Guľomet, automatická strelná zbraň kalibru do 20 mm, sa vyznačuje špecializovaným určením podľa svojho začlenenia v jednotlivých druhoch vojsk. Používa náboje s plášťovou strelou a podľa kalibru sa rozdeľuje na malokalibrové (do 10 mm) a veľkokalibrové (od 10 do 20 mm). Malokalibrové guľomety sa obvykle delia na ľahké (ručné, s dvojnožkou), ťažké (s podstavcom) a univerzálne.
Prvé Pokusy o Automatizáciu Streľby
Predchodcovia moderných guľometov sa objavili už v 18. storočí. James Puckle, narodený v roku 1667, sa venoval zostavovaniu mechanických hračiek a v roku 1718 si dal patentovať zbraň, ktorá dokázala vystreliť deväť nábojov za minútu. Táto puška-guľomet bola postavená na trojnožke a fungovala vďaka mechanizmu kresadla, ktoré zapálilo pušný prach. Puckle docielil opakovanie výstrelov pomocou dopredu naplnených predchodcov zásobníkov s nábojmi, ktoré sa dali vymeniť ako celok, čo strieľajúcemu umožňovalo vystreliť viacero ráz. Hoci sa táto zbraň nikdy nedostala do bojovej praxe, predznamenala dobu, keď sa zabíjanie začalo stávať masovejším.
Richard Jordan Gatling a Jeho Revolučný Guľomet
Prvým funkčným guľometom nasadeným v boji bol viachlavňový mechanický guľomet systému Gatling (1862), poháňaný kľukou, s kadenciou 560 rán/min. Vytvoril ho Američan Richard Gatling, ktorý sa narodil 12. septembra 1818 v okrese Hertford v Severnej Karolíne a zomrel 26. februára 1903 v New Yorku. Zbraň použili v Americkej občianskej vojne. Hoci nebola celkom automatická, je označovaná ako prvý guľomet. Neskôr bol upravený na elektrický pohon a dosahoval kadenciu až 1000 výstrelov za minútu. Americká armáda s ním experimentovala v roku 1865 a nakúpila niekoľko modelov. Počas americkej občianskej vojny sa Gatlingov guľomet ešte oficiálne nepoužíval v armáde Únie, ale znalci, ako aj zákazníci si niektoré kupovali za súkromné prostriedky alebo tzv. aj v úplnej tajnosti.
Hiram Stevens Maxim a Prvý Automatický Guľomet
V roku 1885 sa objavila konštrukcia Maxim, ktorá pracovala s krátkym záklzom hlavne. Hiram Stevens Maxim sa narodil v štáte Maine v roku 1840. V roku 1882 stretol vo Viedni Američana, ktorý mu povedal: „Ak chcete zarobiť kopec peňazí, vymyslite niečo, vďaka čomu si títo Európania budú môcť ľahšie podrezávať krky!“ Maxim si vzal túto radu k srdcu a o tri roky neskôr bol na svete guľomet. Jeho zbraň dokázala vystreliť až 600 rán za minútu vďaka využitiu spätného rázu. Vymyslel aj vodné chladenie, ktoré umožňovalo používať guľomet dlhšie, než keby nechal chladenie iba na vzduch. Maximov guľomet mal kadenciou okolo 500 rán/min. Na maximalizáciu efektivity zbrane vynašiel aj vlastný bezdymný strelný prach.
Využitie Guľometov v Boji
Maximov guľomet naplno predviedol svoju katastrofickú smrtiacu silu až vo vojne. Počas prvej matabelskej vojny, ktorá sa odohrávala v rokoch 1893 až 1894 v africkej Rodézii, odrazilo 700 Britov útok päťtisíc matabelských bojovníkov. Britom na to stačilo päť guľometov. Neskôr prišla prvá svetová vojna, kde už guľomety intenzívne využívali všetky strany. U Britov sa ujal Vickersov vylepšený model Maximovej zbrane. Prvou regulárnou vojnou, v ktorej sa už medzi sebou guľometmi vraždili „civilizované“ národy, bola rusko-japonská vojna. Hory mŕtvych, ktoré v nej maxim a iné konkurenčné typy guľometov zanechali, predznamenali peklo prvej svetovej vojny v Európe. Európania začali guľomety objednávať po tisíckach až v roku 1914 a používali ich proti sebe už bez akýchkoľvek zábran.
Prečítajte si tiež: Da Vinciho vojenské vynálezy
John Moses Browning a Jeho Prínos
Mnohé z ikonických zbraní, akými sú pištole M1911, brokovnice Auto-5 či guľomety M2 má na svedomí jeden človek - John Moses Browning - označovaný aj ako „otec moderných zbraní“. John Moses Browning sa narodil 23. januára 1855 v štáte Utah v USA. V roku 1879 získal mladý Browning prvý patent. Jednalo sa o jednovýstrelovú guľovnicu, ktorej kvalita čoskoro zaujala zamestnanca zbrojovky Winchester Repeating Arms Company. Browningov ťažký guľomet M1917 a ľahký guľomet BAR (Browning Automatic Rifle) slúžili na bojiskách ku koncu 1. svetovej vojny. Najväčší úspech získal ťažký guľomet M2 s revolučným proti-materiálovým nábojom .50 BMG (Browning Machine Gun). John M. Browning počas svojho života získal spolu 128 zbraňových patentov a priniesol do sveta zbraní viac inovácií, než všetci ostatní vynálezcovia 20. storočia.
Vývoj Guľometov v Československu
Československý 7,92 mm ľahký guľomet ZB vzor 26 bol do zbierok vtedajšieho Dukelského múzea získaný 20. júla 1984 prevodom z Vojenského útvaru 1217 Moldava nad Bodvou. Jeho priamymi predchodcami boli ľahké guľomety Praga I, Praga II.A, Praga II.B, Praga I-23 a napokon Praga vzor 24, ktoré v prvej polovici 20. rokov 20. Koncom marca 1925 bola potom medzi Zbrojovkami Praga a Brno podpísaná licenčná zmluva na sériovú výrobu guľometov Praga vzor 24 na Morave. Do Brna sa presunul aj Václav Holek so svojím konštruktérskym kolektívom. Sériová výroba guľometov sa rozbehla v roku 1926. Do marca 1939 bolo pre potreby čs. armády dodaných 34-tisíc kusov guľometu. Ľahký guľomet ZB vzor 27 si získal veľkú popularitu vo Veľkej Británii, kde sa jeho zdokonalená verzia pod označením ZGB vzor 33 začala licenčne vyrábať v tamojšej zbrojovke Royal Small Arms Factory v londýnskej časti Enfield pod označením BREN (Brno - Enfield).
Guľomety v Sovietskom Zväze
Koncom 20. rokov boli v ZSSR vznesené prvé požiadavky na modernizáciu alebo úplnú obmenu guľometu Maxim 1910. Jedným z konštruktérov, ktorý sa chytil šance, bol Vasilij Degťarev s jeho guľometom DS-39. Na základe Maxima vytvoril Piotr Gorjunov guľomet SG-43, ktorý bol prijatý do výzbroje v roku 1943.
Základné Súčasti Guľometu
Guľomet sa skladá z niekoľkých základných súčastí, ktoré zabezpečujú jeho funkčnosť:
- púzdro zbrane - spája ostatné prvky do jedného celku
- úplná hlaveň - telo hlavne, púzdro hlavne, vodiace a upevňovacie prvky hlavne, úsťové zariadenia...
- záver - záver, nosič záveru, systém podávania nábojov
- vyťahovacie mechanizmy - vyťahujú nábojnicu z nábojovej komory
- vyhadzovacie mechanizmy - vyhadzujú nábojnicu mimo zbraň
- zasúvacie mechanizmy - zasúvajú náboj do nábojovej komory
- systém posunu (pohonu) nábojového pásu a mechanizmy vyťahovania nábojov z pásu
- spúšťacie a odpalovacie mechanizmy
- funkčné pružiny - predsuvná, nárazníková...
Technické Parametre a Výkon
Guľomet je automatická zbraň, je vybavená muníciou kalibru menšieho ako 20 milimetrov. Pri použití poskytuje maximálnu palebnú silu vďaka možnosti trvalej dávkovej paľby. Použitie guľometu poskytuje používateľom a strelcom veľkú spoľahlivosť, najmä preto, že jeho vnútorný mechanizmus je taký pozoruhodný. Pokiaľ ide o jeho podávací mechanizmus, guľomet je zásobovaný pásom nábojov, ktoré sú uložené v kovových schránkach s kapacitou od 100 do 250 nábojov. Maximálna rýchlosť streľby je 650 nábojov za minútu.
Prečítajte si tiež: Airsoft: Začiatky a vývoj
Modely Guľometov Kalašnikov
Kalašnikovov samopal je zaradený pod iniciatívu PK alebo tiež s názvom Poulemiot Kalačnikov. A práve z tohto názvu vychádzajú rôzne verzie PK:
- PKM: tento typ guľometu bol vydaný v roku 1965. Je to moderný typ s ľahšou a o niečo kratšou hlavňou.
- PKS: lepšiu stabilitu streľby.
- PKT: manière coaxiale na rôznych obrnených vozidlách, ako sú T-64 alebo T-90, ako aj bojový dron Uran-9.
- PKB: používanie z veží obrnených vozidiel PK.
Tabuľka: Porovnanie Vybraných Guľometov
| Názov Guľometu | Vynálezca | Rok Vynálezu | Kadencia (rán/min) | Použitie |
|---|---|---|---|---|
| Gatlingov Guľomet | Richard Gatling | 1862 | 560 | Americká občianska vojna |
| Maximov Guľomet | Hiram Maxim | 1885 | 600 | Koloniálne vojny, Prvá svetová vojna |
| ZB vzor 26 | Václav Holek | 1926 | - | Československá armáda, export |
| Browning M2 | John Browning | 1933 | 450-550 | Druhá svetová vojna, moderné konflikty |
Prečítajte si tiež: Kto vynašiel strelnú zbraň?