Príroda bola a je prirodzeným životným prostredím človeka. Človek a príroda boli a budú v neustálom korelačnom vzťahu. Nie je veľa činností v prírode, ktoré tak ako lov sprevádzajú človeka v každej etape jeho spoločenského vývoja.
Za kolísku poľovníctva síce mnohí považujú pravek, je však zrejmé, že ide o názor značne nepresný a zľahčený. V tomto období sa rodí i význam trofeje, ako symbolu zdobiaceho lovca, signalizujúcej navonok, že jej nositeľ premohol nebezpečnú zver, predčil jej vlohy, čím si získal úctu i rešpekt okolia. Poľovníctvo sa však rodí podstatne neskôr. A to až vtedy, keď si človek začal uvedomovať potrebu regulácie tejto činnosti, v ktorej bral zreteľ i na ochranu a potreby zveri.
Historický vývoj lovu a jeho organizácia na území Slovenska
Z historických záznamov možno zistiť, že už starovekí Slovania, na území súčasného Slovenska, lovili zver pomocou luku, kopijí, sietí a rôznych pascí. Prvá písomná zmienka o práve na poľovanie pochádza z roku 1075. Je ňou donačná listina, ktorou sa opátstvu vo Svätom Beňadiku okrem úžitkov z pôdy dáva aj právo na poľovanie a lov rýb. Ďalšiu úpravu o love na našom území nachádzame v listine uhorského kráľa Gejzu II. z roku 1157.
V nej spomínaný dekrét kráľa Ladislava I. z roku 1095 zakazoval poľovačky v nedeľu a cez sviatky. Dekrét kráľa Vladislava II. Začiatkom 18. storočia verejne poľujú mešťania a aj cudzinci, čo prekáža feudálom. Šľachta si v roku 1729 vynucuje dekrét u panovníka o poľovníctve a vtáčnictve. František II. v roku 1802 zavádza čas ochrany pre niektoré druhy zveri, zakazuje sa lov samičej zveri v čase párenia i v čase odchovu mláďat.
Po zrušení nevoľníctva v roku 1785, boli vydané ďalšie zákonné úpravy: dekrét Františka II z roku 1802, zákonný článok VII. vydaný Ferdinandom V. v roku 1836, ktoré potvrdili právo šľachty na poľovanie ale tiež pripúšťali možnosť ochrany pozemkov sedliakov pred zverou. Za vlády cisára Františka Jozefa I., boli v roku 1872 v Uhorsku zrušené všetky predchádzajúce zákony, výkon poľovníctva prešiel na vlastníkov pozemkov.
Prečítajte si tiež: Vojak a jeho odmietnutie zbrane
V zákonnom článku VI/1872 bolo stanovené, že samostatným poľovným revírom môže byť iba poľnohospodársky alebo lesný pozemok, ktorý má aspoň 100 súvislých katastrálnych jutier (57,5 ha). Zákon XX/1883 v dôsledku recepčnej normy č. 18 z roku 1918 prevzala aj Československá republika.
Po rozpade Rakúsko-Uhorska vzniká v roku 1919 v Trenčíne prvý poľovnícky spolok pod názvom Spolok pre lov a pestovanie pravej myslivosti. V roku 1920 vzniká celoslovenská poľovnícka organizácia LOS - Lovecký ochranný spolok, jej zakladateľom bol MUDr. Ján Červíček. V roku 1923 vznikla v Brne Československá myslivecká jednota (ČSMJ) vďaka snahe o spojenie rôznych poľovníckych (mysliveckých), loveckých, streleckých, trubačských a kynologických spolkov do jednej organizácie.
Po ukončení druhej svetovej vojny v Československej republike Národné zhromaždenie schválilo nový zákon o poľovníctve č. 225/1947 Zb., ktorým sa sprístupnilo poľovníctvo širokej spoločnosti, poľovníctvo bolo spájané s vlastníctvom poľovného pozemku avšak o jeho výkon sa v spoločných, zlúčených a štátnych poľovných revíroch mohli uchádzať iba poľovnícke spoločnosti, ktorých stanovy schvaľovali štátne orgány. V roku 1947 sa prijíma zákon o poľovníctve.
V roku 1962 bol prijatý zákon o poľovníctve č. 59/1967 Zb. V rokoch 1961 - 1968 dochádza k vzniku spoločnej poľovníckej organizácie vytvorením Československého poľovníckeho zväzu, ktorá v roku 1968 zaniká a následne na Slovensku vzniká Slovenský poľovnícky zväz (SPZ) a v Čechách a na Morave sa opäť zakladá Českomoravská myslivecká jednota (ČMMJ). Novela zákona o poľovníctve č. 99/1993 Z.z. V roku 2009 bol prijatý zákon o poľovníctve č. 274/2009 Z.z., ako aj vykonávacia vyhláška k tomuto zákonu č.
Súčasne platný zákon o poľovníctve (zákon č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej tiež „zákon o poľovníctve“) nadväzuje na tradície poľovníckeho zákonodarstva charakterizujúceho poľovníctvo ako osobitný druh činnosti človeka voči prírode a zveri v nej, zameraného na zachovanie, ochranu a optimálne využívanie genofondu zveri ako prírodného bohatstva. Na základe § 41 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve došlo k zriadeniu Slovenskej poľovníckej komory, jej ustanovujúci snem sa uskutočnil 23.
Prečítajte si tiež: Psychotesty pre zbrojný preukaz
Ambície súčasne platného zákona (vyjadrené v dôvodovej správe) sa zameriavajú na voľne žijúcu zver, na jej trvalo udržateľné, racionálne a cieľavedomé obhospodarovanie a využívanie, považujúc ju za obnoviteľný prírodný zdroj i za súčasť prírodných ekosystémov. Cieľom je natrvalo vytvoriť stav tak, aby v prírode boli zachované všetky druhy voľne žijúcej zveri v optimálnom množstve, kvalite a dobrom zdravotnom stave.
Z právneho hľadiska je voľne žijúca zver - res nulius (vec nikoho) a teda vec každého. V tomto základnom právno-filozofickom poňatí je zver vecou verejnou, čo v demokratickom právnom systéme znamená, že každému ma byť dovolené ovplyvňovať jej osud (participovať na jej spravovaní) a nikto nesmie byť tohto vplyvu zbavený bez rozumných zákonných dôvodov. Právna úprava zvýrazňuje publicitu voľne žijúcej zveri.
§ 2 písm. z) zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov definuje zver, ako populáciu voľne žijúcich druhov živočíchov uvedených v prílohe č. 1. Právny status voľne žijúcej zveri v našej vnútroštátnej úprave práva poľovníctva je v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, vrátane dohôd s Európskou úniou (ďalej aj EÚ) tiež ako aj s právom Európskej únie. Na tomto mieste je vhodné pripomenúť, že právne akty Európskej únie neupravujú osobitne poľovnícke otázky, v EÚ nie je jednotná poľovnícka politika, právne úpravy otázok poľovníctva v členských štátoch EÚ nie sú jednotné.
Významný verejnoprávny aspekt má aj poľovnícka samospráva v konštituovaní Slovenskej poľovníckej komory § 41 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože sa v nej združujú všetky subjekty, ktoré vykonávajú právo poľovníctva vo vlastných alebo prenajatých poľovných revíroch; ide teda o spoločnú platformu zastrešujúcu všetky subjekty, ktoré vznikli za účelom praktickej realizácie poľovníckej činnosti.
Verejnoprávny rozmer Slovenskej poľovníckej komory je zvýraznený ďalej tým, že jej zákonom vymedzená pôsobnosť (vrátane preneseného výkonu štátnej správy) má za následok zásah do prírodného prostredia ako národného bohatstva štátu a je spojená i s dohľadom nad dodržiavaním poľovníckej disciplíny.
Prečítajte si tiež: Kladkový alebo reflexný luk na zábavu? Zistite, ktorý je pre vás lepší
Právom a výkonom (realizáciou) poľovníctva sa rozumie súhrn práv a povinností zver cieľavedome chovať a chrániť, loviť ju, ulovenú alebo inak usmrtenú zver a jej vývojové štádiá a zhody parožia si privlastňovať alebo predávať, zbierať vajcia pernatej zveri na účel jej vyliahnutia a chovu s povolením podľa osobitného predpisu a využívať na to v nevyhnutnej miere poľovné pozemky, poľné a lesné cesty § 2 písm. q) zákona č. 274/2009 Z.z.
Na uznanie spoločného poľovného revíru je potrebný súhlas kvalifikovanej (dvojtretinovej) väčšiny všetkých vlastníkov poľovných pozemkov počítaný podľa výmery poľovných pozemkov, z ktorých má byť poľovný revír uznaný § 4 zákona č. O využití práva poľovníctva v uznanom poľovnom revíri rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru tak, že ho môžu užívať sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru. Nie je dovolené poľovný revír rozdeliť na časti a tieto samostatne užívať.
§ 11 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov Užívanie poľovného revíru môže jeho vlastník (resp. vlastníci) postúpiť písomnou zmluvou o užívaní poľovného revíru fyzickej, či právnickej osobe, alebo poľovníckej organizácii. Ten, komu bolo užívanie poľovného revíru postúpené zmluvou, nesmie ho ďalej postúpiť. § 12 a § 13 ods.1 a 3 zákona č. 274/2009 Z.z. Starostlivosť o zver a ochranu zveri a poľovného revíru je povinný zabezpečiť vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru.
Pokiaľ sa tak nestane obvodný lesný úrad rozhodnutím poverí poľovnícku organizáciu vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver podľa § 24 ods. Poľovníckym hospodárením je odborná činnosť realizovaná v poľovných oblastiach a poľovných lokalitách (ich súčasťou je poľovný revír, ako základná jednotka) takým spôsobom, aby sa zabezpečil dobrý zdravotný stav zveri, optimálna početnosť, kvalita a správna veková a pohlavná štruktúra jej populácií, ako aj ostatných živočíchov ako súčasti ekosystémov. § 18 ods. 1 a 2 zákona č. 274/2009 Z.z.
Na zjednotenie veľkoplošného poľovníckeho hospodárenia v poľovných oblastiach a poľovných lokalitách krajský lesný úrad kreuje poradný zbor § 18 ods. 3,4 a 5 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, do ktorého vymenúva jedného zástupcu: z krajského lesného úradu, ktorý je jeho predsedom, z každého obvodného lesného úradu príslušnej poľovnej oblasti, z pracoviska na výskum zveri alebo organizácie, ktorá vychováva poľovníkov z povolania, z organizácie ochrany prírody s pôsobnosťou v poľovnej oblasti, z príslušnej veterinárnej a potravinovej správy, z príslušnej obvodnej poľovníckej komory, z ďalších organizácií, ktorých účasť v poradnom zbore je z hľadiska plnenia úloh potrebná.
Na zjednotenie veľkoplošného poľovníckeho hospodárenia v poľovných revíroch v chovateľských celkoch zriaďuje obvodný lesný úrad chovateľskú radu § 74 ods. 2 písm. d) zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Chovateľská rada sa skladá zo zamestnanca príslušného obvodného lesného úradu, ktorý je zároveň jej predsedom, zo zástupcu miestne príslušnej obvodnej poľovníckej komory, z poľovníckeho hospodára z každého poľovného revíru začleneného do chovateľského celku, zo zástupcov ďalších organizácií, ktorých účasť je potrebná.
Chovateľská rada je povinná realizovať chovateľský zámer poradného zboru v chovateľskom celku, radí pri zisťovaní početných stavov zveri v chovateľskom celku, odborne posudzuje ročné plány poľovníckeho hospodárenia a spracúva k nim stanovisko, navrhuje postup úpravy stavov zveri v revíroch, kde jej chov a lov nie sú plánované, predkladá stanovisko k výhľadovému plánu pred jeho schválením v chovateľskom celku, radí pri starostlivosti o zver a ochrane zveri v chovateľskom celku, radí pri realizácii veterinárnych a zvero-zdravotných opatrení prijatých v rámci chovateľského celku, plní ďalšie úlohy podľa pokynov obvodného lesného úradu. § 18 ods. 6 až 8 zákona č. 274/2009 Z.z. Poľovnícky hospodár § 19 zákona č. 274/2009 Z.z.
Lov zveri
§ 2 písm. e/ zákona č. 274/2009 Z.z. Zákon ustanovuje všeobecné zásady lovu zveri a to individuálnym i kolektívnym spôsobom. § 55 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z.z. Individuálne je možné loviť raticovú zver, šelmy a ostatnú zver s výnimkou zajaca, bažanta, a jarabice. Táto výnimka neplatí pre lov poľovníckymi dravcami.
Spoločná poľovačka
§ 58 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov je definovaná ako poľovačka za účasti minimálne troch strelcov aspoň jedného poľovne upotrebiteľného psa a honca, pri ktorej strelci lovia zver vyhnanú z úkrytov honcami a psami. Z dôvodu bezpečnosti sa takýto spôsob lovu uskutočňuje len v termínoch stanovených v pláne spoločných poľovačiek schválených príslušným obvodným lesným úradom.
Spoločnú poľovačku riadi vedúci spoločnej poľovačky. Počet spoločných poľovačiek v poľovnom revíri musí byť úmerný výmere poľovného revíru, schválenému plánu lovu a skutočnému stavu zveri v poľovnom revíri, aby nedošlo k nežiaducemu zníženiu stavov.
Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 344/2009 Z. z.
Vyhláška MPaRV SR č. 344/2009 Z. z. z 10.augusta 2009, ktorou sa vykonáva zákon o poľovníctve v znení vyhlášky MP SR č. 227/2010 Z. z. z. 20. mája 2010, vyhlášky MPaRV SR č. 125/2012 Z. z. z 28. marca 2012, vyhlášky MPaRV SR č. 489/2013 Z. z.
K zákonu o poľovníctve bola vydaná Vyhláška, ktorou sa vykonáva zákon o poľovníctve. Vyhláška MP SR č. 344/2009 v znení neskorších predpisov ( Vyhláška MP RV SR č.125/2012 , Vyhláška MP RV SR č. 489/213 ) podrobne stanovuje zásady praktického výkonu poľovníctva v najdôležitejších okruhoch poľovníckej činnosti. Spracováva problematiku poľovníckych zariadení a starostlivosti o zver, poľovníckej stráže, poľovníckeho plánovania, evidencie, dokumentácie a štatistiky.
V zásadách plánovania chovu raticovej zveri ráta s čiastočnou zmenou počtu vekových tried niektorých druhov raticovej zveri alebo zmenou plánovanej vekovej štruktúry. Určuje podmienky organizovania poľovníckych skúšok, vydávanie poľovných lístkov, čas, spôsob a podmienky lovu zveri, osobitné spôsoby lovu, skúšky a kvalifikáciu poľovne upotrebiteľných psov, problematiku značiek a evidencie pôvodu raticovej zveri.
Predmet úpravy
Táto vyhláška ustanovuje podrobnosti o:
- obsahu projektu samostatnej a uznanej zvernice podľa § 6 ods. 4 zákona a obsahu projektu samostatnej a uznanej bažantnice podľa § 7 ods. 4 zákona,
- zaradení poľovného revíru do kvalitatívnych tried a určovaní normovaných kmeňových stavov zveri, vekovej a pohlavnej štruktúre a chove zveri podľa § 8 zákona,
- obsahu evidencie zmlúv vlastníkov podľa § 12 zákona a zmlúv podľa § 13 zákona,
- ukazovateľoch na určenie kritérií chovnosti jednotlivých druhov raticovej zveri a vekovej kulminácie,
- poľovných oblastiach a poľovných lokalitách, chovateľských celkoch, obsahu štatútu poradných zborov a chovateľských rád, veľkoplošnom poľovníckom hospodárení podľa § 18 zákona, chovateľských prehliadkach a ich dokumentácii, kvalifikácii členov hodnotiteľskej komisie a obsahu jej činnosti, dokumentácii poľovníckych trofejí podľa § 23 zákona a bodových hodnotách významných poľovníckych trofejí podľa § 68 zákona,
- počte a druhu poľovníckych zariadení na chov jednotlivých druhov zveri podľa § 26 ods. 1 písm. c) a i) zákona, druhu a množstve krmiva a spôsobe prikrmovania a množstve vnadísk a spôsobe vnadenia zveri podľa § 26 ods. 1 písm. m) zákona,
- príprave a skúške odbornej spôsobilosti poľovníckej stráže podľa § 27 zákona,
- poľovníckom plánovaní, odborne spôsobilých osobách a ich kvalifikačných predpokladoch podľa § 6, 7 a 30 zákona,
- obsahu evidencie a dokumentácie vedenej užívateľom poľovného revíru, poľovníckej štatistike a obsahu informačného systému v poľovníctve podľa § 26 ods. 1 písm. i), j), k) a § 31 zákona,
- organizovaní, obsahu, vykonávaní a hodnotení poľovníckych skúšok, o kvalifikácii prednášateľov, členov skúšobnej komisie a o podrobnostiach pre praktickú prípravu a teoretickú prípravu uchádzačov poľovníckych skúšok podľa § 50 zákona,
- obsahu poľovného lístka, žiadosti o vydanie alebo predĺženie platnosti poľovného lístka podľa § 51 zákona, povolení na lov zveri podľa § 53 zákona,
- čase, spôsobe a podmienkach lovu zveri a povoleniach na lov zveri podľa § 55 až 57 zákona,
- osobitných spôsoboch lovu podľa § 60 a 61 zákona,
- druhoch skúšok poľovných psov, druhoch, potrebnom počte a kvalifikácii poľovne upotrebiteľných psov na používanie počas lovu, dohľadávania a ochrany zveri podľa § 63 a 65 zákona,
- značke, jej zakladaní, lístku o pôvode ulovenej zveri, obstarávaní a distribúcii značiek, výdaji a evidencii značiek podľa § 64 zákona.
Účel uznanej zvernice
Uznaná zvernica sa podľa účelu zriadenia schvaľuje ako:
- generačná zvernica,
- aklimatizačná zvernica,
- karanténna zvernica,
- prezimovacia zvernica,
- zvernica na výcvik a skúšky poľovných psov.
Obsah projektu zvernice a projektu bažantnice
Projekt samostatnej zvernice a projekt samostatnej bažantnice obsahujú tieto časti:
- úvod
- úvodná správna a historická dokumentácia, ak existuje,
- civilizačné negatívne faktory,
- výskyt zveri vrátane predátorov,
- opis prírodných podmienok
- členitosť terénu, nadmorské výšky,
- geografické, geologické a hydrologické podmienky,
- klimatické podmienky,
- štruktúra poľovných pozemkov a ich obhospodarovanie,
- štruktúra a podmienky chovu zveri
- navrhovaný normovaný kmeňový stav jednotlivých druhov zveri a navrhovaný koeficient prírastku,
- návrh cieľovej vekovej a pohlavnej štruktúry a návrhy na odlov,
- kritériá chovnosti,
- opis zootechniky chovu,
- návrh biotechnických úprav
- lesotechnické opatrenia,
- agrotechnické opatrenia,
- technické zariadenia
- oplotenie,
- kŕmne zariadenia, vnadiská,
- posedy, úprava vodných zdrojov a tokov,
- ostatné poľovnícke zariadenia,
- kalkulácia potreby krmiva,
- zabezpečenie základného chovného stáda,
- ostatné návrhy a odporúčania
- potreba poľovne upotrebiteľných psov,
- veterinárne opatrenia zohľadňujúce pohodu zvierat,
- záver,
- prílohy
- súpis pozemkov, prehľad druhov pozemkov,
- výpis z programu starostlivosti o les,
- mapa poľovného hospodárenia.
Poľovné oblasti a lokality
Zaradenie poľovných revírov do poľovných oblastí a poľovných lokalít je uvedené spolu so zákresom poľovných oblastí na mape na webovom sídle ministerstva. Samostatné zvernice a samostatné bažantnice sa do poľovných oblastí a poľovných lokalít nezaraďujú.
Zaradenie poľovných revírov do kvalitatívnych tried
Zaradenie poľovných revírov uznaných z lesných pozemkov, ktoré sú vhodné na chov raticovej zveri do kvalitatívnych tried, sa vykonáva podľa skupín lesných typov samostatne pre hlavný druh zveri, samostatne pre vedľajší druh prežúvavej zveri a samostatne pre diviačiu zver. Pre tretí a ďalší druh prežúvavej zveri sa poľovný revír nezaraďuje samostatne do kvalitatívnej triedy; normované kmeňové stavy tejto zveri sa určia na úkor prvých dvoch druhov prežúvavej zveri. Podmienky zaraďovania do kvalitatívnych tried sú uvedené v prílohe č. 3.
Chovateľská prehliadka
Pri meraní, vážení a vizuálnom posudzovaní znakov poľovníckej trofeje postupuje hodnotiteľská komisia podľa kritérií chovnosti a podľa bodovacích tabuliek Medzinárodnej rady pre poľovníctvo a ochranu zveri (ďalej len „medzinárodná rada“).
Poľovnícke trofeje hodnotia:
- ústredná hodnotiteľská komisia,
- obvodná hodnotiteľská komisia.
Chovateľská prehliadka sa koná každoročne po skončení poľovníckej sezóny najneskôr do 31. marca. Na účely tejto vyhlášky sa poľovníckou sezónou rozumie obdobie od 1. marca do konca februára nasledujúceho roka.