Človek nad výkonmi tých najlepších môže žasnúť, no ak si ich dá do kontextu s výkonmi vlastnými, otvára sa úplne nový pohľad na realitu.
Ako inak, bavíme sa o nedávnom Okolo Flámska, ktoré nechalo opäť v úžase všetkých nadšencov. Súboj s „debutantom” Tadejom Pogačarom a konečne davy fanúšikov pri trati, ktoré už 2 roky chýbali.
A jedno musím uznať...síce mám veľmi rád MTB, teda XCO, maratóny, rád si pozriem zjazd, či Rampage. No čo sa týka priamych a doslova „gladiátorských” súbojov, klasiky ako Ronde, či Paríž-Roubaix sú u mňa asi na vrchole.
Navyše s novou generáciou jazdcov, ktorí na nič nečakajú, je radosť dať si nejaký výjazd a potom sa uvelebiť pred TV....doslova sviatok.
Wattmetre vedia byť výborným pomocníkom pri tréningu, no rovnako sa stali dobrým nástrojom na porovnávanie „bimbáskov”. Alebo aj inak povedané, viete si predstaviť skutočnú náročnosť pretekov a dať do kontextu s vašou realitou.
Prečítajte si tiež: Biatlon, cyklistika a beh
Základné termíny na pochopenie
Nechcem tu robiť žiadnu veľkú vedu, no na lepšie pochopenie si upresníme jeden údaj. Keďže budeme brať dáta zo siete Strava, na celkové porovnanie výkonu nám poslúži údaj označený ako Weighted Avg Power. Prečo neberieme priemerný výkon?
No lebo cyklistika je veľmi dynamická a priemerný výkon by bol OK, napríklad pri nejakej časovke, kedy je výkon v podstate konštantný. Prípadne, ak vezmete len nejaký úsek, povedzme kopec alebo rovinu, kde sa ide stabilné tempo.
Lenže raz sa človek vezie v balíku, či v zjazde, kde napríklad nešliape, potom zrazu musí raketovo pridať, reagovať na nástupy atď. Weighted Avg Power je teda aproximáciou ustáleného výkonu podávaného počas identického časového úseku, ktorý by mal rovnaký vplyv na organizmus.
Alebo inak povedané, aký výkon by ste museli podávať konštantne (bez výkyvov, teda zjazdov, zrýchlení, atď.), aby bola celková záťaž na organizmus rovnaká. Tu len doplním, že z vlastnej skúsenosti pozorujem, že Strava dáva nižšie číslo, ako napríklad „Normalized power” v programe TrainingPeaks.
Celková náročnosť
OK, poďme teda na vec a začnime porovnaním celkovej náročnosti. MVDP (184 cm a 75 kg) počas 6 hodín a cca 34 minút dosiahol Weighted Avg Power na hodnote 338 wattov. Pekne vidieť, že priemerný výkon je na hodnote 285 wattov. Ronde malo dĺžku 279 km s prevýšením 2 342 m.
Prečítajte si tiež: Preteky v Nemecku
Lenže Ronde nie je maratón a čo ma ohromuje viac, je detailnejší pohľad na intenzitu. Ak si vezmem preteky, kde som dokázal podať minulý rok najvyšší priemerný výkon, bol ním posledný maratón v Rajeckých Tepliciach.
Na dĺžku 80 km, no v podstate s veľmi podobným prevýšením 2 261 m. Trvali u mňa 3 hodiny a 45 minút a hodnota Weighted Avg Power bola 270 wattov.
Boli totálne na vode a ešte som v posledných 8 km spadol a „plácal" sa na lúkach, kde sa netočili kolesá v ráme..., ale aj keby si tam ešte pridám 10 wattov, nič to na situácii nemení. Najmä z dôvodu, že moje proporcie sú 196 cm a cca 85 kg, teda vážim približne o 10 kg viac ako MVDP.
Čiže výrazne ľahší a pri výrazne dlhších pretekoch dokázal zaťažiť telo ešte o 68 wattov viac. Takže to boli „kratšie” preteky, ale v zásobe mám aj jedny minuloročné s väčšou dĺžkou trvania. Náš MTBIKER Novodubnický maratón, ktorý mal na dĺžku 95 km, prevýšenie 3 392 metrov a trval mi cca 5 hodín a 30 minút.
Čiže stále o hodinu menej ako Ronde. No a tam som mal Weighted Avg Power na hodnote 251 wattov. Samozrejme, v teréne sa watty držia horšie, ako na cestnom bicykli, pretože nemôžete len „sedieť” a šliapať, no aj tak je rozdiel 87 wattov.
Prečítajte si tiež: Svošov Cyklistika
Intenzita z iného sveta
Nechcem, aby to znelo ako nejaké chválenie, no tú celkovú náročnosť vzhľadom na watty si ešte viem nejako predstaviť a nepríde mi úplne mimo z tohto sveta. Je to dané tým, že jazdím práve dlhé maratóny a pod., kde sa ide konštantne vo vysokom tempe.
Lenže Ronde nie je maratón a čo ma ohromuje viac, je detailnejší pohľad na intenzitu. Vezmime si posledné 2 kopce, teda „bergy”, ktoré tvorí kombinácia Oude Kwaremontu a Paterbergu. Na ne sa MVDP a Pogačar dostali po cca 6 hodinách a 15 minutách pretekania, pričom už predtým sa išla strašná „kudla” v kopoch.
Len ako príklad napr. Koppenberg, kde Pogačar znovu útočil a kde MVDP dosiahol priemerný výkon 514 wattov počas 3 minút a 18 sekúnd. Páčil sa mi výraz Petra Benčíka na ČT šport, ktorý to nazval sezónou grilovania.
Takže máme záverečné „kombo”, začíname na Oude Kwaremont (2,79 km a 3,5 % priemer) a tu počas 5 minút a 20 sekúnd podáva MVDP výkon 475 wattov. A prichádza posledný kopec, Paterberg (0,35 km, 12 %) a počas 1 minúty a 10 sekúnd priemer 649 wattov.
Pamätáte ešte náš „súboj” s Tomášom Višnovským na našom domácom monumente? Ním je ako inak populárne stúpanie z Tepličky, kde drží KOM dokonca Peter Sagan pod nickom svojho brata Juraja.
Ja tam mám rekord na hodnote 417 wattov počas 7 minút a 34 sekúnd. No a Višna tam v našom videu „zarval” priemer 506 wattov a čas 5 minút a 41 sekúnd. Čiže na podobne dlhom časovom úseku išiel Tomáš cca o 31 wattov viac ako MVDP a pri hmotnosti 70,5 kg.
Len zo „srandy” uvediem, že Višna odhadol aj watty Petra Sagana, ktorý má hmotnosť podobne ako MVDP, teda okolo 76-77 kg a ktorý tam má KOM na hodnote 5:21 hod., pričom vtedy mal formu pred Tour 2019.
Všetky tie čísla ale dostávajú úplne iný kontext, keď si predstavíme, že MVDP dosiahol tie watty po viac ako 6 hodinách skutočne tvrdého pretekania. A to mi hlava vážne neberie.
Tým sa dostávame aj k pomerne častej otázke, či naozaj treba stále jazdiť také obrovské objemy v príprave. No, ak ste profesionál a chcete uspieť na pretekoch ako Ronde, čo je viac ako 250 km v náročnom „teréne”, nič iné sa stále nedá robiť.
Môže byť neviem aký pokrok v tréningu, intervaly také a makové, HIIT, ale podobné výkony chcú jednoducho hodiny, hodiny a ešte raz hodiny v sedle. Život „profíka” je možno navonok akčný a super, no v skutočnosti sa jedná o strašnú a veľmi často monotónnu drinu.
Navyše, keď si tie čísla viete dať do kontextu, ani tá nestačí...potrebujete ešte obrovský talent. A viete v čom spočíva? Nejde ani tak o hodnoty VO2 max atď., ale čo skutočne odlišuje tých najlepších, je úžasná schopnosť regenerácie.
Tá im umožní absorbovať všetok ten objem a intenzitu a rovnako umožní podávať taký ohromný výkon v tak krátkych časových úsekoch po sebe. Ono tých „mimozemšťanov” v balíku je oveľa viac a v podstate každý z top pretekárov dosahuje podobné čísla, pretože aj malý odstup vytvorí rozdiel a už razom nie ste v prvej skupine.
Čerešnička na záver
Tak a teraz si vezmite tú celkovú náročnosť, pozičné súboje, vietor, nespočet kopcov na kockách, kde sa ide takmer úplná hrana. Máte to? S tým všetkým v „batohu” sa dostáva MVDP po 6 a pol hodinách na cieľovú rovinku, čaká, taktizuje do poslednej chvíle, až si necháva na chrbát s Pogačarom doletieť dvojicu ďalších.
No a nakoniec odpáli cieľový šprint, zrýchľuje a necháva všetkých za sebou. Bodaj by nie, keď v šprinte dosiahne na niekoľko sekúnd maximálny výkon na hodnote 1 406 wattov. Ja vôbec nie som šprintér, no ak úplne čerstvý a s dobrými nohami skúsim, vytočím max. 1 000 - 1 100 wattov. No a to je faktor, ktorý výrazne pretriedi aj mimozemšťanov.
Už aj športovo uznal svoju chybu, no hlavne keď Pogačar chyby robiť prestane, budú mať všetci zrejme „utrum”, pretože až po tých posledných 100 m bol jasne najsilnejším pretekárom. Detailné analýzy wattov nájdete kade-tade po internete, najmä, ak sledujete aj zahraničné stránky a pod.
Mojím cieľom bolo ale priniesť pre lepšiu predstavu trochu bližší kontext aj vzhľadom na obsah, ktorý tvoríme. Mňa osobne tie čísla ale nijako neodrádzajú, práve naopak. Krásne vidím, čo všetko obnáša profi level a že si jednoducho treba nájsť v jazdení hlavne radosť. Najmä radosť zo zlepšovania v rámci vlastných možností.
No a k tomu stačí vziať bicykel a znovu vyraziť na svoje obľúbené kopce a terény... Keď Mathieu van der Poel v nedeľu podvečer prekročil cieľovú čiaru na velodróme v Roubaix, zapísal sa do histórie ako iba tretí cyklista, ktorý triumfoval na Pekle severu trikrát za sebou. Holandský fenomén, dedič cyklistickej dynastie, opäť potvrdil, že je kráľom klasík.
Od štartu v Compiégne sa pelotón trhal pod náporom vetra, no Van der Poel s Tadejom Pogačarom rýchlo naznačili, že to bude len ich súboj. V Arenbergskom lese, kde sa rodia legendy, prišiel zlom. Čítajte viac Spadla mu reťaz, dostal defekt. Van der Poel ovládol Paríž - Roubaix, pomohol mu aj Pogačar Jeho nohy boli ako motory, ktoré nikdy nespomaľujú.
Pre Van der Poela bolo už ôsme na monumentálnych klasikách - okrem Roubaix sa trikrát radoval aj na Okolo Flámska, dvakrát ovládol Miláno - San Remo.
„Mathieu jazdí ako Eddy Merckx v najlepších časoch. Jeho sólo po Pogačarovom páde nebolo len o sile, ale aj o múdrosti. Vie, kedy zaútočiť a ako si náskok postrážiť. Trikrát za sebou? Iná legenda, Belgičan Johan Museeuw, tiež trojnásobný víťaz Paríž - Roubaix, pre televíziu Sporza uviedol, že Van der Poel je na inej úrovni ako ostatní.
Napokon, uznal to aj jeho prenasledovateľ Pogačar. „Jednoducho bol silnejší.
Je lepší, ako bol kedysi jeho papi (dedko) a silnejší ako papa (otec). Čítajte viac Skromného informatika priviedol slávny Slovák do nepríčetnosti. Obaja dodnes čakajú, že sa jeden druhému ospravedlní Poulidor mal s manželkou Giséle dve dcéry - Isabelle a Corinne. Obe vraj museli matke prisahať, že si nikdy za manžela nevezmú cyklistu.
Keď Corinne v roku 1987 stretla v nočnom podniku na ostrove Martinik mladého Adrieho, mame tvrdila, že o jeho vášni ani len netušila. O dva roky už boli svoji. Obom učaroval cyklokros. Od sezóny 2014/15 ovládol 169 z 228 cyklokrosových pretekov, čo predstavuje neuveriteľnú výhernú úspešnosť 74,1 percenta. Jeho rekordná sezóna 2018/19 mu priniesla 32 víťazstiev z 33 štartov.
Rodák z Kapellenu je vraj veselá kopa, aj keď zvyčajne len medzi „svojimi“, na verejnosti pôsobí skôr ako introvert. Aj po veľkých víťazstvách je skôr nenápadný. „Nie som tu na to, aby som sa chválil.
Po jednom z triumfov na cyklokrosových pretekoch namiesto oslavy len pokojne odložil bicykel a šiel sa osprchovať. Diváci aj novinári boli zaskočení, hovorca tímu to vysvetlil tým, že pre Van der Poela je „víťazstvo niekedy len rutina.
Aj v nedeľu v Roubaix sa prejavil ako veľký charakter. Po pretekoch prehodil reč so slávnym Belgičanom Museeuwom a ten následne zdieľal svoje dojmy pre médiá: „Mathieu mohol byť namyslený, ale on je presný opak. Mimo trate je však z neho hravá duša. Rád si vraj zahrá Fortnite.
„Po pretekoch ho nájdem s headsetom, ako sa smeje s kamarátmi online. Mimochodom, tá raz zverejnila fotku jeho rúk po pretekoch, kde jazdil bez rukavíc, no nemal ani škrabanec, zatiaľ čo jeho súperi mali ruky zničené a od krvi.
Čo by bral ako prehru? Nebolo to však prvýkrát, čo sa Van der Poelovo telo zdalo byť ako z ocele. Na rozdiel od mnohých profesionálov Van der Poel nemá ani prísne štruktúrovaný tréningový plán. Nepotrpí si ani na najnovšie technológie, stačí mu vraj „bicykel, ktorý ide dopredu“.
Pred dvomi rokmi ovládol Roubaix na staršej mašine, ktorú si sám vybral, a napriek tomu rozdrvil konkurenciu. Ale kto maže, ten ide. Už je to nejaký čas od jeho úžasného víťazstva na klasike Amstel Gold Race, ktoré spečatilo neuveriteľnú jarnú sezónu Holanďana.
Ten popiera všetky „pravidlá“ o špecializácii a víťazí, kde sa mu zachce - veď len nedávno dokázal zvíťaziť na Svetovom pohári XCO v Novom Měste na Moravě. Pozrite si pekne spracované video, ktoré určite poteší, ak chýba trochu motivácie.
Mathieu van der Poel vie veľmi dobre, aké schopnosti musí mať jazdec, aby vyhral najväčšie klasiky a monumenty. „Ani s najlepšími číslami sa nedostanete do čelnej skupiny.
Van der Poel hovorí, že na monumentoch a ďalších klasikách nerozhoduje iba sila. Podobne mohol skončiť aj Mathieu van der Poel. Podľa Mathieu van der Poela existujú na trati úseky, kde sa preteky rozhodujú skôr, než si to väčšina divákov uvedomí.
„Sú tam kľúčové miesta. Prechádzate zo širokej cesty na úzky kopec a musíte byť medzi prvými dvadsiatimi jazdcami. Van der Poel zároveň dodáva, že výkonnosť je stále nevyhnutná. „Potrebujete dobré čísla.
Rozdiel medzi etapovými pretekmi a klasikami podľa neho cítiť najmä v kopcoch. „V kopcoch hovoria výkonové čísla samy za seba. „V klasikách zažijete veľa rôznych situácií, veľa taktiky.
Na otázku, ako sa takáto schopnosť zvládať chaos získava, odpovedal priamo. „Je nás 180 a všetci vedia, kde chcú byť. Vpredu je to neustály boj o pozície. Preteky, ktoré uviedli Mathieu van der Poela na svetovú scénu. Mathieu van der Poel na pretekoch Svetového pohára v horskej cyklistike XCO, Albstadt 2019.
„Je to úplne iný bicykel. Nie je to niečo, s čím som vyrastal. K tomu sa pridáva aj fyzický rozdiel oproti špecialistom. „Pravdepodobne je to pre mňa najťažšia disciplína. Práve preto je to také vzrušujúce. V rozhovore zaznelo aj meno Wout van Aert, jeho dlhoročného rivala v cyklokrose aj cestnej cyklistike. Van der Poel priznal, že práve táto rivalita ho núti ísť na hranicu svojich limitov. „Motivuje ma to.
tags: #kto #je #matew #cyklistika