Jedným z filmov, ktoré patria do povinnej výbavy každého vianočného filmového maniaka, je jednoznačne klasika klasík - Home Alone. Príbeh Kevina, ktorého rodina omylom zabudla na Vianoce doma, je súčasťou vianočného programu miliónov ľudí po celom svete aj dnes, 32 rokov od filmového uvedenia prvej časti. Pokračovanie Kevinovho príbehu sa navyše odohráva v našom milovanom New Yorku, preto je jasné, že my v CKM sme veľkými fanúšikmi oboch častí.
A Kevina máme radi až tak veľmi, že sme sa rozhodli na známe filmové lokality z Home Alone 2 pozrieť aj zblízka. Počas našej decembrovej návštevy New Yorku sme sa zastavili na miestach, ktoré navštívil aj samotný Kevin v Home Alone 2, no aj na miestach, ktoré pre svoj nabitý program s dlhoprstými banditmi, nestihol.
Lokality z filmu Sám Doma 2 v New Yorku
Central Park
K „must see“ miestam NYC za každého ročného obdobia určite patrí Central Park. Keďže ideme po stopách Kevina, túto zastávku sme nemohli vynechať. Zábery z Central Parku sa v Home Alone 2 objavili hneď niekoľkokrát. Je to taktiež miesto, kde Kevin stretáva „Pigeon Lady“, záhadnú ženu obklopenú holubmi, ktorá mu spočiatku naháňa strach, no neskôr sa s ňou spriatelí. My sme síce nezažili Central Park s bielou posýpkou, no vždy, keď v New Yorku poriadne nasneží, sa lúky parku zaplnia bežkármi a na svoje si prídu aj fanúšikovia sánkovačiek. Veľmi populárne je v zimných mesiacoch aj klzisko.
Stále sme v Central Parku a v pokračujeme po stopách Kevina. Posúvame sa však o kúsok ďalej, k Bethesda Terrace. Presne na tomto mieste Kevin unikol dlhoprstým banditom tak, že sa ukryl do kufríka za konským záprahom. My sme, našťastie, pred žiadnymi zloduchmi neutekali, tak sme si to tu mohli vychutnať s úsmevom na tvári.
Hotel Plaza
Z Central Parku prechádzame k blízko stojacemu Hotelu Plaza. Najznámejší newyorský hotel zrejme netreba veľmi predstavovať. Tu Kevin s radosťou užíval všetky hotelové pôžitky za tatkovu kreditku - v izbe č. Počas natáčania filmu bol majiteľom hotela Plaza Donald Trump. Ten dovolil štábu použiť zábery z hotela, no umožnil im nakrúcať len v priestoroch lobby a jeho podmienkou zároveň bolo, aby si vo filme aj zahral. To mu tvorcovia splnili a Trump tak mohol podať svoj životný herecký výkon a poradiť Kevinovi cestu k recepcii.
Prečítajte si tiež: Typy striel .38 Special
Pre mega fanúšikov Kevina máme jednu zaujímavosť - hotel Plaza ponúka pre svojich hostí špeciálny Home Alone balíček, ktorý zahŕňa newyorskú jazdu v limuzíne so zastávkami na miestach, ktoré sa objavili vo filme. Nesme chýbať ani Kevinova obľúbená syrová pizza či nádielka zmrzliny na izbe.
Radio City Music Hall
Ďalšou zastávkou, ktorú sme mali s Kevinom spoločnú, bola známa Radio City Music Hall. Okolie budovy v priedvianočnom čase zdobí nápaditá výzdoba. V Radio City Music Hall sa každoročne konajú tradičné vianočné predstavenia. Medzi najobľúbenejšie patrí šou The Radio City Spectacular, počas ktorej si diváci môžu užiť vystúpenie známej tanečnej skupiny The Rockettes.
Rockefeller Center
Miesto, kde sa Kevin na konci filmu stretáva so svojou mamou a kam sme sa my počas nášho tripu vracali hneď niekoľkokrát. Rockefellerovo centrum, veľké obchodné centrum s 19 budovami má počas vianočného obdobia neobyčajné čaro. Najväčšiu zásluhu na tom má, samozrejme, vianočný stromček, ktorý patrí medzi najväčšie (a podľa nás rozhodne aj najkrajšie) na svete. Každý deň sme sa tu zastavili a vždy sme pri stromčeku zažili inú atmosféru, pretože jej náboj sa, najmä vďaka davom ľudí, počas dňa mení. Jednoznačne najlepšie rozhodnutie sme spravili, keď sme prišli pred siedmou ráno. Pri stromčeku nebol takmer nik a my sme si mohli jeho krásu s 50-tisíc farebnými svetielkami užiť naozaj dosýta. Tak ako Kevin v Home Alone.
Vedeli ste, že stromčekovú tradíciu odštartovali v roku 1931 pracovníci z Rockefellerovho centra? Tí dali pred sviatkami dokopy peniaze a kúpili si svoj vlastný „firemný“ vianočný stromček. Muži vtedy ozdobili 20 metrov vysokú jedľu podomácky vyrobenými girlandami. Rockefellerovo centrum sa o dva roky neskôr rozhodlo urobiť z vianočného stromčeka každoročnú tradíciu a v roku 1933 usporiadalo vôbec prvý ceremoniál rozsvietenia stromčeka. Odvtedy túto jedinečnú newyorskú ikonu každoročne obdivujú tisíce domácich aj turistov. Ako každý rok, aj počas našej návštevy zdobilo stromček vyše 50 000 LED svetiel a veľká krištáľová hviezda vážiaca viac ako 400 kilogramov. Vyrobila ju spoločnosť Swarowski Crystal.
Súčasťou vianočného Rockefellerovho centra je aj ľadové klzisko, ktoré bolo prvýkrát sprístupnené v roku 1936. Na klzisku sa v Home Alone 2 „pošmýkal“ aj Kevin. Toto miesto navštívil po tom, ako sa mu podarilo zbaviť dlhoprstých banditov.
Prečítajte si tiež: Všetko o brokových nábojoch do revolvera
Bonusové lokality, ktoré ste možno nevedeli
Duncanovo kráľovstvo hračiek
Ak ste si mysleli, že hračkárstvo, ktoré chceli dlhoprstí banditi vykradnúť počas Štedrého večera, skutočne existuje a nachádza sa v New Yorku, zrejme vás budeme musieť sklamať. Zábery Duncanovho hračkárstva totiž pochádzajú zo Chicaga a exteriér obchodu je v skutočnosti Rookery Building - známa chicagská historická pamiatka, ktorá sa okrem Home Alone objavila napríklad aj vo filme The Untouchables. Zaujímavosťou je, že Duncanovo kráľovstvo hračiek (Duncan's Toy Chest) bolo pomenované po producentovi filmu Duncanovi Hendersonovi.
Dom McCallisterovcov
Dom McCallisterovcov sa síce tiež nenachádza v New Yorku a ani v jeho blízkom okolí, no aj dnes patrí k vyhľadávaným turistickým atrakciám. Nachádza sa na adrese 671 Lincoln Avenue v mestečku Winnetka v štáte Illinois. Rodina, ktorej dom patrí, ho v minulosti ponúkala na prenájom aj na Airbnb. Nevieme, ako vy, ale my by sme tento zážitok určite brali - veď kto by nechcel stráviť noc u slávnych McCallisterovcoch?
Mustang: Príbeh emancipácie a lokácie natáčania
Príbehy odohrávajúce sa v Turecku ma obzvlášť priťahujú, pretože je to oblasť naplnená nepokojom, všetko sa tu mení. Situácia sa v poslednej dobe posunula opäť viac konzervatívnym smerom, ale stále je tu cítiť sila a energia. Máte tu pocit, že ste v srdci niečoho dôležitého, že všetko sa môže okamžite dať do pohybu nečakaným smerom. Je to tiež neuveriteľný zdroj príbehov.
Mustang je príbehom emancipácie, rovnako ako váš krátky absolventský film. Chcela som hovoriť o tom, aké je to byť dievčaťom a ženou v dnešnom Turecku, kde otázka žien je viac ako kedykoľvek predtým veľkou spoločenskou témou. Skutočnosť, že sa vďaka častým pobytom vo Francúzsku pozerám na situáciu inými očami, hrala samozrejme dôležitú úlohu. Zakaždým, keď sa vraciam do Turecka, cítim tu určitú formu nátlaku, ktorá ma vždy prekvapí. Všetko, čo nejako súvisí s ženskosťou je neustále redukované na sexualitu. Ako keby čokoľvek, čo žena alebo mladé dievča robí, bolo sexuálne sfarbené.
Niektorí riaditelia škôl vraj napríklad zakazujú chlapcom a dievčatám po ceste do tried používať rovnaké schodisko. Stavajú pre ne oddelené. Prepožičiavajú tak silný erotický náboj aj tým najbanálnejším veciam; cesta po schodoch sa zrazu mení na niečo závažné. Poukazuje to na absurditu takého druhu konzervatizmu : všetko je sexuálne. Vedie to k tomu, že deti neustále hovoria o sexe. A vynára sa koncept spoločnosti, ktorý obmedzuje ženy na stroje určené k plodeniu detí, ktoré sú dobré len na domáce práce.
Prečítajte si tiež: Jednotný náboj: História
Turecko bolo jednou z prvých krajín, ktoré v 30. rokoch minulého storočia priznalo ženám možnosť voliť. A zrazu musíme hájiť ich základné práva, ako napríklad právo na potrat. Je to smutné.
Mustang je divoký kôň, ktorý skvelo symbolizuje päticu mojich odvážnych a neskrotných hrdiniek. Aj vizuálne ich vlasy pripomínajú hrivy a po dedine sa pohybujú ako stádo mustangov. Aj príbeh samotný sa ženie vpred tryskom ako divoký kôň, a táto energia je srdcom môjho filmu.
Situáciu z úvodu filmu, kedy dievčatá vyvolajú škandál tým, že vylezú chlapcom na ramená a stihne ich za to krutý trest, som sama zažila ako tínedžer. S tým rozdielom, že som vtedy sklonila hlavu a v žiadnom prípade nemala odvahu sa tomu postaviť. Ubehli roky, kým som si dovolila čo i len protestovať. Chcela som, aby postavy vo filmovej verzii boli skutočnými hrdinkami. A ich odvaha sa im musela vyplatiť. Vidím tú päticu dievčat ako päťhlavú dračicu, ktorá príde o hlavu, kedykoľvek niektorá z nich zmizne z príbehu, ale posledná časť, ktorá ostane napriek tomu nakoniec zvíťazí. Je to preto, že staršie sestry sa nechali zviesť predstavou, že najmladšia, Lale, odmieta ich osud.
Zamedzenie prístupu do školy a reakcie na to sú pre príbeh zásadné, ale nie som v tomto ohľade militantná. Film nie je politický predslov. Film dokáže vyjadriť veci omnoho citlivejšie a silnejšie, ako by som to vedela vyjadriť slovami. Vidím to ako rozprávku s mytologickými motívmi - ako je Minotauros, hydra (pätica dievčat spojených v jedno telo) a lopta, znázornená futbalovým zápasom, ktorého sa dievčatá chcú zúčastniť.
Videla som Smrť panien po premiére a čítala aj knižnú predlohu Jeffreyho Eugenidesa, ale Mustang nie je odkazom na ňu. O nič viac, než je odkazom na Rocco a jeho bratia. Omnoho viac ma ovplyvnil film Saló alebo 120 dní Sodomy, v tom zmysle, že Pasolini rozpráva pomocou nechutného príbehu príbeh spoločnosti v zajatí fašizmu. Hľadala som podobnú formu oddelenia štýlu od obsahu. Často som si pri písaní scenára nechávala DVD s filmom bežať na pozadí. Pozrela som si aj mnoho filmov o úteku z väzenia, ako napríklad Útek z Alcatrazu. Hoci je môj príbeh zasadený do dôverne známeho rodinného života, ide vlastne o príbeh úteku z väzenia.
Nie je náhodou, že ste za dejisko príbehu zvolila odľahlú dedinu Inebola pri Čiernom mori, 600 km od Istanbulu. Izolácia prispieva k pocitu útlaku, ktorý diváci prežívajú. To miesto zdôrazňuje pocit, že ste na konci sveta. Išlo mi primárne o umelecký dojem z rozprávkovej krajiny a kľukatými sa pobrežnými cestami a lesmi. Je to miesto, na ktoré je ťažké sa dostať. Pár mesiacov pred nakrúcaním tu nebolo žiadne letisko a nikto tu nikdy nenakrútil žiadny film. Mala som skutočný pocit izolácie. Nielen, že sa do tých najodľahlejších dedín novinky dostane len prostredníctvom oficiálnych kanálov, v každom dome tiež nájdete vrece s uhlím - darček od vtedajšieho premiéra, ktorý je dnes už prezidentom. Ľudia cítia blízkosť, až rodinné puto s režimom, ktorý k nim dôverne prehovára z médií. Iba na málo miestach by ste nenašli zapnutý televízor s rečniacimi papalášmi. Keď sme skončili, postavili 90 kilometrov od miesta, kde sme nakrúcali, letisko, odkiaľ odlieta jedno lietadlo denne. Bol to ako závan čerstvého vetra, ako by sa niečo zlomilo.
Počas nakrúcania, ste boli tehotná. Aké to pre vás bolo? Bolo to úderné komando. Bola som presne v polovici tehotenstva, keď sme začali a nakrúcali sme 12 hodín denne, šesť dní v týždni. Bola som v rovnako zraniteľnej pozícii ako dievčatá, čo nebolo zlé, pretože to znamenalo, že sme na rovnakej lodi. Tri týždne pred začiatkom hlavného nakrúcania, keď bolo všetko pripravené, nás opustil producent. Bolo to, ako by pilot v polovici letu vystúpil z lietadla. Nakrúcanie sa zastavilo, štáb sa začal rozpadať. Všetko, čo som pripravila, sa začalo rozpadať. Nakoniec sme zohnali iného producenta a pokračovali v nakrúcaní, ale situácia, kedy som takmer o všetko prišla, pre mňa bola obrovskou motiváciou. Bola to taká dráma, že som všetky donútila prekonať samých seba a film zachrániť. Každý záber bol otázkou života a smrti. Ľudia sú schopní neuveriteľných vecí, keď príde kríza. Denne sme doslova od základov stavali scény, ktoré sme v ten deň nakrúcali. Bolo to neuveriteľne intenzívne dobrodružstvo a balansovanie na hrane. A veľký zázrak.
Moje filmové korene sú vo Francúzsku, vyštudovala som filmovú školu La Fémis, a stretla tu ľudí, ktorí zásadne ovplyvnili moju kariéru. Napríklad Oliviera Assayasa, ktorý ma priamo a nepriamo podporoval, vždy tu pre mňa bol a dával na mňa pozor. To isté platí o Davidovi Chizalletovi, mojom hlavnom kameramanovi, ktorý nakrúcal aj môj záverečný školský projekt Une goutte d´eau. David má skvelé videnie, energiu a nadšenie, v zmysle akým sprevádza hercov. Pohybuje sa okolo nich ako mačka. Je tiež absolútnym filmovým nadšencom. V Cannes boli tri jeho filmy a úplne si to zaslúži. Už som chcela všetko vzdať, ale Alice mi poradila, nech začnem s niečím menším, čo každého hneď nezastraší. Poslala som jej námet na Mustanga a spoločne sme začali pracovať na scenári. Bola mi veľkou oporou, ako tréner pre boxera.
Jeho hudba je vždy naratívna. Keď hrá Warren na husle, je to ako by ste počúvali niekoho rozprávať príbeh. A jeho kompozície sú neuveriteľné. Z umeleckého hľadiska jeho hudba a výber nástrojov presne sedí k prostrediu fimu - veľký dom z dreva, krajina pri Čiernom mori. Ešte než som sa s ním vôbec stretla, som si púšťala jeho hudbu k fotkám lokalít a bolo to presne ono. Naše prvé stretnutie bolo neuveriteľne silné, ale nemal na projekt čas. Musela som ho sledovať a počkať si na neho. Čo sa mi naozaj páči na našom spojenectve a zvedavosti, ktorú jeden u druhého vyvolávame, je skutočnosť, že ide o prienik kultúr natoľko vzdialených, ako sú od seba vzdialené Turecko a Austrália.
Vyhlásili sme masívny konkurz a behom deviatich mesiacov sme sa stretli so stovkami dievčat ako vo Francúzsku, tak v Turecku. Vzhľadom na tému filmu bolo dôležité, aby nás sami kontaktovali. Dve výnimky predstavujú Elit İşcam (Ece) a Tuğba Sunguroğlu (Selma). Elit jediná mala predchádzajúcu hereckú skúsenosť. Bola pre mňa svojim spôsobom múzou, písala som scenár pre ňu a bála sa, aby zo svojej postavy nevyrástla, než sa začne nakrúcanie. Okrem jej zjavne nespútanosti mustanga som v nej zaznamenala aj veľkú osobnosť. Dôležité bolo dať dokopy celú skupinu, nie päť rôznych herečiek. Musíte stvárniť celú štruktúru navzájom prepletených vzťahov.
Nemali problém vystupovať v niektorých scénach. Postupovali sme krok za krokom, detail po detaile. Pre rodičov Güneş som zasa vytvorila zoznam všetkého, čo pri nakrúcaní ich dcéru čaká. Napríklad to, že bude nakrúcať v plavkách alebo podprsenke, alebo že bude konfrontovaná, skrz jej postavu, so smrťou milovanej osoby. Samozrejme, sme vedeli kam môžeme nemôžeme zájsť a občas sme museli brzdiť, ale myslím, že by urobili čokoľvek, o čo by som ich požiadala. Mali ku mne absolútnu dôveru a dokázali zájsť veľmi ďaleko.