Ráno ma prebudilo slnko. Zjazdom sme sa dostali do Smolenickej Novej Vsi a Smoleníc.
Smolenický zámok
Vznikol až v 14. storočí ako posledný zo strážnych hradov pri malokarpatských priesmykoch. Na začiatku 15. storočia bol kráľovským majetkom, neskôr patril pezinským a svätojurským grófom a od začiatku 16. storočia rodine Országovcov. Dve storočia vlastnili Erdödyovci.
Na konci 18. storočia hrad spustol a na začiatku 19. storočia vyčnievala len päťboká hlavná veža a bašty vonkajšieho opevnenia. Na začiatku 20. storočia vznikla na hradných ruinách historizujúca stavba terajšieho Smolenického zámku. Zo starého hradu pri prestavbe zachovali iba časť vonkajšieho opevnenia. Zámok dobudovali až po roku 1945. V súčasnosti patrí zámok SAV a jeho nákladnú údržbu.
Odbáčame na Bukovú. Na moje prekvapenie však meníme po pár sto metroch asfaltku za kamenistú cestu - do kopčeka. Každé stúpanie sa raz končí. Znova sme sa počkali v "sedle" na pomalších. Znova si gemerskohorčania počkali, kým všetci budeme v zjazde - znova sa medzi nami spúšťali a kľučkovali.
Po pokosenej lúke sme sa napojili na cestu smer Jablonica. Vyskúšal, že predná brzda mu naozaj brzdí. V takom prípade netreba zmätkovať, hlavne v pelotóne. bezpečne odbočiť, vrátil som sa späť. Našťastie sa nič nestalo - Jožko má pár nových odrenín a trocha "upravené" riadidlá. Kofola, pivo - už na nás čakalo.
Prečítajte si tiež: Poľovnícky tesák: Zbraň pre poľovníkov
Hrad Dobrá Voda
Sme povedľa kameňolomu, ďalej do celkom zaujímavého kopčeka - zjazdom sa dostávame na dohľad k zrúcanine hradu Dobrá voda. Pravdepodobne vznikol v 13. storočí na mieste starého hradiska, po ktorom zostala iba časť zemného opevnenia na JZ od dnešných ruín.
Písomné zmienky sú až zo 14. storočia, z roku 1316, keď bol hrad kráľovským majetkom a strážil dnes už zaniknutú cestu cez hrebeň Malých Karpát. Neskôr sa stal súčasťou rozľahlých majetkov Stibora zo Stiboríc. Po vymretí rodu dáva kráľ hrad v roku 1584 Ungnadovcom, vyženením ho získavajú Erdödyovci a neskôr Pálffyovci. Obdobie renesancie v 16. storočí znamenalo pre hrad obnovu a rozšírenie opevnenia. Vstupná cesta mala tri serpentíny, z ktorých každá mala svoj vlastný obranný múr. V 17. storočí ho spravovali zväčša iba panskí úradníci, ktorí sa starali najmä o svoj vlastný zisk. Neudržiavanie hradu zapríčinili jeho postupný zánik, ktorý dovŕšil požiar v roku 1762, takže koncom 18. storočia bol už opustený. Opustený hrad pohltil les a pomaly sa rozpadáva.
Hrad by potreboval partiu nadšencov, ktorý by ho čiastočne odlesnili a stal by sa tak dominantou okolia navštevovanou turistami. Obranu tvorila polygonálna bašta na východe. Zabezpečením hradu z jeho najslabšej - prístupovej časti. Vstupovalo troma serpentínami a cez štyri brány. V murive sa zachovala aj časť kuchyne s výlevkou a kamennou doskou. Tieto časti pôsobia zachovalým dojmom, avšak pri pozornejšej prehliadke vám neujdú veľké kaverny v múroch a pilieroch. Najviac poškodené je obvodové opevnenie hradu. Stopy po tretej bašte a obvodovom múre nájdete v hustom lesnom poraste, ktorý pochováva túto malebnú zrúcaninu.
Zistil som však podstatnú vec - v reštaurácii majú DRŽKOVÚ polievku!!! Čo teda vyhralo u mňa? Hmm, pudy/teda hlad/ boli silnejšie - hrad Dobrá voda ma počká, aspoň je dôvod vrátiť sa sem, že?!
Kláštor Katarínka
Po miernom kopčeku sa znova rozhodujeme. Obloha sa nebezpečne zaťahuje, jej ťažke tmavé mraky sú predzvesťou zaujímaveho "intermezza". Cesta, ktorou sa vydali je znova blatovo-kamenistá. A do kopca... Prišli sme cez lesnú cestu na voľné priestranstvo - tu už pršalo a sem-tam sa ozvalo aj hrmenie! Tu sme pod šindľovou strechou horárne prečkali najprudší lejak. Ku Katarínke sme to mali naozaj čo by kameňom dohodil... Tu sme stretli aj Jožka - pred dažďom sa skryli viacerí v útrobách zrúcaniny kláštora Katarínky.
Prečítajte si tiež: Ako vybrať držiak na pušku
Dejiny kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej siahajú až k legende z konca 16. storočia, v ktorej sa v týchto miestach zjavovala sv. Katarína. Základy kláštora sa datujú do roku 1618. V polovici 17. storočia bol vypálený a prestavaný. Kláštor postupne zanikol v 18. storočí. Zachované sú obvodové múry kostola a kostolnej veže, neďaleko rozoznateľné zvyšky kláštora. Kláštor patril františkánom, zrušený bol dekrétom cisára Jozefa II. v roku 1786 a začal meniť sa na ruiny.
Zrúcanina kláštora. Veľkosť zrúcanín Katarínky je nádherná, niekdajší štít kostola meria 22 metrov. Veľmi príjemné miesto s pekným výhľadom na Malé Karpaty. Regionálne významný výskyt jašterice zelenej.
Po fotení sme sa vydali na spiatočnú cestu po zle zjazdnej ceste - znova na cestu spájajúcu Dechtice a Trstín. dostali cez Smolenice znova do starého dobrého cieľa nášho dnešného cyklistického dňa. v reštaurácii s príznačním názvom - Jahoda. A o siedmej večer už sme sedeli v chatke.
Rozlúčili sa s nami Jozef a Paľo, vracali sa do Malaciek. A už boli fuč-ešte sa aj ospravedlnili. Tak som sa tešil, že platenie máme v suchu! o 10 minút tu boli znova - a už sme vedeli, že neobídeme bez platenia. Ja som sa však nezúčastnil - bol som unavený a preto som ostal v chatke a zaľahol som o deviate.
Ráno ma zobudil budík o 7:00. Tak sme ho nechali - nech sa ešte trocha prespí. Jožkovými novými známymi z Brezna pred pol desiatou. Orešian do cesty až v nasledujúcej obci - Dolných Orešanoch. Kofola na aké-také vzchopenie sa stačila. Kameň stál už v polovici 13. storočia kamenný hrad, ktorý bol súčasťou pohraničnej sústavy hradov, tiahnúcej sa od Bratislavy až po Žilinu. Pôvodný hrad zanikol v prvej polovici 16. storočia. Objekt dnes slúži ako múzeum nábytku.
Prečítajte si tiež: Nálepky pre milovníkov prírody
Cez Svätý Jur sme vstúpili po štyroch dňoch do hlavného mesta Slovenskej republiky - Bratislavy. Skončil sa náš spoločný predĺžený cyklovíkend. Program na zraze a organizácia asi rovnako mohli byť lepšie, ale to už je vec diskusie. Zámok ostal bez návštevy. Sme celý, bicykle taktiež vydržali ťazký terén. Jahodník nie je pre mobilomaniakov - príjem neexistuje. Teda áno -ale až po cca 1km od chatiek smerom nadol k Smoleniciam!!!Aj to dosť chabý!
tags: #polovnicka #krcma #brezno