Pohyb je prirodzený pre človeka už pred jeho narodením. V priebehu vývoja z malého dieťaťa cez školopovinné až po dospelého človeka tomu nie je inak. Zdravé dieťa prirodzene cíti potrebu hýbať sa. Dôležitú úlohu v rozhodovaní o tom, akým spôsobom bude dieťa vykonávať túto potrebu, ako často a s akými cieľmi, zohrávajú práve rodičia. Mnohí bohužiaľ nevedia, že najpodstatnejšia je radosť dieťaťa z pohybu a nie ich naplánované ambície ako z neho spraviť profesionála.
Základným motívom pre rodiča pri výbere vhodnej športovej aktivity by mal byť záujem jeho potomka a záruka jeho správneho psychomotorického vývinu. Taktiež by malo byť vedenie k športu prispôsobené veku a fyzickému aj psychickému stupňu vývoja dieťaťa.
Vhodné aktivity pre rôzne vekové kategórie
Najmenšie deti (vo veku približne do 5 rokov) by mali predovšetkým rozvíjať svoje pohybové schopnosti prostredníctvom rôznych nenáročných hier. V najnižšom veku je vhodná chôdza (aj po nerovnom teréne), beh, hojdačky, preliezačky (pod dohľadom dospelých osôb), neskôr postupné učenie jazdy na trojkolke, bicykli, plávanie, tanec či ľahká gymnastika.
Ak dieťa primerane zvláda tieto aktivity a je schopné ovládať svoje telo, koordinovať pohyby a pochopiť pravidlá jednotlivých športov, je pripravené prejsť aj na kolektívne športy. Podľa Americkej akadémie pediatrov však nie je prínosné zapájať do organizovaných športov deti mladšie ako 6 rokov. Na začiatku je vhodné skupinové aktivity uskutočňovať napríklad v rámci rodiny a známych - je to dôležité kvôli sebaistote a pocitu bezpečia u dieťaťa.
V tomto veku (približne od 6 do 7 rokov) je vhodné postupne dieťa privykať na to, že športy prinášajú aj (zdravé) súperenie či spoluprácu medzi hráčmi. Prostredníctvom basketbalu, volejbalu, futbalu, hokeja, vodného póla a iných kolektívnych športov sa u detí rozvíjajú sociálne väzby a vedomie spolupatričnosti v tíme.
Prečítajte si tiež: Ľahká obuv pre poľovníkov: Recenzia
Individuálne športy ako alternatíva
V tomto období môžu prísť prvé vážne problémy, ktorých zvládnutie často rozhoduje o ďalšom vzťahu dieťaťa k športovaniu. Niektoré deti totiž nie sú kolektívne založené a preto im môže robiť problém začleniť sa do tímu a tvoriť jeho súčasť. Je pre nich prirodzenejšie a príjemnejšie, keď sa o úspech budú pokúšať samostatne. Ak ich budeme napriek tomu nútiť hrať skupinové športy, hrozí riziko, že zaujmú k športu všeobecne odmietavý postoj.
Pre takéto typy je vhodnejšie hľadať iné športy, ktoré sú založené na individuálnom tréningu a prístupe. Medzi tieto patria napríklad tenis, lyžovanie, golf, plávanie či atletika. Vo veku od 12 do 15 rokov k nim môžeme pridať aj ľahšie formy fitnes a kulturistiky, avšak s veľkou opatrnosťou a pod stálym dohľadom, pretože v tomto veku ešte nie je fyzický vývoj celkom ukončený.
Detská atletika a jej význam
So správnym prístupom už v mladom veku môžeme potomkovi umožniť nadobudnúť základ pre jeho ďalšie pôsobenie v športe, pokiaľ oň bude mať aj v dospelosti záujem. Najdôležitejšia pre rodičov by však mala byť slobodná voľba dieťaťa a kritické odhadnutie jeho schopností a daností vykonávať určitý druh športu.
Detská atletika svojou prirodzenosťou vytvára základy pre všetky športové odvetvia. Je hravá, atraktívna, príťažlivá a všestranne rozvíja pohybové schopnosti a zručnosti detí.
Základy atletického tréningu
Atletika je kráľovná. Učí deti behať, skákať a hádzať. To sú základy pre akýkoľvek iný šport. Pri kruhovom tréningu už úplné základy nevysvetľujeme. Metodika by mala kruháču predchádzať.
Prečítajte si tiež: Aspekty ľahkej zbrane na nosenie
Vykonávať len jednu individuálnu disciplínu, je pre deti náročné. Oveľa viac sa žiaci naučia, ak ich majú možnosť striedať. Je to pre deti pestrejšie a viac sa snažia na každom jednom pokuse.
Spôsobov, ako trénovať techniku týchto základných lokomócii, je veľmi veľa. Deti na rebríku vykonávajú skipinkg. Dvíhajú kolená, pracujú v členkoch a používajú bežecké ruky. Môžu to byť klasické ľahké plastové prekážky, alebo skladacie prekážky, ktoré sa dajú používať ako žinenka. Podľa typu a výšky prekážok, zvolte stanovište na prebehy, alebo skočnosť. V telocvični je ideálne trénovať hod o stenu. Žiak by mal vedieť loptu o stenu hodiť, ale aj chytiť. Ak to dokáže na desať metrov, posunieme mu kužele o kúsok ďalej. Pre odraz sme využili horný diel zo švédskej debny. To pomáha ku skráteniu posledného kroku pod seba a lepšiemu odrazu. Nech je telocvikár na akomkoľvek stanovišti, mal by si udržovať prehľad o celkovom dianí v telocvični.
Prečítajte si tiež: Čo je to guľovnica?