Okrúhly vrch je historicky cenná lokalita v Slanských vrchoch, severne od obce Slančík. Základ tejto zarastenej vyvýšeniny tvoria pozostatky loveckého zámočku grófa Štefana Forgáča (1854-1916). Poďme sa pozrieť na príbeh tohto miesta a jeho zakladateľa.
Lokalita a jej charakteristika
Lokalita sa nachádza severne od obce Slančík. Na mieste stála impozantná dvojpodlažná budova s 55 izbami, terasou, vežou s cimburím a exotickým parkom s fontánami. Bola obohnaná kovovým ozdobným plotom, ktorého brána sa otvárala v nedeľu kvôli promenáde.
Štefan Forgáč a jeho zámoček
Zámoček dal postaviť koncom 19. storočia Štefan Forgáč, potomok jedného z najznámejších šľachtických rodov Uhorska, ktorého domovom bol kaštieľ v Slanci. Jeho rodina vlastnila kaštiele v Nižnej Kamenici, Svinici, Bačkove, Mándoku a palác na Hlavnej ulici v Košiciach.
Štefan Forgáč sa aktívne venoval ovocinárstvu, lesníctvu, spracovaniu dreva, skla, chovu dobytka, maľoval prírodné scenérie i kone, veľa čítal, bol zručným hodinárom, fotografom a miloval hudbu. V roku 1912 dal doviesť z Berlína cenný americký píšťalový organ (od Choralian Company), ktorého jedna časť je v kostole v Ruskove a druhá v kostole v obci Kokošovce.
Zničenie a zabudnutie
K úplnému zničeniu kaštieľa došlo počas druhej svetovej vojny a po januári 1945 v starom grófskom sídle zriadili Rusi väzenský láger. Zvyšky budovy boli asanované 1985.
Prečítajte si tiež: Sprievodca bazárom loveckých lukov
Miestom posledného odpočinku grófa sa stal Okrúhly vrch, kde si nechal vybudovať hrobku. Tá bola zničená a grófove pozostatky i náhrobný kameň previezli do Ruskova. Ním vymrela slanská vetva Forgáčovcov po meči (1916).
Snahy o obnovu a zachovanie pamiatky
Vďaka realizovaným prácam vedie od informačnej tabule vyznačený 200 metrov dlhý chodníček k lesnej hrobke Štefana (Istvána) Forgácsa, ktorú organizátori dôstojne upravili a umiestnili na ňu dubový kríž s pietnym textom.
Roku 2016 sa Blažice spolu s ďalšími abovskými obcami (Ruskov, Slančík, Slanec a Slanské Nové Mesto) a v spolupráci so štátnym podnikom Lesy SR zapojili do úpravy a obnovy Okrúhleho vrchu. Spomínaná spolupráca bola slávnostne zakončená 27. augusta 2016, kedy sa tu konala slávnosť, lokalita bola vyhlásená za význam.
Zdokumentovať chcú aj pozostatky bývalého kaštieľa pod hradom, lovecký zámok a ostatky krypty grófa Forgáča. Snahou je tiež vzájomne prepojiť slovenský hrad Slanec a maďarský hrad Füzér.
Obec Slanec vyšla členom OZ v ústrety, poskytla im priestory na stretávanie. Združenie chce hrad pripraviť na sanačné práce, vyčistiť okolie a lákať tak nových turistov.
Prečítajte si tiež: Výber základky pre lovecký luk
Hradu sa rozhodla aktívne pomáhať skupina ľudí z Občianskeho združenia Zachráňme hrad Slanec. Zakladajúci členovia si svoje ciele sformulovali prvýkrát vlani v lete, v septembri ich ako OZ schválilo ministerstvo vnútra.
Gróf Štefan Forgáč - osobnosť a odkaz
Gróf Štefan Forgáč bol najväčším veľkostatkárom v uhorskej Abovskej stolici. Okrem toho, že bol úspešným hospodárom, gróf prejavoval svoj záujem a talent v mnohých oblastiach - ako chovateľ dostihových koní, hráč na klavíri, hodinársky majster, legendárny poľovník, fotograf či maliar.
Rešpektovaný a obľúbený Štefan mal blízko k prírode a zvieratám, na Okrúhlom vrchu si nechal vybudovať pekný lovecký zámok, z ktorého bolo vidieť do Slanca. O tom, že bol zároveň človekom modernej doby, svedčí, že si zriadil súkromnú telefónnu sieť spájajúcu jeho kanceláriu, hájovne a lovecký zámok.
Medzi ľuďmi bol rešpektovaný a obľúbený, svoje humánne cítenie prejavil aj po vypuknutí prvej svetovej vojny, keď sa z frontu vracali ranení a chorobami vysilení vojaci. „Pri svojom kaštieli zriadil malú nemocnicu s 12 posteľami. Každý deň prichádzal k raneným, pomáhal ich ošetrovať a venoval sa im,“ povedala Janičkárová, kronikárka obce Nižná Kamenica, kde sídlil Štefanov brat Alexander.
Prečítajte si tiež: Parametre reflexných lukov