-lin začal vyučovat svoje pojatie buddhismu. Aby jeho žiaci lepšie zvládali náročné meditačné techniky, vytvoril pre mníchov program cvičenia pre zvyšovanie fyzickej kondície založený na už spomínanom umení boja holými rukami. Krátko po Bodhidharmovej smrti však v Číne nastali ťažké časy. Zúrila vojna a jej výboje sa nevyhýbali ani kláštoru. Mnísi boli nútení sa brániť, a k tomu boli vyučované fyzické cvičenia veľmi vhodné, keďže vychádzali z bojového štýlu. Kláštor sa úspešne ubránil a s časom bojové umenia ďalej rozvíjal.
Vlastný druh neozbrojeného boja vznikol tiež na Okinawe, čo je jeden z ostrovov Rjúkjú. Tamojší vládca (daimjó) zakázal prostému ľudu nosiť a používať akékoľvek zbrane. Vzhľadom k útokom banditov a krutosti pánov boli obyvatelia Okinawy nútení rozvinúť techniku boja holými rukami (popr. pomocou bežných denných pomôcok). Túto techniku nazvali Te (ruka). Vďaka obchodnému spojeniu s Čínou sa okinawské Te dostalo pod vplyv Kempo (Kempo je súhrnný názov pre čínske bojové umenia) a rozvinulo sa do rôznych samostatných štýlov. V mestách Šuri, Naha a Tomari sa vyvinuli tri štýly boja - Šuri-te, Naha-te a Tomari-te. Z tých sa v 19. storočí vyvinuli dva smery: Sorea-rju (pôv. Naha-te) a Sorin-rju (spojením Šuri-te a Tomari-te).
Toto bojové umenie sa vďaka svojmu čínskemu pôvodu nazývalo pôvodne "čínska ruka". To bol aj pôvodný význam znakov, ktorými sa karate v Japonsku označovalo. Moderný majster tohto umenia Gichin Funakoši, ktorý zomrel v roku 1957 vo veku 88 rokov, zmenil znaky tak, že doslova znamenali "prázdna (kara) ruka (te)". Funakoši však zvolil tieto znaky i pre ich význam v Zen-budhistickej filozofii: "stať sa prázdnym". Pre majstra bolo karate bojovým umením, ale bolo tiež prostriedkom tvorby charakteru. Napísal: "Ako lesklý povrch zrkadla odráža všetko, čo je pred ním, a ako sa tichým údolím nesie i slabý zvuk, tak musí žiak karate vyprázdniť zo svojej mysle sebectvo a skazenosť pri úsilí vhodne reagovať na čokoľvek, s čím sa môže stretnúť.
Prečítajte si tiež: Ivan Spišiak Karate
Karate bolo prvýkrát predvedené japonskej verejnosti v roku 1922, kedy bol Funakoši, ktorý bol profesorom na okinawskej vysokej pedagogickej škole, pozvaný, aby vyučoval a predvádzal ukážky tradičných bojových umení pod záštitou ministerstva školstva. Jeho ukážky na divákov tak zapôsobili, že bol zavalený žiadosťami, aby zostal vyučovať v Tokiu. Namiesto návratu na Okinawu učil Funakoši karate na rôznych univerzitách. Japonská asociácia karate (JKA) bola vytvorená v roku 1949 a Funakoši sa stal hlavným inštruktorom (trénerom). Asociáciu uznalo ministerstvo školstva v roku 1958.
Úloha karate v modernej dobe je mnohostranná. Ako praktický prostriedok sebaobrany sa široko vyučuje v súkromných kluboch a napríklad v Japonsku je súčasťou tréningového programu pre policajtov a členov ozbrojených síl. Veľký počet vysokých škôl začleňuje karate do svojich programov telesnej výchovy a jeho techniky sa tiež učí vzrastajúci počet žien. V Japonsku a všade vo svete však karate získava veľkú popularitu ako súťažný šport, ktorý zdôrazňuje mentálnu disciplínu rovnako ako fyzické schopnosti.
Pás (obi) sa v dnešnej podobe začal objavovať v 14. až 15. storočí ako praktický doplnok samurajov. Nositeľ sa od neho nikdy neodlučoval. Pás bol vyrábaný presnými postupmi odrážajúcimi symboliku a skrytý význam. Napríklad pás vyrobený z obnosených šiat rodičov (symbol úcty) alebo šiat majstra (symbol prijatia odkazu) alebo vyčisteného menštruačného pásu žien (symbol vyčistenia pôvodne špinavej mysle). Symbolika odovzdávania (predávania) pásu (ako odovzdávanie mysle, odkazu) zanikla asi pred 200 rokmi v prospech označenia pokročilosti techniky a zásluh reprezentujúcich len vonkajšiu stránku praxe, ktorú žiak predvádza, a ktorú pri skúške preukazuje.
V rôznych školách karate sa farby líšia. Jednotlivé farby majú hlbokú symboliku, ktorá vychádza z duchovnej podstaty viery.
- biela (8.
- žltá (7.
- zelená (6.
- fialová (5.
- fialová (4.
- hnedá (3.
- hnedá (2.
- hnedá (1.
- čierna (1.
- čierna (2.-10.
Karate ako každý šport prešlo a aj prechádza mnohými zmenami. Spolu s úsilím o jeho zaradenie do Olympijských hier sa vytvára množstvo inovácií v rozhodovaní, samotnom priebehu súťaže, či podmienkach súťažných vystúpení.
Prečítajte si tiež: Výber chráničov na karate pre deti
Disciplíny Karate: Kata a Kumite
V športovom karate existujú dve disciplíny - kata a kumite. U nás je najmenej rozšírenou formou súťaže. Kata je forma tieňového boja. Je to choreografia boja s fiktívnymi protivníkmi útočiacimi na cvičiaceho z rozličných strán. Útočné a obranné techniky, kryty, kroky, obrátky, kopy i údery sú v kata skĺbené do presného sledu s ustáleným rytmom i pôdorysom vykonávania.
Kumite je názov pre športový zápas medzi dvoma súpermi podľa pravidiel, pričom útok ani technika nesmú spôsobiť zranenie súpera. Okrem rozvíjania techniky pohybov rozvíja zmysel pre správne odhadnutie okamihu pre akciu, reakciu a bojovú stratégiu. Úspešnosť jednotlivých vykonaných techník a ich bodové hodnotenie posudzujú rozhodcovia. Športový zápas kumite je v porovnaní s formou kata rozšírenejší a obľúbenejší nielen medzi pretekármi, ale aj medzi divákmi. Pre divákov je športový zápas príťažlivejší, pretože v ňom dochádza k priamemu boju. Zápas prebieha na presne vymedzenom území počas stanoveného času.
Turnaj karate môže zahrňovať súťaž kumite a/alebo súťaž kata. Súťaž v karate, môže zahŕňať súťaž v kumite, v kata alebo oboje. Súťaž v kumite sa môže ďalej deliť na súťaž družstiev a súťaž jednotlivcov. V kumite sa učíme používať proti jednému alebo viacerým protivníkom všetky techniky známe z kata. Kumite je teda cvičením kata s "maai" (vzdialenosť).
Hoci majú jednotlivé školy odlišné pravidlá, existujú dva základné typy súťaží: simulovaný boj proti jednému alebo viacerým útočníkom (kata) a športový zápas (kumite).
Súťažné Kategórie
Povolené kategórie v kata a kumite môžu byť operatívne zmenené rozhodnutím príslušného orgánu. Použitie kumite tatami pre súťaž kata nie je vhodné. Na súťaž kata sa použije systém eliminácií.
Prečítajte si tiež: Úvod do karate
Príklad rozdelenia kategórií:
- Pôvodné kategórie. Nové kategórie.
- KATEGÓRIA 5 -7 roční. KATEGÓRIA 6 -7 roční.
- KATA dievčatá 5-7 F. KATA dievčatá 6-7 F.
- KATA chlapci 5-7 M.
tags: #karate #rozdelenie #kata #v #kumite