Prvopočiatky biatlonu siahajú hlboko do histórie ľudstva. V živote športu je biatlon triedou, pretože mal a stále má využitie v každodennom živote. Jaskynné kresby boli nájdené v Nórsku asi v období pred 5000 rokmi, dali nám najskoršie záznamy z lyžovania a nosenia zbrane na poľovanie alebo zápasenie.
Historické záznamy z Ázie tiež hovoria o "koňoch s krídlami", stopy poľovníkov prenasledovali zvieratá hrajúce sa na snehu. Prvé historické záznamy biatlonových pretekov sa nachádzali v mieste blízko Švédsko-Nórskych hraníc v roku 1767, medzi pohraničnou armádou týchto dvoch krajín.
Z vojenskej hliadky športom
Všeobecný vývoj v biatlone pokračoval priamo, poľovanie a vojnový stav do času keď došlo ku športovej demonštrácii sa prvé ZOH v roku 1924 Chamonix vo Francúzsku niesli pod menom vojenská hliadka. Už na premiérových Zimných olympijských hrách vo francúzskom Chamonix 1924 sa predstavila prvotná forma biatlonu pod názvom Vojenská hliadka.
V tom čase bola iba predstavená ako ukážkový šport, nerobili ju masy. Po druhej svetovej vojne ale boli preteky vyradené z olympijského programu v St. Moritzi (1948) pre silné protivojnové cítenie, ktoré zbrane symbolizovali.
Oficiálny vznik a zaradenie na ZOH
Za oficiálny vznik biatlonu je považovaný rok 1958, keď sa v rakúskom Saalfeldene uskutočnili prvé Majstrovstvá sveta v biatlone. Tomuto podujatiu svetovej kvality predchádzalo množstvo pretekov, ktoré boli označené prívlastkom pokusné. Historicky prvým víťazom vo vytrvalostných pretekov na 20 km sa stal Švéd Adolf Wiklund. Biatlon si veľmi rýchlo získal nielen srdcia športovcov, ktorí sa novému odvetviu zimného športu začali venovať, ale prakticky okamžite aj divákov.
Prečítajte si tiež: Zbraň a podnikanie: Kedy je to povolené?
Jeho popularita stúpala každým dňom a už o dva roky neskôr, teda v roku 1960, bol biatlon zaradený do Zimných olympijských hier v americkom Squaw Valley. Zaujímavosťou je, že takýmto rýchlym rozvojom sa nemôže pochváliť žiadne iné športové odvetvie. Štartovalo sa v pôvodnej jedinej disciplíne na 20 km so štyrmi streleckými položkami. Súťažili iba muži.
Rozdiel však bol v tom, že počas pretekov sa strieľalo z veľkokalibrovej pušky a na štyri rôzne vzdialenosti - 250, 200, 150 a 100 m. Prvé tri vzdialenosti sa na terče mierilo poležiačky, na poslednú najkratšiu vzdialenosť mierili športovci postojačky. Terčov bolo päť, ale nie vedľa seba v horizontálnej polohe, ale jeden v strede a nad ním aj pod ním ďalšie dva (stačí si predstaviť hernú kocku a na nej hodené číslo päť). Každý nepresný výstrel bol penalizovaný dvoma trestnými minútami.
Historicky prvé olympijské zlato si vo vytrvalostných pretekoch vybojoval Švéd Klas Lestander. Od vtedy biatlon utrpel veľa dramatických zmien, vrátane prístupu na ZOH v Squaw Valley (USA) a zmene malorážky (22 palcový kaliber) v roku 1978.
Vývoj disciplín a pravidiel
Prvým významným medzníkom vo vývoji biatlonu predstavuje rok 1965. V tomto čase bola zavedená druhá disciplína - štafeta družstiev. Vzdialenosť streľby sa zjednotila na 150 m a upravila sa aj veľkosť terčov. O dva roky neskôr vznikla samostatná kategória juniorov.
Nová disciplína - rýchlostné preteky (šprint) - uzreli svetlo sveta v roku 1974. Medzinárodný olympijský výbor zaradil šprint do itinerára až v roku 1980 pre americký Lake Placid ako 38. preteky a jediné nové na ZOH. V roku 1976 sa totiž začala testovať zásadná zmena, keď veľkokalibrovú pušku nahradila malokalibrovka. Tá mala premiéru na Svetovom šampionáte v roku 1978.
Prečítajte si tiež: Expanzné strelivo na Slovensku
Ženský biatlon
Až do roku 1984 bol biatlon výsostnou doménou mužského osadenstva. Zmena nastala na Svetovom šampionáte tohto roka vo francúzskom Chamonix, hoci v 80-tych rokoch bolo nežnejšie pohlavie v úzadí. Jazdili vlastné šampionáty a iba disciplíny na päť, resp. desať kilometrov. Víťazka vytrvalostných pretekov opanovala aj šprint. Tretiu zlatú medailu si na krk na svetovom šampionáte zavesila v štafete žien. V tom čase v nej nesúťažili štyri pretekárky, ale len tri.
Roku 1989 bol pre ženy prelomový tým, že začali jazdiť súčasné dĺžky tratí a podujatia simultánne s mužmi.
IBU a nové disciplíny
O štyri roky neskôr bola na kongrese v Londýne založená Medzinárodná biatlonová únia známa pod skratkou IBU a v roku 1994 sa uskutočnil prvý riadny Kongres IBU v rakúskom Salzburgu, kde sa rozhodlo o organizácií prvých Majstrovstiev Európy v biatlone, ktoré sa konali vo fínskom Kontiolahti.
V roku 1997 mal premiéru nový typ pretekov, ktoré dnes poznáme ako stíhacie preteky. Zaujímavosťou je, že táto disciplína sa v rámci Majstrovstiev sveta prvý raz odohrala na Slovensku - v Národnom biatlonovom stredisku Osrblie. Pozícia IBU bola silná aj voči Medzinárodnému olympijskému výboru a stíhacie preteky sa na OH dostali v roku 2002.
Dva roky po stíhačke sa pridali aj preteky s hromadným štartom pre tridsať najlepších pretekárov. MS 1999 sa konali vo fínskom Kontiolahti a prvú zlatú medailu z „masáku“ si do Nemecka odniesol Sven Fischer a Olena Zubrilová, vtedy ešte reprezentujúca Ukrajinu. Tento druh disciplíny sa prvý raz pod piatimi olympijskými kruhmi predstavil v stredisku Cesana San Sicario neďaleko Turína.
Prečítajte si tiež: Airsoft: Začiatky a vývoj
Boom nových disciplín pokračoval a v roku 2005 sa v ruskom Chanty-Mansijsku uskutočnili prvé Majstrovstvá sveta zmiešaných štafiet. Zvláštnosťou bolo, že sa nejazdili vrámci klasických MS v Hochfilzene, ale ako záverečná disciplína celého ročníka Svetového pohára v stredisku za Uralom.
Doteraz jedinými olympijskými víťazmi v zmiešanej štafete sú Nóri.
Významné osobnosti biatlonu
Biatlon sa môže pýšiť najlepším zimným olympionikom všetkých čias. Nór Ole Einar Björndalen získal na piatich OH trinásť cenných kovov - osem zlatých, štyri strieborné a jeden bronz. Deväť medailí, ale iba dve zlaté nazbierala Nemka Ushi Dislová. Tretím najlepším je Johannes Thingnes Bö s piatimi zlatými a ešte troma iného lesku.
Slovenska Anastásia Kuzminová je v medailovej tabuľke na 12. V rebríčku krajín figuruje na čele Nórsko (55), ktoré po OH v Pekingu 2022 predbehlo dlho vedúce Nemecko.
Slovenské úspechy v biatlone
Slovensku patrí veľmi slušná 9. pozícia so siedmimi medailami, keď Kuzminovú vo Vancouveri bronzom doplnil Pavol Hurajt.Zatiaľ čo jeho legendárny súper, mimochodom rovesník, Raphael Poirée sa na OH trápil a získal iba jedinú individuálnu medailu, zo svetových šampionátov si odniesol štrnásť, z toho polovicu zlatých. No neskôr ho predstihol jeho krajan Martin Fourcade, ktorý získal jedenásť zlatých a spolu 18 medailí. No a napokon všetkých prekonal Johannes Thingnes Bö, ktorý si zapísal 12 zlatých.
Ženám so šiestimi individuálnymi zlatými medailami kraľuje Magdalena Neuner, ktorej sa vyrovnali velikánky svojej doby Magdalena Forsberg a manželka Raphaela Liv Grete Poirée. Nasťa Kuzminová má na svojom konte zlato z Östersundu v roku 2019, striebro z masového štartu z kórejského Pjongčangu 2009 a z Chanty-Mansijsku 2011 si priniesla bronz zo šprintu.
Na Kontiolahti 1999 zasa dobre spomína Martina Halinárová, ktorá má doma striebro zo stíhacích pretekov. Ole Einar Björndalen a Magdalena Forsberg dlho viedli historickú štatistiku celkových triumfov vo Svetovom pohári. Získali šesť veľkých krištáľových glóbusov. No napokon ich neuveriteľnou šnúrou siedmych triumfov po sebe predstihol Martin Fourcade. U žien je ale pozícia Forsbergovej, zdá sa, zabetónovaná.
Pri počte víťazstiev vo Svetovom pohári nikoho neprekvapí prvá pozícia Oleho Einara Björndalena, ktorý zaznamenal až 95 triumfov. Žiaden biatlonista histórie dlho nedosiahol ani polovicu, až to prekonal Martin Fourcade so 83 vavrínmi. A v priebehu sezóny 23/24 už Francúza prekonal Johannes Thingnes Bö s číslom 85.
Zo Sloveniek sa podarilo až neuveriteľných osemnásťkrát spolu na OH, MS a SP zvíťaziť Nasti Kuzminovej (10x šprint, 5x stíhačka, 3x masák, z toho 6x Oslo, 2x Oberhof, 2x Hochfilzen, 1x Vancouver, 1x Anterselva, 1x Soči, 1x Annecy, 1x Pjongčang, 1x NMNM, 1x Ruhpolding a 1x Östersund). Martine Halinárovej svedčali vytrvalostné preteky v Östersunde 1993 a Lahti 1995. Zabudnúť nemôžeme ani na šprint Soni Mihokovej v Hochfilzene 1996.
Dekorovanie na stupni víťazov zažili Slováci celkovo (OH+MS+SP) 60-krát (38x Kuzminová, 9x P.Slovenský biatlon je v súčasnosti najúspešnejším slovenským zimným športom. Biatlon je jedným z najúspešnejších a zároveň jedným z najpopulárnejších zimných športov na Slovensku.
Biatlon v našich končinách
Vzhľadom k náhlemu nárastu propagácie biatlonu by sa mohlo zdať že je to nové športové odvetvie, ktoré sa u nás rozvíja len v posledných niekoľkých rokoch. Nie všetci však vedia, že biatlon sa u nás rozvíjal od konca štyridsiatych rokov. Ťažko by ste ho však hľadali v kronikách a novinových výsledkoch pod týmto názvom.
V bývalom Československu sa biatlon skrýval za názvom Sokolovské preteky brannej zdatnosti a letný biatlon mal pomenovanie Dukelské preteky brannej zdatnosti. Obidve tieto obľúbené masové disciplíny, ktorých sa zúčastňovalo množstvo pretekárov vo všetkých vekových kategóriách, zastrešovali masovo-branné športy Zväzarmu.
Slovenský zväz biatlonu
Po roku 1989 došlo k zrušeniu Zväzarmu, ktorého nástupníckou organizáciou sa stalo Združenie technických a športových činností SR. Jedným zo sedemnástich zakladajúcich členských zväzov tohto združenia sa stal Slovenský zväz biatlonu, ustanovený 16. júna 1990.
Aj prvé úspechy slovenských biatlonistov sú staršieho dátumu. Na ZOH 1980 v americkom Lake Placid obsadil Peter Zelinka 6. miesto. Alena Fusková obsadila 4. Na tieto úspechy nadviazali „novodobé“ slovenské biatlonistky po vzniku samostatnej Slovenskej republiky.
Zásluhou jediného olympijského bodu za 6.miesto Martiny Jašicovej - Schwarzbacherovej a 12. miestu Sone Mihokovej sa biatlon stal najúspešnejším slovenským športom na ZOH 1994 v nórskom Lillehamri. Túto svoju pozíciu potvrdil biatlon aj na ZOH 1998 v Nagane v Japonsku, kde 4. miesto obsadila Soňa Mihoková, 7. miesto Martina Schwarzbacherová a 9. miesto Anna Murínová. Tri Slovenky v prvej desiatke rýchlostných pretekov! Štafeta po dramatickom boji obsadila 4.miesto.
Pre slovenský biatlon boli doteraz najúspešnejšími ZOH 2010 v kanadskom Vancouveri. Anastasiya Kuzmina, ktorá reprezentovala Slovensko od decembra 2008, získala na ZOH 2010 zlatú olympijskú medailu v rýchlostných pretekoch a striebornú medailu v stíhacích pretekoch. Sadu olympijských medailí skompletizoval Pavol Hurajt ziskom bronzovej medaily v pretekoch s hromadným štartom.
Kluby na Slovensku
Žiakom a dorastencom sa venujú kluby biatlonu na Čiernom Balogu, Skalitom, Brezne, Dolnom Kubíne. Niektoré v minulosti úspešné kluby, ako bolo napríklad Široké, ustúpili zo svojich pozícií, ale objavujú sa nové kluby, ktoré majú chuť a odvahu zapojiť sa aktívne do biatlonových súťaží.
V roku 2007 vznikol Fan klub biatlonu v Banskej Bystrici, ktorý úzko spolupracuje s Klubom biatlonu VŠC Dukla Banská Bystrica a pripravuje pre jeho mládežnícke kolektívy pretekárov v žiackych kategóriách. V roku 2009 pribudol do členskej základne Klub biatlonu Breza, ktorý sa venuje mladým pretekárom v žiackych kategóriách.
Prísľubom pre oživenie biatlonovej tradície na Spiši je klub biatlonu Cross Country Levoča, ktorý vznikol v roku 2012, ale jeho pretekári dávajú o sebe vedieť a stretávame sa s nimi na stupňoch víťazov. Veľkú pozornosť venuje zväz mládeži.
V rámci zväzu pracuje Zväzové centrum prípravy mládeže, Centrá talentovanej mládeže a Základne mládeže. Slovenský zväz biatlonu organizuje pre svojich členov súťaže v biatlone aj letnom biatlone. Ich najvyššími formami sú preteky Slovenského pohára (nesúce meno generálneho sponzora SZB, spoločnosti Viessmann), s celorepublikovou pôsobnosťou a vrcholom v každej sezóne sú Majstrovstvá Slovenska.
Všetky oficiálne súťaže sú organizované pre vekové kategórie od 10 rokov vyššie. Hlavný dôraz sa kladie na juniorské kategórie a hlavné seniorské kategórie, z ktorých vznikajú reprezentačné výbery na medzinárodné podujatia v rámci IBU.
Celkove sa jednotlivých podujatí Slovenského pohára zúčastňuje okolo 150 až 200 pretekárov v zime aj v lete . Pre zabezpečenie súťaží má zväz široký aktív rozhodcov s licenciami rozhodcov I., II., a III. triedy. Najlepší z rozhodcov sú navrhovaní na získanie licencie medzinárodného rozhodcu IBU.
V súčasnosti má zväz vo svojich radoch 20 medzinárodných rozhodcov IBU s platnou licenciou. Štyria z našich medzinárodných rozhodcov sú členmi aktívu technických delegátov IBU a technická komisia IBU ich deleguje ako rozhodcov alebo technických delegátov na podujatia IBU.
Národné biatlonové centrum Osrblie
Špeciálne postavenie v slovenskom biatlone má biatlonový areál v Osrblí, ktorý sa stal začiatkom druhej polovice deväťdesiatych rokov minulého storočia jedným z najlepších svojho druhu vo svete. V roku 1993 sa u nás mali vôbec prvý raz konať Majstrovstvá Európy, no bola slabá zima a nedostatok snehu. V ďalšej zime už perinbaba nesklamala a kompetentní získali do rúk organizovanie Juniorských majstrovstiev sveta 1994.
Domov si odniesol zlato tak zo šprintu ako aj individuálu. 18. a 20. januára 1996 dedinka na Horehroní prvý raz hostila Svetový pohár. Vo februári 1997 sa už nášmu areálu dostalo cti organizovať Majstrovstvá sveta elitnej kategórie. Medzi ženami triumfovala tiež legendárna Magdalena Forsberg. Pred tým ovládla aj vytrvalostné preteky. O rok neskôr sa u nás konal šampionát v letnom biatlone, kde získala Schwarzbacherová zlato zo stíhačky.
Postupne sa slovenské centrum biatlonu dostalo do centra diania a osem rokov sa tu jazdil Svetový pohár. Naposledy v decembri 2005. Areál ukončil svoju slávnu éru rovnako ako začal, keď sa kvôli nedostatku snehu nemohlo ísť tretie kolo SP v decembri 2006. Po následnom sprísnení kritérií zo strany IBU, kvôli ktorým musela byť väčšina stredísk zrekonštruovaná, u nás ostali nižšie podujatia - ME či IBU Cup. Za doteraz poslednú významnú akciu, ktorá sa odohrala v areáli Osrblia, je považovaná Zimná univerziáda v roku 2015.
Okrem domácich súťaží, bol v rokoch 1990 až 2006 pravidelne miestom konania vrcholných medzinárodných podujatí v biatlone, začínajúc Európskym pohárom v biatlone, cez Juniorské Majstrovstvá sveta v roku 1994, cez Svetové poháre po Majstrovstvá sveta v biatlone 1997 a Majstrovstvá sveta v letnom biatlone v roku 1998 a 2004.
Od roku 2007 je areál v Osrblí pravidelne dejiskom druhej najvyššej súťaže v rámci Medzinárodnej únie biatlonu - IBU pohára v biatlone a do leta 2012 sa tu konali aj IBU poháre v letnom biatlone a v rokoch 2010 a 2012 aj otvorené Majstrovstvá Európy v letnom biatlone.
Areál biatlonu vznikol pri Klube biatlonu Osrblie, ktorý bol jeho vlastníkom do roku 2011, kedy ho, po tom, ako sa Klub biatlonu Osrblie dostal do existenčných ťažkostí, a nebol schopný areál na požadovanej úrovni spravovať, odkúpil Slovenský zväz biatlonu. Cieľom bolo zabezpečiť jeho ďalšie fungovanie na dobrej úrovni a poskytnúť možnosť jeho využívania biatlonistom všetkých vekových kategórií, ale aj širokej verejnosti.
Areál funguje pod názvom Národné biatlonové centrum a zväz v ňom vytvára materiálno technické aj športové podmienky pre tréning v lete aj v zime. Sídlom Slovenského zväzu biatlonu je od roku 1993 Banská Bystrica, ležiaca v strede Slovenska, ale aj v centre biatlonového diania. Zväz sídli v budove, ktorej je vlastníkom.
Okrem kancelárií zväzu sú ostatné priestory prenajaté a zisk získaný z prenájmu je jedným z príjmov zväzu. Okrem toho, v rámci projektu podpory biatlonistov - vysokoškolákov, vytvoril zväz v budove ubytovanie pre študentov - členov Zväzového centra prípravy mládeže, resp.
Tabuľka: Najúspešnejší slovenskí biatlonisti na OH, MS a SP
| Meno | Počet víťazstiev | Šprint | Stíhačka | Masový štart | Iné |
|---|---|---|---|---|---|
| Anastasia Kuzminová | 18 | 10 | 5 | 3 | 6x Oslo, 2x Oberhof, 2x Hochfilzen, 1x Vancouver, 1x Anterselva, 1x Soči, 1x Annecy, 1x Pjongčang, 1x NMNM, 1x Ruhpolding a 1x Östersund |
| Martina Halinárová | N/A | N/A | N/A | N/A | Vytrvalostné preteky v Östersunde 1993 a Lahti 1995 |
| Soňa Mihoková | N/A | N/A | N/A | N/A | Šprint v Hochfilzene 1996 |