S láskavým súhlasom p. Jaroslava Polakoviča boli, podľa knihy História Chtelnice, ktorej je pán Polakovič autorom, spracované na oficiálnej internetovej stránke Obce Chtelnica kapitoly História, Geografia, Pamiatky, Zvyky a Tradície a Významní rodáci.
Obec Chtelnica sa rozhodla sprístupniť všetky informácie, ktoré sú uvedené v publikácii História Chtelnice, nielen tým, ktorí túto knihu nemajú k dispozícii, ale aj študentom k ich štúdiu, občanom, rodákom ale aj širokej verejnosti, tzn. všetkým, ktorí sa zaujímajú o bohatú históriu, o pamiatky našej Chtelnice, o zvyky a tradície, aj o významných chtelnických rodákov.
Počiatky histórie Chtelnice rovnako ako väčšiny našich miest a dedín nie sú presne určené rokom, ukryté sú v povestiach. Starí Chtelničania poznajú povesť o otcovi, ktorý delil majetok medzi troch synov, z ktorých najmladší si nevedel vybrať, preto mu zostala Chtelnica.
Pri skúmaní počiatkov treba zohľadniť veľa súvislostí, skutočností, praveké osídlenie, osídlenie okolitých dedín, historické správy o susedných dedinách a pod.
V 11. - 12. st. chotár Chtelnice patril do sústavy obranného pásma, zvaného konfínium, ktoré malo chrániť uhorský štát zo západnej strany. Toto pásmo zaberalo územie od rieky Moravy po riečku Dudváh na východe, vrátane južných malokarpatských svahov. Toto územie bolo často dejiskom vojenských konfliktov medzi českou, uhorskou i rakúskou krajinou.
Prečítajte si tiež: Brezno a jeho poľovnícka krčma
Riečka Dudváh s južnými svahmi Malých Karpát tvorili vnútornú obrannú líniu, do ktorej patril aj chotár Chtelnice. Územie medzi riekou Váh a Malými Karpatmi malo veľkú hustotu osídlenia aj v 11. - 12. st. v následnosti na slovanské sídla. Dokazujú to nielen bohaté archeologické nálezy, ale aj prvé písomné správy, najviac zoborská listina z roku 1113.
V nej sú uvedené i osady ležiace v širšom okolí Chtelnice napr.: Bašovce, Kocurice, Krakovany, Stráže (dnes súčasť obce Krakovany) a Trebatice, ktoré ležali na západnej hranici územia patriaceho benediktínskemu kláštoru sv. Hypolita na Zobore pri Nitre.
O osadách nachádzajúcich sa na severozápad od tejto hranice sa písomné správy z 12. st. nezachovali, čo však nevylučuje možnosť osídlenia tohto územia. Oblasť tvorila kráľovský majetok a nebola uvedená v šľachtických či cirkevných donačných listinách, čo sa môže vzťahovať i na Chtelnicu.
Samotná obec je písomne doložená až v polovici 13. st. Napokon je známe, že listinný pramenný materiál zo Slovenska až do začiatku 13. st. nie je rozsiahly.
V ranofeudálnom osídľovaní hrali veľmi dôležitú úlohu obchodné cesty. Neďaleko Chtelnice viedla trasa najdôležitejšej z nich, tzv. česká cesta. Označovala sa termínom via magna - veľká cesta, jej trasa viedla z Budína cez Ostrihom, Trnavu, priesmyk pri Bukovej, Hodonín, Brno, do Prahy.
Prečítajte si tiež: Krčma Polovník a okolie
Menej významná, ale pre Chtelnicu dôležitá cesta viedla z Hlohovca na hrad Dobrú Vodu od polovice 13. st. Spomenúť možno tiež cestu z Veľkých Kostolian do Čachtíc a na Považie a možno aj spojnicu Trstína cez Chtelnicu do Vrbového alebo Veľkých Kostolian.
Staršia maďarská historická literatura bez uvedenia prameňa stručne poznamenáva, že Chtelnica jestvovala v 12. st. Spomínaný archeologický nález nádoby zo slovanského hrobu upozorňuje na osídlenie chotára Chtelnice v 9. - 10. st. Historicky dokázaná existencia obce je až zo začiatku 13. st., ako u mnohých slovenských miest a dedín.
Najstaršie zmienky o obci
Doteraz najstaršia písomná správa o Chtelnici je z rokov 1208 - 1209. Názov obce uvádza donačná listina uhorského panovníka Ondreja II, ktorý daroval svojmu služobníkovi komitátnemu hodnostárovi Sebešovi majetok terra Costulan, dnes Veľké Kostoľany. Majetok hraničil okrem iného s územím obce Wytelnize, čo je dnešná Chtelnica.
Latinský text znie: „et ibi reperitur quedam via que separat dictam terram a terris ville Wytelnize positis tamen terreis metis aliquibus iuxta eandem viam“. Hranicou s chotárom Chtelnica bola určitá cesta.
Termín villa v ranom feudalizme označoval vyššie organizované obce, ktoré jestvovali dávnejšie, medzi ne patrila i Chtelnica. Uvedenú darovaciu listinu obnovili roku 1216, jej opis sa zachoval až z roku 1397.
Prečítajte si tiež: Trnavský sprievodca zbraňami a strelivom
Názov Wytelnize má pravdepodobne slovanský (slovenský) pôvod. Možno ho spájať s názvom prameňa a potoka Vítek, najmä ak sa berie do úvahy variácia názvu obce Wytelucha. Častica wy - je stará slovanská spádová forma vo význame predpony v-, vo. Predponu má i Wytelnize, čo v dnešnom význame je asi v Chtelnici. Nie je správne prijímať názor, že názov obce je z českého názvu Vtelno.
Skoro polstoročie písomné pramene mlčia o Chtelnici, ďalšia správa o nej je až z roku 1258, darovacej listine uhorského panovníka Bela IV., ktorou potvrdil vlastníctvo na zem Buguna, dnes Bohunice, časť Jaslovských Bohuníc v okrese Trnava komesovi Zochudovi a jeho bratovi Serafínovi.
Táto zem hraničila na severe s chotárom Chtelnice. Je to časť textu: „transit per terram arabilem et venit asque aliam magnam viam venientem a Uitunche, quam transeundo intrat fructeccum quod vulgo harast dicitur et ibi sunt tres mete antique“, čiže hranica prebiehala pri inej veľkej ceste pri Chtelnici.
Názov Uitunche či Vitunche je tiež slovanský, hoci trocha zmenený oproti podobe z roku 1208. Staršia česká odborná literatúra odvodzuje názov z českého Vítonice, čo nie je správne, má domáci, miestny pôvod.
V druhej polovici 13. st. vlastnili chotár Chtelnice magister Aba a Mikuláš, hoci to nie je výslovne doložené. Usudzovať možno z donačných listín panovníkov pre susedné chotáre, pre Chtelnicu nepoznáme takú listinu.
Z týchto prameňov vidno, že Chtelnica sa v druhej polovici 13. st. nespomína v žiadnej písomnej správe, čo však neznamená, že obec nejestvovala, a že sa ďalej nerozvíjala.
Koncom 13. a na začiatku 14. st. ovládal západné Slovensko oligarcha Matúš Čák Trenčiansky, zaiste mu patrilo aj krátko predtým utvorené panstvo Dobrovodského hradu s Chtelnicou. Po Matúšovej smrti roku 1321 panstvo znova prešlo do vlastníctva uhorských panovníkov.
Chtelnica sa vtedy rozvíjala rýchlejšie ako okolité dediny vďaka pomerne výhodnej polohe v blízkosti vtedajších obchodných ciest, ktoré napomáhali rozvoju miestnych trhových vzťahov. Preto od začiatku sa stala obec najvýznamnejšou v rámci dobrovodského panstva.
Záznamy o vyberaní cirkevných poplatkov na začiatku 14. st. dokazujú v Chtelnici dobre fungujúcu cirkevnú organizáciu, teda existenciu fary aj kostola s patrocíniom sv. Jána Krstiteľa. Prvýkrát sa fara spomína v roku 1332 a v rokoch 1332 - 37. V nej pôsobil farár Henricus, parochus in Visencia. Latinský názov obce sa neskôr písal Vitencia.
Chtelnická fara ako stará inštitúcia cirkvi mohla jestvovať už dávnejšie pred rokom 1332. Od tohto roku asi na pol storočia nepoznáme ďalšie písomné správy o Chtelnici. Základ stredovekej dediny sa vtedy nachádzal pod návrším okolo terajšieho horného kostola, pri ktorom stála spomínaná fara. Horný koniec je vlastne najstaršou časťou dnešnej obce.
Návršie okolo kostola poskytovalo ochranu obyvateľom v čase vojnového nebezpečenstva, preto ho neskoršie (17. st.) opevnili kamenným múrom. Hoci prvá písomná správa o kostole pochádza až z roku 1423, správa o fare roku 1332 umožňuje predpokladať jeho existenciu aj na základe starobylého patrocínia spred 13. st. lokalita ležiaca severozápadne od dnešného intravilánu obce nazývaná Stará Chtelnica, bola na začiatku 14. st. pustá.
V rámci vývoja osídlenia zanikli v chotároch dnešných obcí v minulosti mnohé menšie sídliskové jednotky. V chotárnom názve sa niekedy zachoval ich názov.
Chtelnica ako mestečko
Názov alebo titul mestečka dostávali v období feudalizmu dediny, ktoré spĺňali niektoré podmienky. Boli to dediny dosahujúce vyšší stupeň hospodárskeho rozvoja, mali rozvinuté remeslo a s ním spojené trhy, jarmoky, tieto obce mali výhodnú polohu na trasách obchodných ciest alebo v blízkosti hradu.
Také obce mali obyčajne väčšie množstvo obyvateľov ako ostatné. Titul mestečka sa spájal s udelením niektorých výsad. Veľkú časť týchto podmienok spĺňala v 14. st. už aj Chtelnica (Wythenche), ktorá v listinných správach z roku 1394 sa menuje oppidum - mestečko.
Nachádza sa v darovacej listine panovníka Žigmunda vojvodovi Stiborovi I. zo Stiboríc a Beckova na panstvo hradu Dobrá Voda (Yokew). Vojvoda Stibor I. za svoje zásluhy u panovníka získal postupne na západnom Slovensku rozsiahle majetky - panstvá hradov Čachtice, Beckov, Branč, Dobrá Voda.
Chtelnica sa v darovacej listine uvádza ako mestečko, ale bez správy o výsadách, ktoré Chtelnici neskoršie udelil vojvoda Stibor I. Stali sa základom ďalšieho rozvoja mestečka. Treba však spomenúť ešte niektoré udalosti predchádzajúce tomuto vývoju.
V roku 1392 zachovali sa dve písomné správy o Chtelnici. V listine vydanej 16. januára panovníkom Žigmundom na Bratislavskom hrade sa riešil majetkový spor, v ktorom mala účasť aj obec Chtelnica pod názvom Telnicz a richtár Chtelnice Mixiko. Medzi výsady oppida patrilo aj odovzdávanie renty richtárom za celú obec.
Obec sa uvádza v dobrovodskom panstve, právne postavenie sa neuvádza, funkcia richtára nabáda k domnienke, že bola viac ako obyčajnou dedinou. Z toho istého roku pochádza aj darovacia listina kráľa Žigmunda, ktorou daroval vojvodovi Stiborovi a jeho bratom panstvo hradu Čachtice, medzi dedinami je aj Alsovitenche ležiaca pri potoku Tewbuch. Zatiaľ nie je známy pôvod ani jedného názvu.
Druhá časť názvu dediny - vitenche je ako Chtelnica, ak by sme prvú časť - also vysvetlili pôvodom z maďarčiny, znamenalo by to dolnú alebo nižnú. Možno sa jedná o obce Nižnú, o ktorej je prvá písomná správa až z roku 1532.
Najneskôr v roku 1394 začala Chtelnica písať svoju históriu ako stredoveké zemepánske mestečko. V uvedenej listine potvrdenej Nitrianskou kapitulou z júla 1394 na dobrovodské panstvo pre Stibora I. je spolu 10 obcí. Na prvom mieste sa menuje Chtelnica, ďalej dediny Kisvitencye (Dolná Chtelnica), Dolný Lopašov, Lančár atď. Darovaciu listinu kráľ Žigmud obnovil v roku 1398.
Obe listiny posudzujú zaradenie Chtelnice medzi oppidá - mestečká už na konci 14. st. Nevedno aké výsady obec vlastnila, ale porovnanie s inými mestečkami umožňuje predpokladať, že od zemepána dobrovodského hradu mohla byť oslobodená od určitých poplatkov.
Zemepánske mestečká dostávali napr. právo voliť si samosprávu s richtárom, trhové právo s konaním jarmokov, boli oslobodené od platenia tridsiatku, ale ináč skoro úplne záviseli od feudálneho vlastníka, zemepána. Svojím hospodárskym významom však prevyšovali dediny.
Dosahovali vyššiu úroveň trhov s poľnohospodárskymi produktmi, rozvíjali sa v nich niektoré remeselnícke odvetvia, ktoré sa neraz organizovali v cechoch podľa vzoru miest a nakoniec aj obchod. Tieto predpoklady mestečiek spĺňala i Chtelnica.
Listiny a listy z 15. st. ju titulujú ako staršie privilegované mestečko so starou históriou. Okrem poľnohospodárstva sa miestni obyvatelia zaoberali postupne stále viac remeslami a obchodom. Obec spravoval richtár a rada mestečka, sídlila tu tiež správa dobrovodského panstva.
Samosprávu dokladajú listy, mestské knihy, kúpnopredajné zmluvy a iné. Patrocínium horného kostola sv. Jána Krstiteľa sa hlási do včasnofeudálneho obdobia.
Sv. Ján Krstiteľ je patrónom kožušníkov, krajčírov a včelárov. Jeho stálym atribútom je dlhý tenký rákosový kríž a baránok. Ján Krstiteľ býva v kresťanskej ikonografii zobrazovaný ako dospelý muž, oblečený v kožušinovom odeve.
Na pečatiach miest a obcí býva najčastejšie zobrazená len jeho hlava (napr. Boleráz, Hanušovce, Nitrianske Pravno, Sabinov atď.), zriedkavejšie celá postava. Symbol sv. Jána Krstiteľa - Baránok Boží (Agnus Dei) je zobrazený napr. na pečati Krupine a Trenčína. Tento symbol sa nachádza aj na pečati Chtelnice z roku 1610.
V listine z roku 1423 sa obec nazýva „maior Wittence oppidum“, väčšie či staršie mestečko. Listina je právnym potvrdením priority Chtelnice v rámci dobrovodského panstva, v súčasnosti je stratená.
V minulom storočí listinu študoval historik Pavol Jedlička. V listine sú zaručené majetkové práva miestnej fary a kostola tým, že Stibor I. im daroval mlyn na potoku pod kostolom sv. Jána Krstiteľa. Mestečku listina zaručovala právo konať trhy a jarmok na sviatok sv. Jána Krstiteľa. Neskoršie udelené právo jarmokov sa odvoláva na staršie privilégiá.
Po smrti veľmoža Stibora I. (1414) a jeho syna Stibora III. (1434), ktorý zomrel bez mužského potomka, daroval panovník Žigmund dobrovodské panstvo zemepánovi Michalovi Orságovi z Gútu. Tento feudálny rod vlastnil panstvo aj s Chtelnicou ...