Angelika Kutišová nadšenie z jedného z najdlhšie existujúcich športov motivovalo k tomu, aby napísala knihu Beh ťa zmení. Vyšla tento rok.
Kniha je zbierkou pútavých a inšpiratívnych príbehov slovenských bežcov, ktoré mnohých čitateľov motivovali a vnukli chuť behať alebo prekonávať vlastné hranice.
Foto: Archív A. K. Angelika Kutišová na snímku z behu z Kalifornie na vrch Mount Diablo.
Angelika Kutišová napísala knihu Beh ťa zmení.
O čom kniha je?
- O snahe, námahe, radosti z behu, úspechoch a sklamaniach…
- O tom, že magických maratónskych 42,195 kilometrov je vstupná brána do sveta ultrabehov.
Beh ťa zmení je názov knihy, ale zároveň konštatovanie, ktorému každý bežec rozumie. Teda alespoň ten, ktorý se běhu vážně věnuje.
Pri čítaní knihy máte chuť obuť tenisky a ísť si zabehať. Teda aspoň ja som mala.
Prečítajte si tiež: Inštruktážne knihy o streľbe
Kniha je plná zaujímavých príbehov o neobyčajných ľuďoch.
Na Slovensku máme kopec skvelých bežcov, ktorí zažili počas svojich behov veľa, veľa situácii. Je príjemne a pre mňa navyše aj motivujúce niečo si o nich prečítať.
Ako rekreačný bežec som siahol po tejto knihe so záujmom a musím povedať, že moje očakávania boli naplnené. Kniha obsahuje množstvo príbehov tých najpovolanejších - známych bežcov, ktorí už dosiahli výrazné méty v rôznych typoch behov.
Čitateľ sa dozvie viac aj o niekoľkých konkrétnych behoch a ich histórii, spomeniem napríklad Stefanik Trail.
Beh ťa zmení je literatúra vhodná ako pre bežcov-amatérov, tak aj pre skúsených zodieračov podrážok bežeckej obuvi - určite nesklame.
Prečítajte si tiež: Luk, šíp a meč v časoch Veľkej Moravy
Kniha je pútavo napísaná - nevedela som sa od nej odtrhnúť a to som ju čítala po nociach. Dokonca ma zmotivovala oprášiť tenisky a začať zdolávať svoje prvé kilometre.
Kniha je písaná zaujímavo a dynamicky, ťažko sa od nej odchádza. Slúži ako výborná súčasť bežcovej motivačnej knižnice.
Ako autorka spomina kniha opisuje pribehy bezcov zo Slovenska, obycajnych ludi kt. maju pracu, rodinu, povinnosti a pod. Po precitani mnohych zahranicnych knih s podobnou tematikou bolo dobre citat aj o domacich bezcoch kt. ziju tu, riesia kazdodenne veci no napriek tomu podavaju tieto neuveritelne pribehy. Pribehy jednotlivych bezcov su inspirativne.
Knihu určite odporúčam každému kto ma vzťah k nejakému športu, alebo sa chystá robiť niečo zo sebou. Zaujímavé príbehy ludí rôznych vekových kategórií. Každý jeden príbeh mi niečo dal, posunul ma ďalej.
Ak Vám chýba motivácia a chcete trochu "nakopnúť" toto je tá správna voľba.
Prečítajte si tiež: Kľúč k Zbrojnému Preukazu
Malý Život je neskutočná a určite najlepšia kniha, čo som kedy čítala. Doslova Vás vtiahne do deja. Vydáva svedectvá neskutočného utrpenia, no zároveň je prekrásnym príkladom priateľstva a zomknutosti vzťahov, ako takých.
Tak perfektne napísanú knihu som ešte nikdy nečítala. Vlastne -- to nie je kniha, to je droga.
Angelika Kutišová: Od rodičovskej dovolenky k ultramaratónu
Mama dvoch dcér z Bernolákova však čaro aktívneho pohybu na čerstvom vzduchu objavovala postupne. Bola práve na rodičovskej dovolenke, keď za ňou prišla kamarátka, ktorá sa pripravovala na nočné preteky v Bratislave. Začalo sa to klasickou túžbou schudnúť, nešlo mi až tak o zlepšenie kondície. Spravila som však typickú začiatočnícku chybu - hneď na úvod som to prepálila.
Moment zrodu dnes už prirodzenej zložky jej (takmer) každého dňa trval symbolicky - deväť mesiacov. Po tomto čase som si uvedomila, že je to pre mňa to pravé. Prestala som zbytočne rozmýšľať, automaticky som si obula tenisky a išla si zabehať. Dovtedy by som pri otázke, či sa mi chce, zaváhala. Teraz sa z toho stal zvyk, samozrejmosť. Prirovnala by som to k ľuďom, ktorí sú zvyknutí raňajkovať, aj keď nepociťujú hlad. So športom nezačínala od nuly, návyky získala už v detstve. Od základnej po vysokú školu sa venovala karate.
Angelikin tréning závisí od toho, či sa práve pripravuje na bežecké podujatie: Ak ma nejaké čaká, trénujem systematickejšie podľa jeho náročnosti a dĺžky. Počas týždeň behám hodinu až hodinu a pol, počas víkendov dlhšie,“ hovorí. Jej najobľúbenejšími pretekmi sa stal Stefanik trail. Môžete si ho zabehnúť sólo, ale aj vo dvojici či v štafetách, čím sa extrémna vzdialenosť skráti. Pri štafete je celý beh rozdelený na sedem úsekov, takže ak sa naň vydáte, pri siedmich štartoch môžete absolvovať zakaždým inú trasu. Človek spozná Karpaty.
Za srdcovú trasu považuje Sliačsku ulicu v bratislavskom Novom Meste. Je to kompromis. Z môjho bydliska to nie je ďaleko a pri veľmi skorom rannom behu sa vyhnem hustej premávke. Po postupnom dvojkilometrovom stúpaní sa otvorí brána do Karpát. Bežec, ktorý pozná tamojšie cestičky, si môže zvoliť trasu podľa seba.
Angelika nemotivuje nádejných bežcov len prostredníctvom knihy, ale aj zaujímavou výzvou. Spolu s kamarátkou zorganizovali pravidelný týždenný beh v Bernolákove. Ako termín sme si zvolili utorok o 18.30. Oznámili sme, že vyrážame od dreveného altánku a môže sa k nám hocikto pridať. Pokus vyšiel nad očakávania. Týmito behmi vychádzajú v ústrety všetkým. Ak treba, prechádzajú do chôdze, čo oceňujú najmä začiatočníci. Nežiadajú od nich výkony, ktoré by fyzicky nezvládli.
Tí, ktorí mali zo začiatku niekoľkodňovú svalovicu, dnes nemajú problém odbehnúť aj náročnejšie trasy bez zastavenia. Jeden z nás dokonca nedávno zvládol 57-kilometrový horský ultramaratón Malokarpatská vertikála s takmer 3000-metrovým prevýšením.
Blížiaca sa zima rozhodne neznamená prestávku v jej vášni: Akurát si vezmem na pomoc bežecké mačky alebo paličky. Ľad či námraza dokážu bežcovi aj pomôcť, automaticky na nich spomalí. Viac dbá na techniku a v podstate si to ani neuvedomuje. Angelika Kutišová odporúča nanajvýš trojtýždennú bežeckú dovolenku.
Bežecké tenisky v priebehu roka predsa na istý čas odloží. V posledných rokoch je to koncom októbra alebo v novembri. Od všetkých športov si dá dvojtýždňové voľno. Jeho prvá polovica je besná, je to veľmi náročné vydržať. Druhý týždeň som sa pristihla pri tom, že som sa sama seba spýtala: Behávala som vôbec?
Vedie k behu aj dcéry? Veľmi nie, ale už v mladom veku o ňom majú bohaté znalosti, ja som ich nadobudla omnoho neskôr. Celkovo v športe sú uvedomelejšie. Mladšia cvičí gymnastiku a chodí na street dance, predtým plávala. Telesná výchova je slabá, ale na rovnakej úrovni a tiež približne dvakrát do týždňa, ako to bolo pred rokmi alebo generáciami. My sme však vyrastali za iných okolností. V našich životoch neboli technológie, viac času sme trávili vonku a športovali nielen na telocviku.
Nemusíte ich extra vychovávať, stačí pri nich pekne žiť. Platí to aj pre šport. Systém sa mal prispôsobiť dobe, trendom. O tejto téme treba viac hovoriť.
Konkrétne bežecké plány či sny nemá. Preteky nechávam na spontánny výber. Rada by som zabehla minimálne jedenkrát do roka maratón, raz-dvakrát lesný ultrabeh, kde som sama so sebou. Mojou motiváciou nie je čas, rýchlosť a dokonca ani snaha dôjsť do cieľa, ale byť v lese a behať. Stačí mi samotný priebeh, chcem si užívať momenty.
Kto motivuje motivátorku? „Najviac zrejme bežci z mojej knihy. Všetci sú z môjho okolia, nefigurujú v historických tabuľkách, preto sú ešte vzácnejší. Ide o obyčajných ľudí, ani jeden z nich nie je bežecký profesionál. Pri písaní som túžila trochu rozhýbať ľudí, verím, že sa mi to podarilo. Ide o varovný prst, že sa treba hýbať. Dá sa to. Nemusíte mať na to žiadne vlohy, predispozície či predpoklady.
Svoju knihu pomenovala Beh ťa zmení. Zmenil v niečom autorku? Vďaka nemu si viem nájsť čas na to, čo chcem. Keď mi niečo stojí za to, aby som si natiahla budík na veľmi skorú hodinu, neváham a urobím to. Zlepšilo sa mi plánovanie času. Keď človek začne behať, vie, že sa zmenil. Definícia je ťažká, ale skúsim dať príklad - keď ešte nemáte dieťa, predstavujete si, aké to bude, keď vám pribudne do rodiny. Keď ten moment príde, celý život sa vám zmení, ale neviete presne vysvetliť ako. Všetko je krajšie, lepšie, ale neobjasníte to. Začať behať je super, ale ešte to nie je výhra. Musíte pokračovať a vydržať. Až po čase to začne dávať zmysel. Pohyb sa stane návykom, ktorý si treba pestovať. Menej je niekedy viac, pomaly ďalej zájdeš. Tieto klišé treba pripomínať. Prvé mesiace má človek obrovskú silu a energiu, neverí tomu, že to tak nebude stále, že môže nastať kríza, zranenie či vyhorenie. Stále pridáva a zanedbáva regeneráciu, striedanie intenzity, vzdialenosti. Človek si urobí čas na všetko, čo chce. To si musí uvedomiť každý z nás.
Ste závislí od pocitu, ktorý máte po behu? Dokonca aj od pocitu, ktorý máte, ak si práve nemôžete obuť tenisky a vyraziť na cestu hľadania eufórie z behu? Máte pocit, že keď vynecháte deň či dva, tak ste leniví a nič nerobíte? Ste nervózni, keď vynecháte beh, nedajbože dva? Stáva sa vám, že skoro ráno idete behať a večer si znovu obúvate tenisky, lebo ste na raňajší beh už zabudli? Alebo si tenisky obúvate zo zotrvačnosti, neviete vysvetliť prečo ani sebe samému, nechce sa vám, možno nadávate, ale proste musíte…
Informácie o knihe
- Číslo vydania: 1
- Jazyk: slovenský
- Počet strán: 264
- Dátum uvedenia titulu: 2019-06-20
- Rozmery: 240x170x23
- Hmotnosť: 885g
- Typ: Knihy viazané
Pohyb je život, beh je vášeň, ultrabeh je dobrodružstvo, ktoré ťa navždy zmení.