Pestovanie šípkovej ruže môže byť jednoduché, pokiaľ dodržujete niekoľko základných krokov. Na úspešné pestovanie ruží potrebujeme dodržať niekoľko jednoduchých zásad a odporúčaní.
Základné zásady a odporúčania
- Pestované ruže majú rozličnú odolnosť voči klimatickým podmienkam, v ktorých sa pestujú.
- Najotužilejšie sú tzv. botanické druhy, po nich sú sadové (hybridné) ruže.
- V menej priaznivých klimatických podmienkach treba väčšiu pozornosť venovať zazimovaniu.
Ruža je už od nepamäti kráľovnou kvetov a zďaleka najpopulárnejší kvet na svete. Tento symbol krásy a elegancie je klasikou pri tvorbe kytíc a dekorácií, no svoje uplatnenie si stále nachádza aj pri tvorbe záhrad. Pestovanie ruží je pritom jednoduchšie ako si mnohí myslia.
Vhodné podmienky pre pestovanie
Ruže sú drevnaté, kvitnúce trvalky z čeľade ružovité - teda z čeľade do ktorej patria napríklad aj ovocné stromy (jablone, hrušky, slivky, čerešne,…). Ruže sú svetlomilné rastliny, ktoré si vyžadujú 6 až 8 hodín priameho slnka. Najdôležitejší je pritom dostatok ranného slnka, ktoré rýchlo osuší listy ruže od rosy alebo dažďa, čo je z dlhodobého hľadiska prevencia proti chorobám.
Pôda
Ruže dobre rastú v hlbokej piesočnato-hlinitej ľahšej a nie príliš suchej pôde, ktorá má byť dostatočne vzdušná a pri daždi alebo zalievaní má dobre prijímať vodu. Nevhodné sú pôdy ťažké ílovité zlievavé trvale zamokrené bahnité alebo studené, kamenisté alebo veľmi plytké pôdy. Ruže sa nedaria ani v pôdach veľmi kyslých alebo celkom piesočnatých, nedostatočne zásobených humusom, z ktorých sa všetky živiny vyplavujú do spodných vrstiev.
Ťažké pôdy sa zlepšujú pridaním rašeliny, kompostu, rašelinových substrátov. Priepustnosť sa zlepší pridaním piesku, popola, pomôže aj rozložený hydinový alebo králičí hnoj, ktorý sa v ťažších pôdach nezarýľuje príliš hlboko. Väčšina ruží sa očkuje na hlboko zakoreňujúce podpníky, ktoré neznášajú vysokú hladinu podzemnej vody. Tá spôsobuje žltnutie listov a podporuje výskyt čiernej škvrnitosti. V takých prípadoch je nevyhnutné pozemok odvodniť.
Prečítajte si tiež: Cobra Hliníková: Detaily a špecifikácie
Ružiam sa darí najlepšie v priepustných pôdach, bohatých na živiny. Ak je pôda ílovitá, pri výsadbe do nej primiešame piesok alebo iný priepustný materiál, aby sme zlepšili jej priepustnosť.
Zavlažovanie
Ružiam vyhovuje občasné zavlaženie najmä v období sucha. Pri celodennom oslnení ruže veľmi rýchlo odkvitajú a pri južných stenách budov trpia na slnečný úpal a sucho.
Staršie ruže majú hlboké korene, a tak si dokážu poradiť aj s dlhšie trvajúcim suchom, no počas kvitnutia a horúcich letných dní im doprajte občasnú zálievku. Tak ako je to u iných rastlín aj ruže polievame zavčas rána, neskoro večer alebo pri oblačnom počasí aby neutrpeli šok zo studenej vody. Výborným doplnkom pri pestovaní ruží je mulč, ktorý zabraňuje rýchlemu vysychaniu pôdy. To čo ruže naozaj neznášajú je trvalo premočená pôda a preto je dôležitá priepustná pôda a striedma zálievka. Polievanie by malo byť skôr zriedkavejšie a hlboké (viac vody) ako časté s menším množstvom vody.
Ruža potrebuje najviac vody v období najintenzívnejšieho rastu, teda od jarného pučania a po prvom odkvitnutí, keď sa začína rast nových výhonkov. Na zavlažovanie treba myslieť už pri kyprení pôdy, preto sa vytvárajú mierne zvýšené okraje záhonov, aby zálievková voda neodtekala zo záhonov, ale vsiakla tam, kde je potrebná. Nezavlažuje sa za prudkého slnečného žiarenia. Pri závlahe treba dbať na to, aby sa voda nedostala na listy. Dôležitá je aj výdatná závlaha ešte pred začiatkom mrazov.
Teplota a prostredie
Ušľachtilé ruže najlepšie rastú pri teplotách 15-22 °C. Na svahovitých pozemkoch sa daria ruže na juhozápadnom alebo západnom svahu. Ružiam sa darí aj v krátkotrvajúcom tieni vyšších stromov, neznesú však pritienenie počas väčšej časti dňa. V úplnom tieni pri severných stenách budov a na strmých severných svahoch sa žiadne ruže nedaria. Šipové ruže sa tiež nemajú vysádzať do tesnej blízkosti stromov, najmä takých, ktorých korene veľmi ochudobňujú pôdu o živiny a vlahu, ako sú brezy, javory, jasene a pod. V záhradách sa ruže nevysádzajú do bezprostrednej blízkosti jahôd, šalátu a inej zeleniny, alebo kríkov drobného ovocia. Ružiam škodí aj trvalý prievan, ktorý vzniká na rohoch budov a na voľných miestach medzi domami, ale nevyhovujú im ani uzavreté polohy a obstavaných dvoroch alebo záhradách oplotených vysokými múrmi.
Prečítajte si tiež: Porovnanie kosačiek a vyžínačov: Ktorý nástroj je pre vás?
Hustota výsadby
Dôležitá je hustota vysádzania ruží, ktorá závisí od vzrastu a kultivaru. Slabo rastúce kultivary sa sadia vo vzdialenosti 0,3 - 0,4 m, silnejšie rastúce kultivary vo vzdialenosti 0,5 m a viac. Špecifickú skupinu tvoria popínavé ruže. Vzdialenosť vysádzania týchto ruží závisí od vzrastu kultivaru ale aj od spôsobu použitia. Minimálna vzdialenosť býva 1,2 m, ale niekde to môže byť aj viac ako 2 či 3 m podľa okolností.
Výsadba
Ruže sa vysádzajú od októbra do apríla pokiaľ nie je zamrznutá pôda. Pri jesennej výsadbe vytvoria ruže ešte pred príchodom mrazov jemné korienky a na jar majú potom určitý náskok. Jarné vysádzanie sa neodporúča do zamokrených ťažkých pôd. Priveľmi teplé počasie hneď po vysadení je pre sadenice nebezpečné. Vysádzanie stromčekovitých ruží je lepšie odložiť na jar, pretože ich spoľahlivé zazimovanie je prácne. Aj vo vysokých polohách s častými mrazmi sa ruže vysádzajú radšej na jar.
Sadiť môžeme voľnokorenné sadenice ruží alebo ruže z kvetináčov. Závisí od toho aj to, kedy môžeme ruže sadiť. Voľnokorenné sadenice ruží môžeme sadiť v období ich vegetačného pokoja (skorá jar alebo neskorá jeseň), pričom postupujeme ako pri výsadbe voľnokorenných ovocných stromov. V oboch prípadoch si na výsadbu vyberieme slnečné miesto s priepustnou pôdou, kde vyhĺbime výsadbovú jamu, ktorá je dva krát väčšia a hlbšia ako koreňová sústava ruže.
Voľnokorenné sadenice ruží necháme na 12 hodín namočené vo vode a pred výsadbou skrátime tenké korene o tretinu a hrubším len konce (aby sme obnovili rezné rany). Po takomto ošetrení ružu vložíme do výsadbovej jamy, zasypeme substrátom (miesto, kde sa dotýkajú korene a stonky by malo byť cca. 3 cm pod zemou) a dôkladne udupeme.
Príprava sadeníc
Pripravené sadenice sa nesmú nechať voľne ležať na slnku a ich korene treba chrániť pred vetrom. Pri jesennej výsadbe sa zrezávajú iba konce nalomených alebo poškodených konárikov a ponechá sa tri až päť najsilnejších konárikov. Pri jarnej výsadbe sa pri vysádzaní odstránia nepotrebné výhonky a ponechané sa skrátia podľa sily na dva až tri púčiky. Pokiaľ sú rastliny v dobrom stave, možno nechať aj viac púčikov. Poškodené korene treba odstrániť a zostávajúce sa skrátia asi o polovicu.
Prečítajte si tiež: Kusa JAG 1 reflexná kuša – Recenzia
Postup výsadby
Ruže sa nevysádzajú na okraj záhona ale najmenej 25 cm od neho. Po vytýčení vzdialenosti medzi rastlinami treba vyhĺbiť jamy o rozmeroch 40 x 40 x 40 cm. Na dno treba navŕšiť kopček kompostovej zeminy, v žiadnom prípade sa však nepridávajú priemyselné ani iné hnojivá. S prihnojovaním treba začať až v ďalšom roku po výsadbe. Pri vysádzaní sa korene nesmú násilne ohýbať. Rozložia sa do jamky voľne tak, aby smerovali dolu a sadenica sa podrží tak vysoko, aby miesto štepenia bolo asi 5 cm pod povrchom pôdy.
Zálievka a ochrana po výsadbe
Dôkladná zálievka je nevyhnutná najmä pri vysádzaní na jar. Keď voda vsiakne, zemina sa doplní a potom nakopcuje od výšky 20 cm. Pred príchodom mrazov treba túto vrstvu ešte zväčšiť. Na jar chráni nakopcovaná zemina rastlinu pred účinkami slnka a vysušujúcim vetrom. Po uplynutí asi troch týždňov po jarnom vysádzaní sa odporúča navŕšenú zeminu opatrne odstrániť. Na jeseň vysádzané ruže sa odkrývajú začiatkom apríla. Popínavé ruže sa vysádzajú ešte o niečo hlbšie, tak aby miesto očkovania bolo asi 10 cm pod povrchom pôdy.
Stromčekové ruže sa sadia ku kolom, pretože slabý kmeň by nevydržal hmotnosť obrastu. Kôl má byť dostatočne pevný a siahať až do koruny, aby sa nevylomila ani pri prudkej víchrici. Stromček sa vysádza v šikmej polohe odklonený od opory asi o 30° na tú stranu, kam sa bude na zimu vždy ukladať.
Rezanie
Rezanie šípkovej ruže je dôležité pre udržanie jej tvaru a podpory zdravého rastu. Ruže nezaceľujú rany pomocou závalu ako niektoré ovocné dreviny, ale iba im zasychá drevo i kôra okolo miesta rezu. Rez sa preto musí robiť 5 až 8 mm nad zdravým púčikom, aby nevyschol. Nožnice musia byť veľmi ostré, aby pletivá konárika nerozdrvili. Rezná plocha má byť sklonená smerom od púčika, aby voda nestekala cez púčik.
Pravidelný rez pomáha ružiam sústrediť svoju energiu na kvitnutie a udržiavať ich tvar v požadovanom tvare. Ruže spravidla striháme po posledných mrazoch v jarnom období, keď sa im nalejú puky. Výnimkou sú ruže, ktoré kvitnú len raz ročne alebo ruže ktoré kvitnú na starom dreve (napr.
Typy rezu
Každá skupina ruží sa reže odlišne. Veľkokveté ruže na záhonoch sa zrezávajú na 3-6 púčikov na jednom výhonku. Slabé výhonky sa skracujú viac, silné menej. Ak sa z kra plánujú získať kvety do vázy, ruže sa režú hlbšie a ponechávajú sa 3-4 púčiky. Popínavé ruže sa režú tak, aby vytvorili čo najviac mladých bujne rastúcich výhonkov, z ktorých rastlina druhým rokom kvitne. Pri raz kvitnúcich popínavých ružiach sa na jar skracujú len tenké konce výhonkov, ktoré sú obyčajne namrznuté a hlavný rez sa robí hneď po odkvitnutí. Vtedy sa odstránia prestarnuté výhonky, t.j. Sadové ruže väčšinou nepotrebujú žiadny rez. Miniatúrne ruže sa režú až na polovicu výšky kultivaru. Odumreté časti treba opatrne odrezať. Stromčekovité ruže sa režú tak ako kríčkové, skôr hlbšie, aby sa obmedzil objem a hmotnosť koruny.
Pri letnom reze sa skracujú jednotlivé príliš bujné výhonky, najmä pri kríkoch veľkokvetých ruží a pri stromčekovitých ružiach. Letný rez podporuje tvorbu ďalších kvetov. Pokiaľ sa odstraňujú odkvitnuté kvety až po opadaní lupienkov, obyčajným odštipnutím kvetnej stopky tak, ako sa to robí pri narcisoch, tulipánoch a pivonkách, je to zásadná chyba. Nový výhonok bude umiestnený príliš vysoko a bude slabý, tenký a ohybný. Pri odstraňovaní odkvitnutých kvetov je výhodné dodržiavať zásady správneho letného rezu. Odkvitnutý kvet sa má odstrániť ešte pred úplným opadaním lupienkov, t.j. hneď keď stratil estetický vzhľad. Veľkokvetým ružiam s odkvitnutým kvetom treba odrezať aj časť stonky s neúplnými listami (trojpočetnými) a s jedným listom úplným (päťpočetným). Púčik má vždy smerom na von, ako aj pri jarnom reze.
V septembri a neskôr na jeseň sa ruže skracujú minimálne a nerežú sa ani ruže s dlhými stopkami do vázy, aby drevo vyzrelo a vedelo sa brániť proti mrazu.
Starostlivosť o pôdu
Ruže si vyžadujú nakyprenú a nezaburinenú pôdu, preto plytká okopávka a časté kyprenie ušetria veľa hnojenia a zálievky. Skyprená vrchná vrstva chráni hlbšie vrstvy pôdy pred vyschnutím. Hlbokým kyprení sa však môže rastlinám aj uškodiť, preto sa obrába len do hĺbky 10 cm. Zbytočne sa medzi ruže nemá šliapať, najmä keď je povrch pôdy vlhký. Po každom nevyhnutnom vkročení treba pôdu prekypriť. S blížiacou sa jeseňou treba obmedziť kyprenie pôdy, aby sa zastavil rast a obnovovanie výhonkov.
Pre ruže je veľmi výhodné mulčovanie, čiže nastielanie. Záhon sa zakrýva vhodným materiálom, napr. lístím, pokosenou trávou, rašelinou, drvenou kôrou alebo štiepkami. Skorým zaštipovaním sa upravuje rast príliš bujných výhonkov. Pri výhonkoch, ktoré by mali kvitnúť v priebehu mája, sa mladý výhonok zaštipuje na 3-4 púčiky.
Hnojenie
Šípkové ruže môžu byť hnojené na jar, kedy začínajú rásť, a neskôr v lete. Na prihnojovanie ruží sa používajú prevažne zložené kombinované hnojivá, t.j. hnojivá obsahujúce rôzne živiny v správnom pomere. Ruže sú citlivé na vyšší obsah solí v pôde, preto sa najmä na ťažších pôdach nesmú hnojivá predávkovať. Korene ruží nesmú prísť nikdy do styku s čerstvým maštaľným hnojom, ktorý by spôsobil uhynutie najmä mladých sadeníc. Hydinový trus je výdatné hnojivo najmä vo forme hnojivej zálievky, používa sa však veľmi zriedený výluh skvaseného trusu. Rašelina je výborným zdrojom humusu pre svoj pomalý rozklad v pôde. V pôdach vylepšených rašelinou vytvárajú ruže bohatšie korene. Z organických hnojív je najlepší kompost, ktorý sa ružiam pridáva kedykoľvek, ale najmä v predjarí, ešte pred odstránením zimnej prikrývky.
V období od apríla do júla (prípadne do obdobia kedy ruža prestáva kvitnúť) je vhodné ruže hnojiť raz mesačne hnojivom s postupným uvoľňovaním. Ideálnym hnojivom je kompost, ktorý živiny uvoľňuje pomaly. Pri hnojení platí, že menej je viac, takže si je potrebné dávať pozor na nechcené prehnojenie. To hrozí najmä pri tekutých syntetických hnojivách, ktoré majú okamžitý účinok.
Harmonogram hnojenia:
- Skoro v predjarí, ako to dovolí počasie, ešte pred odokrytím ruží (napr.
- Asi v polovici mája, keď ruže začínajú vytvárať puky, po daždi alebo po zavlažovaní sa prihnoja roztokom rýchle pôsobiaceho kvapalného hnojiva.
Ochrana pred mrazom
Nebezpečenstvo stupňujú teplé slnečné dni vo februári a v marci, keď nadzemné časti rastlín odparia značné množstvo vody, zatiaľ čo vrchná vrstva pôdy nerozmŕza. Pre úspešné prezimovanie je dôležitý výber odolných kultivarov. To platí najmä pre popínavé ruže, ktoré sa len ťažko dajú zakrývať. V našom sa musí väčšina pestovaných ruží musí chrániť pre mrazom prikrytím, najlepšie ornicou. Drobný mráz ružiam neuškodí a prispeje skôr k opadaniu lístia. Ruže stačí prikryť pred nástupom trvalých mrazov, prípadne mrazov silnejších ako - 8 °C. Kríkové ruže sa prikrývajú do výšky asi 20-30 cm. Nakopcovaná zemina má preniknúť medzi výhonky tak, aby nevznikali dutinky, kde by mohlo mrznúť alebo by sa mohli rozmnožiť plesne.
Ružiam môžeme pomôcť prekonať zimu pridaním dodatočnej izolácie k základni rastliny a to nakopcovaním zeminy alebo kompostu do výšky 20 cm, prípadne aj následným prikrytím čečinou alebo slamou. Týka sa to najmä ruží citlivých na nízke teploty (čajové hybridy, floribundy a iné menšie moderné ruže).
Ochrana pred škodcami a chorobami
Pravidelne kontrolujte ružu na škodcov a choroby. Dobre ošetrované rastliny sú odolnejšie voči napadnutiu chorobami a škodcami, preto je dobré dodržiavať všetky pestovateľské rady. Rýchlu o účinnú ochranu umožňujú vhodné a včas použité chemické prípravky. Vhodným obdobím na postrekovanie je neskoré popoludnie, keď slnečné žiarenie slabne a netreba sa obávať popálenia listov. V zamračených dňoch sa môže postrekovať kedykoľvek, ale vždy za bezvetria. Roztok má byť jemne rozptýlený, preto sa nepostrekuje z malej vzdialenosti priamo na listy. Treba dodržiavať stanovené riedenie prípravkou, lebo väčšia koncentrácia môže spôsobiť značné škody. Prípravky treba striedať, najmä organické. Pri aplikácii treba dbať nielen na to, aby sa rastliny nepoškodili, ale aj na vlastnú bezpečnosť.
Rozmnožovanie ruží pomocou odrezkov
Najpraktickejším a najpoužívanejším spôsobom ako si vytvoriť nové rastliny je rozmnožovanie ruží pomocou odrezkov. Ideálnym obdobím na odoberanie odrezkov ruží je počas ich najrýchlejšieho rastu (prelom jari a leta). Vyberieme si zdravú časť stonky (vhodnejšie sú stonky z hornej časti rastliny a z vonkajšej strany - stonky zo stredu rastliny majú menšiu pravdepodobnosť prijatia) s minimálne 3 listami a odoberieme z nej 10 - 15 cm odrezok, ktorý kvôli zväčšeniu zakoreňovacej plochy zrežeme zospodu v uhle 45°. Väčšina odrezkov zakoreňuje lepšie ak je tento rez tesne pod listom. Odrezok môžeme kvôli väčšej úspešnosti namočiť do rastového hormónu a zasadíme do hĺbky 5 cm do výsadbového substrátu. Odrezok môžeme zasadiť do kvetináča alebo priamo do zahrady.
Zasadený odrezok výdatne polejeme a prikryjeme veľkým zaváraninovým pohárom na udržiavanie teploty a vlhkosti (pri vysokých teplotách a priamom slnku pohár čiastočne zatienime aby sa ruža neprehriala). Pôdu udržiavame vlhkú no nie premočenú. Odrezok sa väčšinou zakorení do 3. až 4. týždňov. Následne môžeme ružu presadiť na jej finálne miesto v záhrade, pričom sa vyhýbame teplotným šokom (presádzame neskoro večer alebo keď je pod mrakom).
Pestovanie v nádobách
Ruže vhodné na pestovanie v nádobách sú miniatúrne ruže, popínavé, veľkokveté a kyticové ruže sú vhodné na pestovanie v nádobách. Ruže potrebujú na bujné kvitnutie aspoň 5-8 hodín slnečného svitu denne. cirkuláciu vzduchu, aby sa zabránilo chorobám. Nádoba by mala mať odtokové otvory na odtok prebytočnej vody. pretože dlhšie udržujú vlhkosť. Vyberte dostatočne veľkú nádobu, aby mal koreňový systém priestor na rast. Je lepšie kúpiť si hneď dostatočne veľký hrniec. objem 10 alebo 15 litrov. Kytičkovým ružiam sa bude dobre dariť v 8 až 10 litrovom kvetináči. miniatúrne ruže možno pestovať v nádobách s objemom 5 až 8 litrov.
Na výsadbu je potrebné kúpiť alebo pripraviť špeciálnu pôdu. neutrálnej kyslosti. Na dno nádoby umiestnite drenáž, aby ste zabránili hromadeniu vody. Dobre zalievajte a povrch pôdy mulčujte, aby ste znížili množstvo vody. Po výsadbe ruže výdatne zalievajte, ale nenechajte pôdu vyschnúť. veľmi dôležité pre rastliny v nádobách, ktoré nemôžu samy čerpať vlahu z pôdy. rastline všetko, čo potrebuje. Aplikuje sa podľa pokynov na obale. Odstráňte zvädnuté kvety, aby ste podporili tvorbu nových. vytvorili až na jeseň. Pravidelne kontrolujte záhradu v kontajneroch na prítomnosť chorôb a škodcov. Ruže sú často napádané roztočmi. Roztoče rýchlo ničia kvety, ak nie sú kontrolované. Múčnatka na ružiach vedie k vzniku charakteristických bielych škvŕn. dní na zatienených miestach a spôsobuje vážne poškodenie rastlín. Počas teplých zím môžu byť ruže v nádobách ponechané vonku. Bez izolácie vydržia teploty až do -10 °C. však lepšie nevystavovať chúlostivé kvety ťažkej skúške. Pestovanie ruží v nádobách je zábavné a nie je náročné.
Šípkový čaj a jeho benefity
Sledovaním týchto krokov by ste mali mať krásnu a zdravú šípkovú ružu obsypanú šípkami, ktoré sa používajú na čaj. Šípkový čaj je známy svojimi vysokými obsahmi vitamínu C a antioxidantov, čo môže mať pozitívny vplyv na imunitný systém a zdravie kože. Môže tiež pomôcť s trávením a pôsobiť ako mierny diuretikum.
Zber a spracovanie šípok
Na liečebné účely a na kuchynské využitie sa najčastejšie používa voľne rastúca ruža šípková alebo jej príbuzná ruža vráskavá. Energetická hodnota zrelých šípok dosahuje takmer 230 kcal. Okrem vysokého podielu cukru, pektínu a vlákniny obsahujú menší podiel bielkovín. Sú bohaté na vitamín C, A, K a na vitamíny skupiny B. Z minerálnych látok sú zastúpené vápnik, fosfor, horčík, draslík a železo.
Pokiaľ si chceme vypestovať vlastné šípky tej najvyššej kvality, určite sa oplatí si na záhradu vysadiť jeden alebo dva kríky. Najlepšie porastie na plnom slnku alebo v polotieni v hlbšej, mierne vlhkej a na vápnik bohatej pôde. Hoci sa môže ruža nechať rásť voľne bez akejkoľvek starostlivosti, ker sa dá v predjarí prerezať podobne ako iné okrasné ruže. Udrží sa tak v dobrej kondícii a nebude ani po rokoch preplnená suchým drevom. Ruža sa bežne vysádza ako predpestovaná sadenica, môžeme si ju namnožiť aj zo semien, ktoré však musia prejsť stratifikáciou, inak veľmi nespoľahlivo klíčia. Šípková ruža má biele alebo ružové kvety, ktoré dotvoria vzhľad prírodnej záhrady.
Na sušenie sa šípky zberajú vo chvíli, keď majú plne vyfarbenú, ale ešte stále pevnú šupku. Pokiaľ zbierame šípky do džemov, omáčok alebo do sirupov, oplatí sa počkať na prvý mráz. Šípky potom obsahujú viac cukru. Pevné plody sušíme ideálne v sušičke na ovocie alebo v rúre pri teplote do 60 °C. Uchovávame ich v plátennom vrecúšku na suchom mieste, alebo ich uložíme do pohára so strmeňovým uzáverom.
tags: #ruža #šípová #pestovanie