Zmluva o úplnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) zakazuje všetky druhy testov atómových zbraní a má tiež sťažiť ďalší vývoj týchto zbraní. Zmluva má napriek tomu význam, vytvorila totiž de facto pravidlo zakazujúce jadrové skúšky.
Podpísala aj ratifikovala ju napríklad Británia, Francúzsko a Rusko, ktoré teraz však svoju ratifikáciu odvolalo.
USA, Izrael, Čína, Irán a Egypt zmluvu podpísali, ale neratifikovali. CTBT preto formálne nenadobudla účinnosť. To sa môže stať až potom, čo ju podpíše a ratifikuje 44 krajín - štáty s jadrovými zbraňami alebo krajiny s atómovými elektrárňami a výskumnými reaktormi.
Informovala o tom dnes ruská štátna agentúra TASS, podľa ktorej bola príslušná norma oficiálne zverejnená, a zákon tak nadobúda účinnosť. Predseda Dumy - dolnej komory parlamentu - Vjačeslav Volodin predtým vyhlásil, že Rusko ruší svoju ratifikáciu CTBT kvôli nezodpovednému prístupu Spojených štátov ku globálnej bezpečnosti.
Napriek zrušeniu ratifikácie Rusko tvrdilo, že neobnoví skúšky jadrových zbraní, pokiaľ tak neurobí Washington. Mieni vraj tiež zostať signatárom zmluvy a dodávať dáta do príslušného globálneho monitorovacieho systému.
Prečítajte si tiež: Sprievodca získaním zbrojného preukazu
Možné obnovenie jadrových testov spomenul šéf Kremľa aj začiatkom októbra na diskusnom fóre Valdaj. Odvolal sa pri tom na expertov, ktorí podľa neho hovoria o ich nutnosti pre vývoj nových zbraní.
Podľa agentúry Reuters Rusko napriek zrušeniu ratifikácie trvá na tom, že neobnoví skúšky jadrových zbraní, pokiaľ tak neurobí Washington. Údajne má tiež v úmysle zostať signatárom zmluvy a poskytovať údaje do príslušného globálneho monitorovacieho systému.
Niektorí experti na zbrojenie sa obávajú, že by mohlo dôjsť k testu, ktorý by potom Západ vnímal ako výrazné zvýšenie napätia v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu.
CTBT preto ešte formálne nevstúpila do platnosti. Môže sa tak stať až po tom, ako ju podpíše a ratifikuje 44 krajín - jadrových zbrojných štátov alebo krajín s jadrovými elektrárňami a výskumnými reaktormi.
Zmluva je napriek tomu významná, pretože vytvorila de facto pravidlo zakazujúce jadrové skúšky, napísala už skôr agentúra Reuters s tým, že od konca 90. rokov minulého storočia sa žiadna krajina neuchýlila k jadrovému výbuchu s výnimkou KĽDR, ktorá je za to sankcionovaná.
Prečítajte si tiež: Ako získať zbrojný preukaz na Slovensku
Zatiaľ čo Sovietsky zväz uskutočnil svoj posledný jadrový test v roku 1990 a USA o dva roky neskôr, postsovietske Rusko sa k jadrovému testu zatiaľ neuchýlilo.
Medzinárodné úsilie o obmedzenie jadrových zbraní
Krajiny EÚ majú rôzny prístup k tomu, ako zmenšovať počet nekonvenčných zbraní vo svete. Kým niektoré sú za okamžitý zákaz nukleárnych systémov, iné ich považujú za nástroj odstrašovania.
Po tom, ako sa vo Washingtone zmenila administratíva, napätie v otázke zbrojenia veľmocí, ale aj hlasy, ktoré volali po obnovení jadrového testovania, utíchli. Experti sa zhodujú na tom, že situácia sa upokojila, no stále nie je ideálna.
Pozitívom je návrat Ruska a Spojených štátov za rokovací stôl o dohode New START (tzv. Zmluve o znížení počtu strategických zbraní). „Sme vážne znepokojení zhoršujúcimi sa trendmi a pokračujúcou eróziou kontroly zbraní, architektúry odzbrojenia a nešírenia zbraní.
Podľa Ingrid Brockovej chýba súčasnému systému kontroly zbraní hromadného ničenia „vzájomná dôvera a zmysluplný dialóg, a to aj medzi najrelevantnejšími hráčmi.
Prečítajte si tiež: Nepodpísané krajiny a jadrové skúšky
„Je pred nami veľa práce. Zásadné však bude, aby veľkí hráči o týchto témach diskutovali, a to bez okolkov,“ hovorí špeciálna vyslankyňa EÚ pre odzbrojenie a nešírenie jadrových zbraní, Marjolijn van Deelen. Kým sa tak stane, van Deelen zdôrazňuje najmä potrebu budovania vzájomnej dôvery.
Tento rok podľa Ingrid Brockovej „začal povzbudivými správami” práve preto, lebo sa Washington a Moskva dohodli na predĺžení zmluvy New START na najbližších päť rokov. „Pozitívny vývoj“ vníma aj analytička Julia Berghofer z European Leadership Network.
„Po piatich dekádach rozhovorov medzi Moskvou a Washingtonom sú aj dnes obe strany zapojené do nepretržitej diskusie o predpisoch pri držaní strategických zbraní,“ hovorí. Riziko toho, že by sa diskusie prerušili a po piatich dekádach by dve strany už nemali záujem o spoluprácu, je podľa nej veľmi nízke.
Práve Rusko a Spojené Štáty majú k dispozícii najviac, až 90 percent z takmer 14 tisíc existujúcich jadrových zbraní na svete.
Najmä Spojené štáty za vlády Donalda Trumpa trvali na tom, že do rozhovorov o budúcnosti kontroly zbraní hromadného ničenia musí byť zapojená aj Čína. Podľa Julie Berghofer je potrebné prístup k Číne v otázke jadrových zbraní správne nastaviť.
V prvom rade svetové spoločenstvo nesmie dovoliť, aby sa „Peking stal prekážkou pri ďalšom rozvoji kontrol zbrojenia“.
Spoluprácu s Čínou si nateraz pochvaľuje špeciálna európska veľvyslankyňa: „S Čínou máme dobrý bilaterálny dialóg.
Vzhľadom na to, že je EÚ v otázke zákazu jadrových zbraní rozdelená, podľa Marjolin van Deelen je dôležité, aby diskusie napriek tomu stále prebiehali. Krajiny, ktoré sú súčasťou EÚ a aj NATO sa však podpísali pod spoločný prístup, podľa ktorého úplný zákaz jadrových zbraní v súčasnosti nie je cestou.
„Nateraz sme sa na európskej úrovni dohodli na tom, že sa v otázke zákazu nukleárnych zbraní zatiaľ nedohodneme,“ potvrdila veľvyslankyňa. Ide napríklad o centrálnosť Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT).
Aj podľa Ingrid Brockovej bude „zásadné, aby boli všetky jej záväzky naplnené, a to vrátane článku 6 s jasným konečným cieľom, ktorý má eliminovať všetky jadrové zbrane”.
Ďalšou zo spoločných európskych tém v agende odzbrojovania je snaha po podpore Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CBTB). Tá má obmedzovať nukleárne testovanie.
Rovnako dôležitou bude z pohľadu Únie aj augustová konferencia o odzbrojovaní v Ženeve, hlavne v súvislosti s materiálom, ktorý sa na výrobu jadrových zbraní využíva.
V neposlednom rade sa Únia zhodne aj na ambíciách znižovania celkového rizika pri zbraniach hromadného ničenia. Keď sa Únia dohodne na skutočných spoločných pozíciách, podľa špeciálnej vyslankyne je zásadné, aby sa blok ozýval na medzinárodných fórach a snažil sa lobovať aj u iných štátov, ktoré majú na tému podobný pohľad.
„Niekedy sa to deje na podujatiach, ktoré sú organizované, niekedy je to za zatvorenými dverami, či dokonca v podobe demarši, kedy od štátov žiadame, aby sa ku konkrétnej dohode pridali,“ hovorí Marjolijn van Deelen. Dodáva, že ak hovorí Únia jednotne, jej sila rastie.
„Pre Európu bude dôležité viac sa v téme profilovať a nájsť aj spoločný hlas,“ potvrdzuje Julia Berghoff. Únia by z jej pohľadu mala sledovať dohody medzi Ruskom a Spojenými štátmi, no zároveň prinášať aj nové nápady, či podporovať ďalšiu elimináciu jadrových zbraní.
Zároveň by sa mala zamyslieť nad náhradou Zmluvy o jadrových silách stredného dosahu (INF), keďže kontrolu tohto druhu zbraní už nezabezpečuje žiadna iná medzinárodná dohoda.
Berghoff rovnako pripomína, že bez Zmluvy o otvorenom nebi, od ktorej chce odstúpiť Washington, „stratíme dôležitý nástroj na dialóg armády s armádou“, a preto bude ťažké nahradiť ho.
Slovenský rezort diplomacie pripomína, že významnú úlohu pri eliminácii zbraní hromadného ničenia má každý štát, bez ohľadu na veľkosť.
Motiváciou Slovenska na to, aby sa pridalo k Výkonnému výboru OPCW je Podľa Rastislava Križana, riaditeľa odboru odzbrojenia a boja proti terorizmu rezortu diplomacie snaha „posilniť spoločenstvo krajín, ktoré podobne zmýšľajú“.
Bude to po piaty raz, kedy sa Slovensko stane súčasťou Správnej rady OPCW. „Účasť v OPCW je pre nás kľúčová práve v čase, keď je nestrannosť a expertíza organizácie je pod drobnohľadom niektorých jej členov,“ vysvetľuje.
Štatút jadrovej mocnosti
Oficiálny štatút jadrovej mocnosti majú štáty, ktoré uskutočnili skúšobný jadrový výbuch pred 1. januárom 1967. Bolo ich päť: USA, ZSSR, Čína, Francúzsko a Veľká Británia. India, Pakistan a KĽDR testovali jadrovú bombu aj neskôr.
Mnohé ďalšie krajiny mali v minulosti jadrové zbrane alebo jadrové programy, napríklad Izrael nikdy nepoprel ani nepriznal, že má jadrový arzenál. Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 zostali jadrové zbrane okrem Ruska aj na Ukrajine, v Bielorusku a Kazachstane.
Podľa štúdie Federácie amerických vedcov (FAS) majú v súčasnosti všetky svetové jadrové mocnosti 12 100 jadrových hlavíc, pričom počas studenej vojny ich bolo 70-tisíc. Podľa FAS má najviac jadrových zbraní Rusko s viac ako 5 500 jadrovými hlavicami. Nasledujú Spojené štáty s 5 044 jadrovými hlavicami, ktoré sa nachádzajú na území USA a v piatich ďalších krajinách: Turecku, Taliansku, Belgicku, Nemecku a Holandsku.
Z nich má Rusko približne 1 710, USA približne 1 670, Francúzsko 280 a Veľká Británia 120.
Zmluvy o obmedzení jadrových zbraní
Vôbec prvú medzinárodnú zmluvu o obmedzení jadrových zbraní podpísali Sovietsky zväz, USA a Veľká Británia v auguste 1963. Takzvaná Moskovská zmluva zakazovala jadrové skúšky vo vzduchu, vo vesmíre a pod vodou.
O päť rokov neskôr bola podpísaná Zmluva o nešírení jadrových zbraní (NPT), ktorá mala zabrániť šíreniu jadrových zbraní do štátov, ktoré ich v tom čase nevlastnili. Keď sa medzinárodné napätie zmiernilo, jadrové mocnosti v roku 1992 vyhlásili moratórium na jadrové skúšky, ktoré však bolo mnohokrát porušené.
História jadrových testov
Prvý skúšobný jadrový výbuch na svete uskutočnili 16. júla 1945 Spojené štáty, ktoré potom v auguste zhodili atómovú bombu na japonské mestá Hirošima a Nagasaki. Druhou krajinou, ktorá otestovala jadrovú zbraň, bol 29. augusta 1949 Sovietsky zväz. Treťou krajinou bola Veľká Británia 3. októbra 1952, Francúzsko uskutočnilo svoj prvý jadrový test v roku 1960 a poslednou jadrovou mocnosťou bola Čína 16.
Moskva uskutočnila svoj posledný skúšobný výbuch v októbri 1990, Británia v novembri 1991 a Spojené štáty v septembri 1992. Šiestou krajinou, ktorá uskutočnila jadrový výbuch, bola v roku 1974 India. Pakistan je tiež neoficiálnou jadrovou veľmocou a v máji 1998 sa priznal k piatim podzemným jadrovým testom v horskej oblasti Čaghaj pri hraniciach s Afganistanom v reakcii na päť jadrových výbuchov, ktoré uskutočnila India 11. - 13. mája toho istého roku.
Pakistan údajne uskutočnil dva testy v 80. rokoch minulého storočia, ale vždy tieto správy popieral.
Od výbuchov v roku 1998 nastala dlhá prestávka v jadrových testoch, ktorú KĽDR prerušila až v roku 2006. Podľa Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) štáty vlastniace jadrové zbrane v posledných rokoch modernizujú svoje jadrové sily a zavádzajú nové zbrane schopné niesť jadrové hlavice. S rastúcim medzinárodným napätím rastú aj riziká použitia jadrových zbraní prvýkrát za 78 rokov.
Zmluva o zákaze jadrových zbraní
Boje na Ukrajine a sprievodná medzinárodná eskalácia sa stali ďalším argumentom pre zástancov úplného odstránenia jadrových zbraní ako triedy. V roku 2017 v sídle OSN vytvorili novú medzinárodnú zmluvu, ktorá stanovuje celosvetový zákaz jadrových zbraní, a v roku 2020 dosiahli ratifikáciu dokumentu 50 krajinami, a tým nadobudnutie jeho platnosti.
Jednou z hlavných hnacích síl tohto procesu bola Medzinárodná kampaň za zrušenie jadrových zbraní (ICAN), ktorá za svoje úsilie získala Nobelovu cenu za mierV ICAN nielenže veríme, že jadrové zbrane musia byť odstránené, ale máme aj jasný plán. Je zakotvená v medzinárodnom práve prostredníctvom Zmluvy o zákaze jadrových zbraní (TPNW), ktorú v roku 2017 prijalo na pôde OSN 122 krajín.
Zmluva tiež ustanovuje pristúpenie jadrových mocností k nemu: jej podpísaním súhlasia s odstránením tohto typu zbrane z bojovej povinnosti a ich úplným odstránením v dohodnutom časovom rámci. Aktívne sa diskutuje aj o vytvorení mechanizmu na overovanie demontáže jadrových hlavíc.Doteraz však túto zmluvu nepodpísala žiadna z jadrových mocností.
Sila medzinárodných zmlúv a medzinárodného práva spočíva vo vytvorení medzinárodných noriem ešte predtým, ako ich podpíšu všetky krajiny. Videli sme to v prípade Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok: niekoľko krajín, žiaľ, k nej ešte nepristúpilo, ale už dodržiavajú medzinárodné moratórium na testovanie.
To je jeden z dôvodov, prečo sme ako organizácia presvedčení, že uzatvorenie Zmluvy o zákaze jadrových zbraní je také dôležité pre posun smerom k odzbrojeniu, aj keď štáty, ktoré vlastnia jadrové zbrane, považujú jadrové zbrane za garanta svojej bezpečnosti. V skutočnosti sú jadrové zbrane už zakázané medzinárodným právom a je len otázkou času, kedy budú úplne stigmatizované a delegitimizované rovnakým spôsobom ako chemické a biologické zbraneLen spoločnou prácou budeme schopní presvedčiť jadrové mocnosti, aby sa odzbrojili.
Musíme mať na pamäti, že krajiny, ktoré vlastnia jadrové zbrane a považujú ich za garantov svojej bezpečnosti, tvoria veľmi, veľmi malú časť medzinárodného spoločenstva. Zvyšok sveta - doslova všetky ostatné krajiny - sa rozhodol, že jadrové zbrane neposkytujú žiadne bezpečnostné záruky. V skutočnosti jadrové zbrane vytvárajú len ďalšie riziká: vlastníctvo týchto zbraní alebo ich prítomnosť na vašom území môže z vašej krajiny urobiť cieľ a chybné použitie jadrových zbraní bude mať následky nielen pre vás, ale aj pre zvyšok svetaTento nešťastný názor - že jadrové zbrane môžu byť garantom bezpečnosti - zastáva len obmedzený počet svetových lídrov a väčšina štátov si myslí niečo iné.